„Keď sa nepripomínaš, každý na teba zabudne.“ Stercore vydávajú nové EP For Death We Wait.

Slovenský metal zažíva veľmi silné obdobie. Dostali sme sa do doby, kedy u nás vzniká jeden dobrý album za druhým. Kvalita začína byť štandardom a skupiny si čoraz viac uvedomujú, že dnes zaujať len hudbou nestačí. Treba aj silný image a profi pódiovú show (Etterna), vyraziť na turné na západ od Slovenska (Udånde), spolupracovať so známymi zahraničnými hudobníkmi (Poetry in Telegrams) alebo ideálne robiť všetko naraz. Inými slovami Stercore. Nové EP For Death We Wait tejto hornonitrianskej zostavy, len potvrdzuje, že Stercore majú veľké plány. Tentoraz si trúfli osloviť na spoluprácu speváka jednej z najznámejších deathcoreových skupín – Toma Barbera z Chelsea Grin, a vyplatilo sa. Stercore sa stali aktuálne najpočúvanejšou slovenskou metalovou skupinou na Spotify. Tu však ich cesta nekončí. Nové EP otvára nové možnosti a odporúčame pozorne sledovať každý ďalší krok Stercore. Nikdy totiž neviete, akú bombu oznámia.

Keď ste pred viac než rokom zverejnili singel Resigned, hovorili ste o novej tvári Stercore. Čo vás motivovalo zmeniť tvár skupiny?

Matúš Píš: Náš posledný album The Death Head. Už sme nechceli robiť metalcore. Od začiatku sme chceli so Stercore robiť tvrdú hudbu a posledný album sa nám trochu vymkol spod kontroly. Ja som sa zaň fanúšikom aj ospravedlnil. Nebolo to presne to, čo od nás čakali. To, s čím prichádzame teraz, je tvár, ktorú sme chceli.

Dominik Ondrčka: Nová tvár začala vznikať, keď sme robili promofotky ku klipu k Resigned. Prišiel nový klip, nový look, nové prezentovanie kapely, nový spôsob skladania, nový druh hudby a my sme si uvedomili, že je to nová éra kapely. Podľa mňa je rozdiel medzi tým, čo sme hrali predtým a čo teraz.

Matúš: Naša hudba je teraz ťažšia, omnoho ťažšia. Náš druhý singel No God je zlo. Dominik mi splnil sen. Dal tomu veľkú tvár. Asi mi čítal z hlavy. Je to zlo, fakt, že zlo.

Prečo ste s predchádzajúcimi albumami neboli stotožnení?

Matúš: S albumom Indifference som úplne stotožnený. Pomohol nám spraviť si meno. Vďaka nemu nás začali vnímať aj mimo Slovenska. Jared Dines, jeden z najväčších youtuberov venujúcich sa metalu, nás zaradil do TOP 5 novodobých extrémnych kapiel. Spolupracovali sme so CJom McMahonom z Thy Art is Murder, dobre sme sa uchytili u Impericon (nemecká spoločnosť, ktorá sa venuje online predaju oblečenia a doplnkov s metalcoreovou tematikou. Usporadúvajú aj vlastný festival. Stercore sa v roku 2019 dostali do ich rebríčka TOP 25 nových kapiel, pozn.red.). Ľudia od nás možno po Indifference čakali niečo ťažšie, ale my sme sa v tom nejako zamotali a spravili niečo metalcoreovejšie. Svoju úlohu samozrejme zohralo, že sa nám menila zostava. Každý album sme nahrávali v inej zostave a menilo sa naše nastavenie. Dnes sme asi už starí na metalcore. Za mňa je naše nové EP veľký posun. Možno ani nie tak hudobne, ale posun smerom, kde nás to baví. O tom to je. Má ťa to baviť a máš sa s tým vedieť stotožniť.

Dominik, ty si najnovší člen skupiny. Aké skúsenosti si mal s hraním pred tým, než si sa pridal k Stercore?

Dominik: Som typický izbový producent. Hudbu som si skladal a robil doma. Hral som v nejakých skupinách, ale bolo to o tom, že som si s chalanmi občas chodili zahrať ku niekomu domov. Mal som kapelu, ale hrali sme skôr emo punk a podobné veci. Do deathcoru a metalcoru som sa vtedy veľmi nehrnul. Išlo to tak postupne. K chalanom zo Stercore som sa dostal cez basgitaristu Mariána. Chodievali sme k nemu do štúdia hrávať a skúšať novú aparatúru, čo doniesol. Potom som začal chodiť na koncerty so Stercore a predával ich tričká. Po koncerte vždy prišli, pýtali sa ma, čo na to hovorím. Vtedy zvykli púšťať basgitaru zo samplov a ja som hovoril, že koncert bol super, energia parádna, ale že sa mi strašene nepáči, že nemajú živú basu. Tie sample nevytvoria taký tlak. Je aj problém nazvučiť to. No a raz, tuším na koncerte v Žiline, sa ma spýtali, či by som nechcel hrávať s nimi, a tak sme to vyskúšali a nakoniec som s nimi zostal aj nahrávať a skladať nové veci. A napokon som produkoval celé EP. To všetko sa stalo v priebehu dvoch rokov.

Nebýva zvykom, že nový člen dostane hneď od začiatku toľko priestoru. Čím si Dominik zaslúžil toľko dôvery?

Matúš: Vyvŕbilo sa to postupne. Keď sme nahrávali vokály, ukazoval mi nejaké svoje skladby a pre mňa to bolo niečo nové a fresh, keďže je aj mladší a počúva aj inú hudbu. Neskôr dostal priestor robiť postprodukciu skladieb, ktoré mali byť pôvodne na EP. Potom sa k tomu pridali úpravy kompozície aj ním zložené piesne a naturálne sme sa dopracovali až k tomu, že produkoval celé EP. Chceli sme dať Stercore nový dych a myslím, že sa to podarilo.

For Death We Wait je teda EP a nie album. Čo vás viedlo k vydaniu kratšieho formátu?

Matúš: Zatiaľ sme nechceli vydať album. Ten ešte len príde. EP sme mali hotové už v októbri a odvtedy sme začali riešiť aj nové veci. Na nový album by sme potrebovali asi raz toľko času. Teraz asi ani nie je albumová doba. Cesta EP-čiek a singlov je pre kapely rýchlejšia. Ďalší dôvod je, že sme potrebovali obmeniť pesničky v setliste, hrať, čo nás aktuálne baví a tiež dať o sebe vedieť. My sme sa ani nebavili o tom, že by sme spravili desať nových skladieb. Keď dva roky robíš album a postupne skladáš skladby, tak prvá skladba, ktorú spravíš, je po dvoch rokoch už neaktuálna. Radšej sa povenovať štyrom-piatim skladbám poriadne a dať do nich všetko, ako spraviť desať, ktoré sa ti aj tak zlievajú.

Dominik: Disgust, ktorá vyšla ako prvá pesnička z tohto EP, bola hotová už pred rokom a takto pred rokom sme natočili aj klip. Ja som najnovší člen v skupine a toto bola moja prvá veľká spolupráca s Matúšom. Predtým chodili chalani nahrávať do štúdia, ale teraz sme si s Matúšom povedali, že skúsime všetko spraviť svojpomocne. Pesničky sme mali zložené už trochu skôr, nechali sme ich odležať a myslím si, že odležanie materiálu, ktorý sme na toto EP pripravili, veľmi pomohlo. Oproti tomu, ako tie skladby zneli pôvodne, je to sto a jedno. Ak by ľudia počuli, čo sme mali pôvodne pripravené, neverili by, že z toho môže vzniknúť niečo takého.

Ja osobne by som ani nevydával EP, ale každé dva mesiace by som dal von nový singel, a potom by som náhodou vydal album. Teraz je strašne rýchla doba. Konzum je silný. Keď sa nepripomínaš, každý na teba v tejto internetovej dobe zabudne. Nikoho nezaujíma, keď niekto pred mesiacom vydal pesničku, nieto album.

Matúš: Je doba jedného kliku, čo je strašné.

Dominik: Objaví sa nová pesnička a máš desať sekúnd, aby ťa zaujala. Do tých desiatich sekúnd potrebuješ dať čo najviac, aby si niekto povedal, že to stojí zato a urobí tri kliky naviac a ide si to na Spotify vypočuť celé. Ja osobne, keď narazím na nejakú pesničku, čo sa mi páči, v momente si pustím celý album a dám mu šancu. Veľa ľudí ale takto nefunguje, a preto sa single a EP lepšie uchytia ako albumy.

Keď sme si dohadovali rozhovor, spomenuli ste mi, že vám v januári vyšiel jeden z najúspešnejších singlov – skladba Disgust. Vďaka čomu je podľa vás taká úspešná?

Dominik: Na Spotify sme sa stali najpočúvanejšou metalovou kapelou zo Slovenska. Mesačne máme pätnásť tisíc poslucháčov a ja som strašne šťastný.

Matúš: V skladbe nám hosťuje Tom Barber z Chelsea Grin a máme ho dokonca v klipe. Kto si niečo také v Česku a Slovensku dovolil (smiech)? Je to ďalšia super hosťovačka po CJovi z Thy Art Is Murder a ja sa poteším, keď u nás niekto ďalší spraví niečo podobné.

Dominik: Paradoxne, klipu sa nedarí až tak dobre, ako pesničke (smiech).

Ako sa rodila spolupráca s Tomom?

Dominik: Hrali sme na Fajtfeste v Česku a Chelsea Grin tam hrali v ten istý deň, ako my.

Matúš: Ešte pred koronou sme mali dohodnutú spoluprácu Tomášom „Bobom“ Fleckom, ktorý robí Fajtfest a je aj booking manažérom. Dohodli sme sa, že sa nám bude kompletne starať o booking, ale cez koronu to nejak padlo. Po korone sme hrali na Fajtfeste a povedali si, že to skúsime znova. My spravíme EP, on nám pomôže vybaviť Toma Barbera. Bob na tom má teda veľkú zásluhu.

Dominik: Bob povedal Chelsea Grin, nech sa idú pozrieť na náš koncert a im sa to páčilo. Ja s basákom Mariánom sme zostali na festivale dlhšie a išli sme aj na afterpárty. V stane sme si dali večeru s Chelsea Grin, nezáväzne sme sa rozprávali, náš basák im púšťal pesničku a len tak sme sa bavili, či by z ich strany nebol nejaký záujem. A ako sme si tak s Tomom jedli rezníky, zrazu povedal, že nech mu na mail pošleme pesničku a nejako sa dohodneme. O mesiac sme mu poslali demo, aby nám tam niečo naškriekal. On poslal totálnu zverinu a my sme boli maximálne spokojní. Potom sme začali riešiť klip a rozmýšľali sme, že keď už ho máme v pesničke, čo by bolo ešte viac? Mať ho v klipe! Dohodli sme sa s ním, poslal nám asi 24 záberov a Mateo Ťažký z Česka, ktorý nám robí klipy, to celé poskladal.

Skladbu máte hotovú už viac než rok. Ako sa vám čakalo na zverejnenie, keď ste vedeli, čo za bombu máte prichystanú a nemôžete sa hneď pochváliť?

Matúš: Teoreticky sme ju mohli vydať aj skôr, ale nechceli sme. Chceli sme urobiť niečo viac ako len singel s klipom. To, že sme nahrali a natočili pieseň s taký menom, sme spracovávali ešte pár mesiacov po tom, čo bolo všetko hotové. Zároveň sme ale všetko úsilie a pozornosť dávali do ďalších skladieb, nech nie sú len na vyplnenie EP popri tejto bombe. Na Disgust sme teda prestali myslieť a hype začal znova až pred jej vydaním.

Pred Tomom sa vám poradila hosťovačka s CJom McMahonom z Thy Art Is Murder v skladbe Desperate.

Matúš: Hrali sme v Košiciach, keď tam boli Thy Art Is Murder v rámci turné. Sedeli sme na bare a zakecali sa so CJom. Bavili sme sa, že by sme s ním chceli spolupracovať. Vtedy ešte nevedel, ako bude znieť skladba, do ktorej ho chceme, a tak nám povedal, že ak sa mu bude páčiť, tak do toho pôjde. Samozrejme, každá takáto spolupráca niečo stojí. Nebudeme si klamať, nie je to zadarmo. Aj on si musí zaplatiť štúdio, prípadne kameramana a podobne. To všetko sme mu preplatili a keď sme si pozerali, aké sú bežné ceny, tak sme zaplatili štvrtinu z toho.

O novom EP hovoríte, že je ťažké. Z čoho vznikla tá ťažoba?

Matúš: Ja som chcel celý život robiť takú hudbu. Singel No God, ktorý nám vyšiel na Valentína, je moderný satanizmus 2025. Aj Nergal z Behemoth nám bude písať, že čo sme to spravili (smiech).

V minulosti vám s textami pomáhali viacerí ľudia mimo Stercore. Ako to bolo teraz?

Matúš: Možno sme použili jednu-dve myšlienky od Šušťa, ale texty sme si písali úplne sami. Už to tak asi aj zostane do budúcna.

Dominik: Už keď sme začali písať prvú pesničku, mali sme z toho celého jednotný vibe.

Napasovávali sme krásne vety a myšlienky do veľmi ťažkých riffov. Možno aj preto je z EP cítiť takú temnú ťaživú atmosféru. Väčšina vecí je napísaná o vyrovnávaní sa so samým sebou, so smrťou alebo so spoločenskou situáciou. Každá pesnička má čo povedať. Napríklad No God je o ľuďoch, ktorí sa tvária, že sú tí dobrí a najlepší, ale väčšinou to býva presne naopak. Ending je o vyrovnávaní sa so smrťou a s tým, čo smrť znamená a čo bude po nej. Hollow je o tom, ako spoločnosť núti človeka robiť niečo, čo nechce.

Stercore. Foto – Marcus-Oliver-Obert

Zvykli ste nahrávať v maďarskom štúdio No Silence. Ako ste nahrávali nové EP?

Dominik: U mňa v izbe, v skúšobni, u Nora v kuchyni,…  Všetky vokály sme nahrávali v skúšobni. Je úplne jedno, kde sa nahrávajú gitary. Neviem, či je v dnešnej modernej dobe rozdiel, keď človek nahráva v štúdiu alebo svojpomocne.

Matúš: Nahrávanie nebolo o šetrení peňazí. Bolo to o komforte. S hudbou sme sa mohli hrať dlhšie a pracovať postupne.

Dominik: Je strašne obmedzujúce ísť do štúdia s tým, že za 48 hodín musíš nahrať päť pesničiek a je vybavené. S Matúšom sme fungovali tak, že sme išli nahrávať, kedy sme chceli. Potom sa stalo, že dva týždne sme ani nenahrávali. Keď sme si po čase pustili, čo sme nahrali, niekedy sme si uvedomili, že to stále nie je stopercentné a niečo sme vyhodili alebo upravili. Nahrávanie tohto EP trvalo od jari minulého roka do jesene. Väčšina kapiel funguje tak, že si niečo pripraví a dá to von čo najrýchlejšie a ja to chápem. Keď už niečo urobíš, nechceš to počúvať pol roka v kuse, lebo ťa to omrzí.

Matúš: By ste neverili, ako ma už Disgust nebaví (smiech). Tú skladbu mám rád, ale už ju mám strašne opočúvanú.

Dominik: Pôvodne mali byť na tomto EP úplne iné pesničky. Pomedzi to, ako sme nahrávali, sme napísali ďalšie skladby, ktoré nakoniec skončili na EP miesto nich. Komfort nahrávania nám dodal sebavedomie experimentovať a priniesť niečo nové. Ak niekto z kapely chcel niečo zmeniť, nepotreboval si zaplatiť štúdio a ísť nahrávať odznovu. Len si stačilo vymeniť správy, že čo a ako a tým, že som mal všetky skladby v počítači, som vedel hocičo upraviť a za pár sekúnd bola hotová nová verzia pesničky. Matúš dokonca skúšal novú techniku vokálov.

Kanadský youtuber Ohrion pozitívne reagoval na vašu skladbu Resigned. Jediné, čo trochu kritizoval, boli vokály, ktoré sa mu zdali jednotvárne. Bol to dôvod novej vokálnej techniky?

Matúš: Resigned je prvá skladba, ktorú sme nerobili v štúdiu. Vokály som si robil sám. Určite som sa s nimi mohol viac pohrať, to hovorím na rovinu. Viem že som vtedy do nej nedal toľko, čo som mohol, ale toto EP som už naziapal agresívne a počuť to v mojom hlase. Dominik ma dokopal do takých vecí, že som rád, že ma do nich dokopal. EP je fakt naziapané.

Dominik: A hlavné je, že sa nechal. Ja som tiež nečakal, že sa do niektorých vecí dokope, ale proste si povedal, že to bude iné, že to bude lepšie a dal do toho 110 percent.

Zvyknete dostávať nevyžiadané rady, ako máte robiť hudbu?

Matúš: Stalo sa nám pri Indifference, že jeden chalanisko napísal, že naša angličtina je úplne zlá. Možno to bol z jeho strany výsmech, ale my sme to brali ako kritiku a zobrali sme si ju k srdcu. Odvtedy si naozaj dávame pozor aj na výslovnosť aj na texty. V tomto prípade sme si niečo zobrali z internetového hejtu. Ale inak, pokiaľ ide o naše albumy, skladby alebo klipy, veľa hejtu nedostávame, takže sme radi.

Dominik: Uvidíme po tomto EP (smiech).

Pred pandémiou ste to mali celkom dobre rozbehnuté. O koľko naspäť vás vrátil covid?

Matúš: O veľa. Akoby sa zabudlo na všetko, čo sme robili do vydania albumu Indifference, a museli sme začať odznova. Všetky spolupráce, napríklad s bookingovkami alebo produkčnými spoločnosťami, boli stopnuté, lebo nikto nevedel ako sa zmení celkovo stav hudobnej scény, koncertovania a vydávania albumov.

Stercore na festivale Fajtfest. Foto – Mateo Ťažký

Máte veľmi prepracovanú sebaprezentáciu – od hudby, cez fotky, klipy, aj komunikáciu na sociálnych sieťach a do toho sa nebojíte ísť ďalej a spolupracovať so zahraničnými menami. Čo všetko ste museli obetovať, aby ste sa dostali až sem?

Matúš: Peniaze (smiech). Keď rozbiehate firmu a nezainvestujete do strojov, do mašín a do dobrých vecí, tak to jednoducho nepôjde. Je to investícia a ja verím tomu, že sa nám raz vráti.

 Kde okrem Slovenska a Česka máte silné fanúšikovské základne?

Matúš: Neviem. Hrali sme pár koncertov aj v Rumunsku, v Slovinsku. V Holandsku to bola úplná paráda. V poslednej dobe sme nemali veľmi čas koncertovať a nemali sme ani také technické vybavenie, ako máme teraz, takže sa ideme ku koncertom vrátiť. Ešte tu narobíme nejaký bordel. Tlačíme na to, aby sme sa dostali čo najďalej.

Čo plánujete v najbližšej dobe?

Matúš: Budú nejaké koncerty a turné. Detaily zverejníme čoskoro.

Nové EP For Death We Wait kapela pokrstí 1.marca 2025 v domovskej Kanianke na akcii Memory Error, kde vystúpia aj skupiny Adacta, Minnor, Sinner Self, Abyss Above, Ingrowing, Doomas  a Hoten Toten.
Link na udalosť TU.

Text: Barbora Stuchlíková
Foto: Mateo Ťažký (titulná)