Garáž nás prekvapila tým, koľko kvalitných slovenských kapiel ešte nepoznáme, zhodujú sa hudobníčka Shina a Lenka Kuricová z projektu Trenčín 2026

Až 214 mladých kapiel z celého Slovenska sa prihlásilo do otvorenej výzvy projektu Garáž, ktorý organizuje Európske hlavné mesto kultúry Trenčín 2026 v spolupráci s festivalom Pohoda. Garáž sa zameriava sa mladé kapely, hudobníkov a hudobníčky, pre ktorých vytvára priestor na prezentáciu, vzdelávanie aj sieťovanie.

Symbolom projektu je ozajstná Garáž. Najmenšie pódium, ktoré poznáme z Pohody. Už štvrtý rok po festivale ju naložia a prevezú do centra Trenčína a ona sa stane dejiskom koncertov 20 kapiel. Tie sa ukážu v auguste počas troch sobôt (17.8., 24.8. a 31.8.) plných hudby v areáli Kultúrno-kreatívneho centra Hviezda v Trenčíne.

O blížiacom sa ročníku sme sa rozprávali s hudobníčkou a vydavateľkou Janou „Shinou“ Lokšenincovou a umeleckou riaditeľkou Trenčín 2026 Lenkou Kuricovou.

Podcast si môžete vypočuť v priloženom prehrávači nižšie a zároveň ho zverejňujeme aj v editovanom prepise.

➡️ Podcast Moja Muzika je súčasťou podcastov Denníka N. Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Lenka, Garáž je tu štvrtý rok. Ako hodnotíš jej doterajší priebeh?

Lenka Kuricová: Garáž sa stala jedným z najsignifikantnejších projektov, ktoré máme. Rok čo rok je tam väčšia účasť publika a zároveň sa aj hlási viac kapiel. Od vlaňajška sa nám zdvojnásobil počet prihlášok a to už vtedy sme si mysleli, že stovka prihlásených je super, no pre tento ročník sme hodnotili 214 kapiel. Pokiaľ tento trend bude pokračovať, budúci rok si na hodnotenie vyčleníme viac času.

Každý ročník bol trošku iný a Garáž postupne rástla. Kalibrujeme tento projekt aj na základe feedbackov, či už z publika alebo priamo od kapiel, prípadne porotcov a ľudí z hudobného prostredia. Zároveň každý rok pridávame nejaký nový element.

Vlaňajší ročník bol za mňa výborný, vystúpili veľmi dobré kapely, vznikla skvelá atmosféra a mali sme dobré feedbacky aj z publika. Zároveň sa nám podarilo osloviť ľudí aj hudbou, ktorú môžeme označiť za alternatívnu a nie celkom známu.

Prišlo multigeneračné publikum a na základe nášho vlastného monitoringu sme zistili, že najstarší účastník mal 78 rokov. Na koncertoch sa zastavili aj ľudia, ktorí vyslovene nechodia na muziku, skôr len prechádali okolo parku a napokon ostali aj na koncerty. Započúvali sa, dali si nejaké občerstvenie a strávili na Garáži nejaký čas. Pre mesto je takáto akcia pridanou hodnotou. To je v podstate jedným z pilierov a cieľov titulu EHMK 2026 – rozpumpovať život v meste. Aj priniesť do mesta rôznorodú kultúru a prekvapiť obyvateľov niečím, čo možno nepoznali.

Shina: Áno, toto je super, postaviť sa vlastne ľuďom do cesty a zaujať ich. Lebo, keď spravíš podujatie niekde za bránou, kde sa musí platiť a podobne, prídu len tí, ktorí chcú. Ale, keď im ho postavíš do cesty, musia prejsť cez to podujatie, a nakoniec zistíme, že sa s tým radi zoznámia. K tomu by ináč neprišlo. 

Keď sme sa vlani ropzrávali o Garáži, viacerých som sa pýtal, aký majú vzťah ku garáži a či v nej začínali. Ako to bolo v tvojom prípade?

Shina: Môj otec mal garáž na opačnej strane mesta a v nej zaparkovanú škodovku. Vyrastala som v Novej Dubnici, čiže neďaleko Trenčína. V tej garáži trávil svoj voľný čas, bolo to jeho miesto. Tam som určite nehrala, musela som doma cvičiť na klavíri, kým otec bol v garáži. Síce som v garáži nezačínala, ale vtedy sa bežne skúšalo v garážach, pretože nebol veľa priestorov. A možno z toho to vzniklo, že garáž je symbolom hudobníckych začiatkov, lebo nebolo veľa takýchto spoločenských priestorov ako Hviezda, kde sa dalo hrať. Kulturáky neboli natoľko prístupné a kapely, ktoré potrebovali hrať hlasno, pre nich boli garáže na okrajoch mesta výhodné pre hlučnú hudbu. Ale nebola som súčasťou niečoho podobného, ani som nehrala hlučnú hudbu, musela som cvičiť klasické skladby ako Bacha a podobne. To sa v garáži robí ťažko. 

Na to, aby projekty ako Garáž v rámci titulu EHMK 2026 fungovali, je potrebné zapojiť mnoho ľudí. Aj preto sa tu dnes rozprávame.

Shina: Páči sa mi, že sa robia takéto projekty. Ešte som súčasťou jedného iného projektu – KCN Single v Nitre. Z môjho pohľadu majú kapely veľmi málo možností, kde sa môžu prejaviť alebo sa prihlásiť, pokiaľ nechcú ísť do televíznych súťaží, ktoré sú ale o niečom úplne inom. Projekty ako Garáž scénu čechrajú a je vždy fajn, keď sa niečo deje. Už len preto, že sa tie kapely majú kam prihlásiť. Majú deadline a musia niečo dodať, nebodaj videoklip, alebo niečo distribuované cez Spotify či YouTube. Musia sa prinútiť, aby do stanoveného termínu, ak sa chcú prihlásiť, svoju hudbu niekde zverejnili a rozmýšať o tom, aby to bolo dobre pripravené, aby to hneď niekoho oslovilo, nielen nejaké publikum niekde, lebo vedia, že tam už bude porota a v nej ľudia, ktorí ich môžu niekam posunúť. Musia spraviť viac práce, ako by možno spravili normálne. Takisto platí, že existujú kapely, ktoré sú ambiciózne a tieto svoju prácu robia vždy super, aj preto je teraz na našej scéne veľmi vysoká úroveň. 

Je to veľmi fajn, že Garáž existuje. Vlani som bola prvýkrát v porote a to som si hovorila, že 95 kapiel, to je veľa. Prešla som si najprv názvy prilásených, väčšinu som nepoznala. A to vyše 20 rokov vydávam kapelám albumy, hýbem sa v tom a väčšinu z prihlásených som nepoznala. O niektorých som vedela, že existujú, ale o 80 z nich som nikdy nepočula, ani tie názvy ani ich hudbu. A tento rok prišlo vyše 200 prihlášok a stalo sa to isté. Opäť som poznala len veľmi málo z nich, ktoré sa už niekde objavili. Hovorím si, ak takýmto tempom u nás vznikajú nové kapely, tak ako scéna ideme veľmi hore.

Aj by som očakával, že sa ich po roku prihlási menej, že tu prosto nie je toľko kapiel.  

Shina: Presne. Nerobila som si na to názor, aj som na to nejako zabudla, lebo som nepredpokladala, že budem v tomto projekte pokračovať, keďže nie som v Trenčíne a ani súčasťou nejakého tímu, ktorí sa o tom baví celý rok. Keď som v jari dostala opäť ponuku, prísť do poroty, bola som taká, že aha, veď vlastne to sme robili aj minulý rok, to bude v pohode. Aj mi hlavou prebehlo, či tých kapiel  bude viac alebo menej. Bolo naozaj šokujúce, že prišlo viac ako dvesto prihlášok. A z tých z minulého roka bolo len málo. 

Lenka: Áno, len zopár. 

Shina: A pritom v pravidlách nebola podmienka, že sa nemôžu prihlásiť opäť. Určite treba s Garážou pokračovať, rozvíjať ju a je super, že k nej pridávate ďalšie benefity, lebo keď kapely vedia, že môžu byť vybrané na festival Pohoda, alebo do Nórska, nebodaj sa o tom ešte bude hovoriť, alebo na iný festival, tak sa tie kapely majú čoho chytiť. 

Ešte k tomu poviem poslednú vec – je to veľmi podobné, ako keď vzniknú nové vydavateľstvá, kapely zistia, že je tu niekto a vtedy sa vynoria. Zažila som to na začiatku v rokoch 2000 až 2005. Tie kapely si niekde hrali, ale keď prišlo nové vydavateľstvo, zrazu sa vynorili a dali o sebe vedieť. Na takéto vynáranie je tento projekt super.

Keď ste si prechádzali 214 prihlásených kapiel, hudobníkov a hudobníčok, mali ste nejaké (aj vlastné) kritériá, podľa ktorých ste vyberali?

Lenka: Je zopár oficiálnych kritérií, ktoré tvorili našu otvorenú výzvu. Mohli sa prihlásiť kapely, interpreti, interpretky, rôzne typy hudobných telies, ale nemohli mať vydaný viac ako jeden album. Vekové obmedzenie sme takisto nedávali, preto sa mohol pokojne prihlásiť aj niekto po päťdesiatke. Ani žánrové obmedzenia neboli. Zameriavali sme sa na začiatočníkov.

Keď sme prišli k samotnému hodnoteniu, každý z nás porotcov má nejakú prizmu. Snažilli sme sa náš výber vyskladať tak, aby každý z nás zastupoval niečo, nemyslím tým žáner, ale skôr potreby, či už vydateľstva, ak ste vydavateľ, alebo v mojom prípade za EHMK, aby sa objavili kapely s ohľadom na potreby nášho projektu a publika. V porote máme vždy hudobných odborníkov, ktorí sa vyznajú aj v špecifických žánroch. Preto si myslím, že pri hodnotení každý išiel po svojom vkuse, či jeho ušiam niečo ladí alebo neladí. Až potom sme sa rozhodovali o ďalších veciach.

Každý si v tabuľke vyznačil zelenou farbou kapely, ktoré mu “padli do uší”, oranžovou, pri ktorých váhal a červenou, ktoré by vyradil. Čiže nám vznikol akýsi semafor. Pri vyraďovaní sme samozrejme okrem toho, že sa to niekomu nemuselo páčiť, brali do úvahy aj celkovú prezentáciu. 

Pri každom projekte sme mali dosť informácií – koľko už odohrali koncertov, či boli niekde v médiách, čo majú za sebou, ako by vystúpili naživo. A z toho sa už dá spraviť celkom dobrý sumár, o čo v danej kapele ide. 

Zaujímavé bolo, že sme sa štyria  z piatich porotcov zhodli veľmi jasne v 15 prípadoch. Piateho porotcu sme sa pýtali, prečo kapelu neoznačil zelenou. Najskôr sme si vyjasnili interpretov, ktorí zaujali. Až potom sme sa pustili do širšieho výberu. Detailne sme riešili, čo nás zaujalo a čo nie. Aj to celkom ukázalo naše osobné aj iné kritériá, z ktorých vyplynulo, že sme boli schopní vybrať okamžite 10 až 15 favoritov.

Celkovo sa tento rok prihlásilo 216 kapiel. Medzi nimi bolo mnoho gitarových kapiel, ktoré hrajú rockovú muziku a viaceré fungujú aj 20 rokov. Prihlásili sa aj mladé gitarové kapely, ktoré mali väčšinou veľmi kvalitné klipy. Pomerne málo vecí bolo v spojení s ľudovou hudbou alebo world music. Silné zastúpenie mali pesničkári, hlavne spievajúci v angličtine. A, samozrejme, elektronická scéna – buď výlučne inštrumentálna alebo spievaná.

Hovorí táto dvadsiatka hudobníčok, hudobníkov a kapiel niečo o súčasnej slovenskej scéne?

Shina: Záleží na tom, s čím to porovnávam. V porovnaní so scénou pred 20 rokmi výrazne prevyšovali kapely, ktoré spievali po slovensky. Učite bolo menej anglicky spievajúcich kapiel. Hudba bola oveľa viac inštrumentálna v zmysle, že elektronická scéna nebola ešte natoľko rozvinutá. Súviselo to aj s tým, že nahrávanie a produkovanie hudby v domácich podmienkach iba začínalo. Väčšinou sa pracovalo v štúdiách. Postupom času, ako sa rozvíjali aj technológie, oveľa viac ľudí nahrávalo a začali sa venovať elektronickej produkcii. Vznkikol Ableton live a ďalšie programy, na ktorých sa hudba robí oveľa ľahšie. 

Veľa ľudí produkuje hudbu doma a nikto o nich nevie. A niektorí robia hudbu naozaj len pre seba. Prípadne to ešte zverejnia na Spotify, ale vôbec nebojujú o nejaké miesto na scéne. A potom sú tu ambiciózne projekty a kapely, ktoré bojujú o svoje miesto na scéne, chcú byť prítomné, chcú byť na Rádiu_FM, prezentovať sa na festivaloch a hrať veľa naživo.

Z môjho pohľadu sa slovenská scéna rozvíja veľmi zaujímavo. Máme veľmi veľa dobrých interpretov – inštrumentalistov aj spevákov. Vidieť, že funguje vzdelávanie cez YouTube, vznikli rôzne platformy a všetko ide oveľa rýchlejšie, ako keď boli k dispozícii len Základné umelecké školy. Dnes sa hudobníci učia od živých muzikantov priamo cez internet a počuť to v ich tvorbe. Pred 20 rokmi ledva niekto natočil videoklip, alebo len raz za rok. Teraz si na to mladí trúfajú pri takmer každej pesničke. Single vydávajú spolu s videoklipmi. Exponenciálne narastá množstvo novej hudby ako aj kapiel.

Uvidíme, čo sa s tým bude diať na živej scéne, koľko schopných prežije a kto bude schopný s tým niečo spraviť, pretože je veľký rozdiel, keď má človek 15-20 rokov a venuje sa hudbe v detskej izbe a potom príde prechod do dospelého života. Je to totálne veľký rozdiel, prežiť a ostať pri hudbe v dospelom veku, keď sa človek musí začať starať o seba, zarábať peniaze a živiť rodinu. Tam padanú rozhodnutia, či sa hudbe bude venovať ďalej, alebo nie.

Objavte dvadsiatku intepretov v kurátorskom playliste, ktorí tento rok vystúpia v Garáži počas augusta.

Poďme sa konkrétnejšie porozprávať o týchto 20 menách v programe Garáže. Poznali ste niekoho z nich pred tým?

Lenka Kuricová: Priznám sa, že som počula o dvoch menách – Sju a Vanessa Weisz. Na nich sme sa aj zhodli ako protcovia v prvej favorizovanej desiatke. 

Shina: O Sju sme hovorili ako o prvej, že tam bolo všetko. 

Lenka Kuricová: A keď sa na sekundu vrátim k výberovému procesu, pre mňa to bola skvelá skúsenosť, byť súčasťou dialógu s odborníkmi a počúvať, čo oni počujú, a na čo reflektujú. Baví ma tento proces pri akomkoľvek open calle (otvorenej výzve, pozn.red.), ktorý robíme, netýka sa to len Garáže. Je to jedna z mojich obľúbených skúseností, ktorú v EHMK máme. Shina, ty si poznala viac mien, však?

Shina: Áno, poznala som viac mien. Charms Kids a Matúš Oravec, tých už sledujem niekoľko rokov, lebo som s nimi v kontakte. O Sju som čítala článok na hudba.sk, pustila som si to, že “hm, to je zaujímavé”. Poznám aj Let the Wolf Howl, za ktorým stojí Alexandra Apolenová a mala som ju na mentoringu v rámci KCN Single v Nitre, rozprávali sme sa dve hodiny, takže poznám celý jej príbeh. A z týchto vybraných som už nepoznala nikoho. Poznala som ešte kapelu Migrain zo spomínaného mentoringu (ale nie sú v tomto zozname). Pri niektorých som vedela, že existujú, hrajú, alebo ich výdam na plagátoch, prípadne z médií.  

Ako som povedala, je tu toľko kvalitnej hudby a hoci sa v tom hýbeme ako profesionáli, vlastne ju ani nepoznáme.

Za seba doplním, že som poznal Sju, keďže debutovala v apríli. Daniela B. reflektujem dlhšie. Takisto Vanessu Weisz a ešte rock’n’rollových Cragy Collide. Ale mám pocit, že som minulý rok poznal viac kapiel z Garáže. Je to pozitívne zistenie. Kvalitnej muziky sa rodí oveľa viac, len trvá, kým si nájde poslucháča.

Shina: Ináč, o tom vzrastajúcom množstve kvalitnej hudby hovorí aj playlist, ktorý zostavuje Patrik Marflák z hudba.sk každý mesiac. Šokujúce, koľko nových singlov sa vyprodukuje na malom Slovensku. Snažia sa to pokrývať a ja nie som schopná si to vypočuť. Fakt je to sila.

Možno aj pred tým sa robilo toľko veľa hudby, ale neboli tu nástroje, ktorými by sa to takto pokrylo, alebo neboli takéto akcie a iniciatívy, ktoré by novú aj starú hudbu zhromaždili na jedno miesto. 

Veľa novej muziky podporujú aj hudobné kluby.

Shina: Áno, len to nie je viditeľné takto na hromade. To by sme museli sledovať každý mesiac, aký majú program a to človek za mesiac zabudne.

Lenka Kuricová: To je pointa showcase formátu. Garáž vylaďujeme každý rok a snažíme sa ju ťahať týmto smerom a zároveň pozývame majiteľov klubov aj promotérov na Garáž, aby tieto kapely videli naživo. Jednu vrstvu tvorí porota, ktorá si kapely vypočuje a potom pozývame na samotnú akciu hudobných profesionálov a snažíme sa naše aktivity obohatiť o európsku dimenziu, ktorá je dôležitou zložkou a elementom Európskeho hlavného mesta kultúry. Tento rok budeme mať okrúhly stôl s niektorými inými mestami EHMK, ktoré prijali naše pozvanie, ako Chemnic, ktorý bude tento titul hostiť v roku 2025, alebo vlaňajší Vesprem. S nimi sa budeme rozprávať o music exchanges a o tom, že by sme mohli zdieľať kurátorovaný výber, pričom tieto mestá si môžu vybrať a zabookovať naše kapely na svoje akcie v rámci EHMK. Tým chceme rozšíriť možnosti medzinárodnej prezentácie. Tento rok sa nám takto podarila prvá vec, kapela Grayhole a speváčka Vanessa Weisz vystúpili pred dosť veľkým publikom na nórskom festivale UKM. 

Sju bola vybraná festivalom Pohoda a mala vystúpiť v sobotu v Café Kušnierik. 

Keďže Pohoda bola predčasne ukončená tento rok, napokon ho odohrala online. Bol to jej nápad, alebo si v tom mala prsty?

Lenka Kuricová: Rada by som si za to pripísala kredit, ale nie. Po tom, čo sa stalo na Pohode, vzniklo viacero iniciatív a myslím, že tento Koncert pre Pohodu zorganizovala Nová Cvernovka (vrátane hudobného klubu Pink Whale, pozn red.). Pospájali sa s interpretmi aj po vlastnej osi a takto myslím, bola oslovená.

Shina: Je to zaujímavé, ako sa nádych množstva ľudí pred Pohodou vrhá do podujatia a v sobotu to malo silný dojazd aj v Bratislave. Nemohli to nechať len tak a ísť domov. 

Vráťme sa ešte k menám, ktoré vystúpia v Garáži. Shina, myslím si, že Laura Magičová  je interpretka, ktorá by sa ti mohla páčiť.

Shina: Ani nejde o to, páčiť sa. Mne sa páčia všetci, ktorých sme vybrali.

Príde mi ako tvoja krvná skupina.

Shina: Všetky tieto ženské interpretky, kebyže môžem pre ne čokoľvek spraviť, tak by som ich posunula. Možno si narážal aj na to, či by sme niekoho z nich nevydali v Slnko Records. Laura nám už písala, teda môjmu kolegovi Alexovi (Čerevkovi), a ja som si ju všimla v tejto súťaži.

Páčila sa mi aj kapela Ktovie, bolo na nich niečo zaujímavé, dvaja muzikanti hrali naživo v Jalta bare, bolo to po slovensky, bol v tom silný náboj, ale rada by som spomenula všetkých, lebo všetci, ktorých sme vybrali, sú výborní. A dokonca aj medzi tými, ktorých sme nevybrali, bolo veľa dobrých vecí. To nemôžeme povedať, že tí, ktorých sme nevybrali, za nič nestoja, aby prestali hrať, práve naopak. Niekedy ten výber niektorých ľudí posunie nejakým smerom, ale zvyšní, ktorí nie sú vybratí, vôbec nepotrebujú byť posunutí tým smerom a práveže potrebujú pokoj, aby si robili to svoje a prejavili sa iným spôsobom. 

Kapela Speechless mi pripomenula alternatívne veci z 90-tych rokov, aj som si pri nich spomenul na kapelu Kolowrat. A ten pocit návratu k deväťdesiatkám som mal viackrát pri počúvaní playlistu Garáže 2024. Takisto tam bola kapela Andersons – melodické, ženský vokál, ak máte radi Katarziu, Živé Kvety a alternatívnu básnickú muziku, odporúčam.

Shina: Áno, je to taká fyzická poézia, veľa o tele, má to dosť silný sexuálny náboj, také dotýkanie.

A Inakshi, to je predstaviteľ celej vlny na Slovensku, ktorá je nenápadná, akoby pod hladinou, ale zároveň už pre veľa poslucháčov, keď si pozrieme, akú má počúvanosť. 

K Inakshi som si zapísal, že mi znie veľmi úprimne, hoci ide o rap, ku ktorému si ešte hľadám cestu.

Shina: Áno, ale rap začína byť veľmi špeciálny, čo som si všimla. Aj som dostala niekoľko ponúk. Všimla som si, že je to celá skupina interpretov. Rapujú po slovensky, ale tá slovenčina je dosť nezrozumiteľná v ich podaní, pretože naťahujú slabiky všeliakým spôsobom, používajú medzitým veľa anglických slov, ktorým rozumiem, lebo sú to jednoduché slová, ale keď to zrazu ide v rýchlom “flowe” (tempe, pozn. Red.)…

Zrazu to feeluješ inak.

Shina: Áno, zrazu to feeluješ inak. Je tu celkom dosť takýchto interpretov, každú chvíľu mi ich niekto posunie, alebo ich niekde započujem a má to vysokú úroveň, je to naozaj výborne vyprodukované, ten prejav (niečo medzi rapom a spevom) vôbec nie je márny, sú tam aj silné nápady, aj to je podľa mňa jeden zaujímavý prvok scény.

Súhlasím s tým, že mnohí interpreti sú poskupinkovaní, ako Berlin Manson, DušanVlk, FVCK_KVLT.

Shina: Áno, skoro nikdy to nie je samotné, že sa vynorí len jedna kapela, ale za ňou prídu ďalšie dve-tri, ktoré vytvoria subscénu. 

V Garáži vystúpi aj Some Hope, čiže ak máte radi nie alternatívnejší, ale priamočiarejší, mainstreamovejší rap a počúvate Saula alebo Porsche Boya, tak Some Hope by mohol ísť s nimi do partie. Lenka, kto ťa ešte zaujal?

Lenka Kuricová: Rada by som ešte spomenula SELENoLAr, je to zaujímavá elektronika a poväčšine sme ju mali všetci na prvých miestach. Znie mi to veľmi dospelo, aj keď majú len prvý album a znelo mi to tak, že už majú za sebou nejakú skúsenosť. Veľmi sa teším na šou, akú spravia a myslím si, že to bude veľmi dobrý koncert. Za seba by som ešte spomenula Katarínu Marosi, veľmi ma oslovila a veľmi sa mi páčila. 

V čom?

Lenka Kuricová: Má veľmi úprimný hlas aj prejav a niečo na jej tóne, na jej vokále sa ma veľmi dotklo. Tiež sa mi páčil jej trochu triphopový podmaz.

Shina: Ešte by sme mohli spomenúť niečo, čo by sa dalo označiť za srandovnú hudbu, a to Alte Kompoten, takže máme aj takéhoto zástupcu. Vybrali sme ich aj okrem toho, že je to kvalitné, znelo nám to dobre, zabavili sme sa pri tom. Chceli sme aj zástupcu, ktorý má v sebe vtip.

Kým ste Alte Kompoten zaradili do výberu, aj ste si o nich zisťovali viac?

Shina: Niekto z nás vedel o nich viac a povedal nám to.

Lenka Kuricová: Kapely pred podaním prihlášky vypĺňajú komplexný formulár, ktorý slúži aj na naše potreby monitoringu pre projekt EHMK a zároveň sa na tom “odkope” veľa prezentácie, ktorú spomínala Shina. Keď vidíme nejaké políčko, ktoré sa ani neobťažujú vyplniť, alebo tam niečo iba odfrknú, tak nám to dá všeobecný obraz. Pýtame sa ich veľa otázok – či majú nejaké skúsenosti s médiami, koľko už odohrali koncertov, aký set sú schopní odohrať. 

Shina: To je dobrá otázka, z toho vieme usúdiť, akú veľkú majú skúsenosť so živým hraním. A prihlásili sa aj projekty, ktoré nikdy nehrali naživo, ale chcú sa vystúpením v Garáži odvážiť na to. Jeden mladý muž (neviem, či sa nakoniec dostal do výberu) napísal, že by to pre neho bola výzva, ale prijíma ju. A to bol ešte iba dotazník.

Lenka Kuricová: Môžeme spomenúť viac perličiek z nevybratých projektov. Nepamätám si meno maminy, ale tá prihlásila svojho syna, ktorý sa volá DJ Samko. Bolo to video natočené na mobil s desaťročným chlapcom za gramcami. A, že hrá na každej rodinnej oslave, takže má skúsenosti aj pred živým publikom. 

Shina: Keď ľudia začnú v mladosti, v detstve, to sa nikdy nestratí a môže sa to pretaviť do niečoho iného.

Ešte ma zaujala kapela Standard Society z Košíc, ktorí hrali na festivale Hradby samoty a na základe toho som rovno vedel, o čom ich hudba bude. Bolo to dark, ambientné a viem si predstaviť, že by mohli odohrať spoločný koncert s Ľahkou múzou, ktorá je aktuálne 40 rokov na scéne. 

Koho si viete predstaviť, že by sa časom objavil v stajni Slnko records?

Shina: Určite by ich mohlo byť viac. S Charms Kids sme sa dohadovali pred dvoma rokmi aj pred rokom, ale z našej strany je to skôr kapacitný problém. Ak by som mohla, tak vydávam viac kapiel, ale to sa proste nedá, lebo na to nemáme peniaze, to je prvá vec, ale nemáme na to ani časové kapacity. Za rok môžeme vydať, povedzme ideálne pre nás 10 titulov, teda 5 na jeseň, 5 na jar. A aj to pre nás znamená, že sme v silnej prevádzke, lebo nie sme veľké vydavateľstvo. Sme traja. Primárne u nás dávame prednosť interpretom, ktorí už u nás sú. Keby som ich chcela poslať niekam inam, ani ich nemám kam poslať. Samozrejme, môžu robiť čokoľvek, niektorí si albumy vydávajú ďalej sami, niektorí skúšajú niečo iné. Zároveň sa počet vydavateľstiev u nás nezväčšuje, skôr zmenšuje. Takže v tejto chvíli, aj keby som chcela a vybrala si troch-štyroch, nevedela by som im teraz nič moc ponúknuť, lebo máme plný edičný plán do budúceho roka. A máme ho naddimenzovaný. 

Ale, v Garáži sú tento rok fakt zaujímavé mená, ktoré sme aj spomínali, v tej dvadsiatke sa nám páči všetko, niečo z toho by mohlo byť pod Slnkom, ale v tejto chvíli si to ani neviem predstaviť. Vydávanie začína byť náročné a ešte uvidíme, čo nás čaká budúci rok po zmenách vo Fonde na podporu umenia, alebo aké zmeny nastanú v kultúre a celkovo.

Napríklad, hlásia sa k nám niektorí interpreti z Hevhetie, ale netuším, čo sa bude diať, kde sa všetci interpreti z Hevhetie (ktorá ukončila svoju činnosť) uplatnia. Našťastie je hudobná scéna veľmi životaschopná a že je možné si sám vydavátať veci, interpreti nemusia na nikoho čakať, stačí im zohnať si peniaze, čo si myslím, že nie je najhoršia vec toho celého, tak sa stále vydáva, produkuje a nemusia čakať na nás, čo zorganizujeme, zoženieme. Hudba je mimoriadne živé prostredie, keď umelci niečo nahrajú, hoc len jednu pesničku, nechcú čakať pol roka, kým sa to vydá. Chcú ju vydať budúci týždeň, alebo najlepšie tento týždeň. Aj preto, keby som im ponúkla, že to vieme vydať o pol roka, tak to radšej nechcú a idú s tým hneď na trh, lebo chcú, aby to už ľudia počúvali a nájdu si svoju cestu.

Kapely sú živé koncertovaním a je to najväčší náboj, ktorí muzikanti vedia dostať. Shina to pozná z nás najdôvernejšie a priamo z pódia. Garáž sa presúva tento rok z Parku M.R.Štefánika do kultúrno-kreatívneho centra Hviezda. Prečo táto zmena?

Lenka Kuricová: Garáž je vo svojej podstate nomádsky projekt, tak bol aj napísaný, keď sme ho kreovali s festivalom Pohoda, že by sa mohol presúvať po Trenčíne, prípadne po regióne a oživovať kultúrou vybrané miesta. V parku sme boli dva roky za sebou a do Hviezdy sme chceli prísť už vlani, ale posunul sa dátum kolaudácie a otvorenia Hviezdy. Sme veľmi radi, že sa to podarilo tento rok. Ideálne by sme sa radi hýbali s Garážou vždy na nejaké nové miesto, presne ako hovorila Shina na začiatku v súvislosti s parkom, postaviť sa ľuďom s kultúrou do cesty a oživovať verejné priestory. 

Hviezdu sme vybrali veľmi prirodzene, je to náš super partner a súčasné kultúrne centrum, v ktorom sa sústredí kreatívny priemysel. Máme veľmi dobré vzťahy s riaditeľom Jurajom Bendom aj s produčnou Martinou Slivkovou, ktorá nám pre dnešné nahrávanie robila tento setup. Extréme sa ľudia z Hviezdy snažia, robia dobrú prácu a rozbieha sa tu veľmi veľa aktivít aj v rámci Fab Labu. Tvoria program pre verejnosť a zároveň robia veľa workshopov pre kultúrno-kreatívny priemysel. Naše spojenie dáva zmysel a veľmi ďakujeme, že tu tento rok môžeme byť s Garážou.

Hviezda nie je nový pojem v Trenčíne. Presťahoval sa sem klub Lúč. Shina, hrala si tu v minulosti?

Shina: My sme hrávali v klube Lúč, myslím, že budova Hviezdy sa nepoužívala. Boli sme tu na znovuotvorení, ale zatiaľ sme v týchto priestoroch nehrali. Ale rozmýšľam, že raz dávno tu bol Gympel rock, len teraz neviem, či to bolo v tejto veľkej sále, ale zdá sa mi, že áno. Je fantastické, že sa to podarilo obnoviť.

Ako bude vo Hviezde prebiehať Garáž 2024?

Okrem toho, že prinesieme tri soboty po sebe koncerty, zároveň pripravujeme aj sprievodné aktivity, diskusie a zábavy ako hudobný kvíz a podobne. Na štvrtú sobotu, ktorá nie je pre verejnosť, ale kapely z Garáže, máme pripravený vzdelávací blok. Pozvali sme opäť profesionálne lektorky a lektorov, ktorí budú mať prednášky na rôzne témy: ako sa dostať do spolupráce s vydavateľstvom, ako sa dostať do rádia, ako si nastaviť identitu značky kapely, ako si spravovať financie, kde sa dajú zohnať, kde nie a mnoho ďalších informácií.

Vzdelávací blok sme vlani pridali ako novinku a malo to veľký úspech medzi kapelami. Tento rok to zopakujeme a trochu aj doplníme. Feedback od kapiel je pre nás dôležitý a snažíme sa ho vziať si k srdcu. Tento rok si dávame viac záležať, aby prišlo viac bookerov a bookeriek, chceme robiť fokusové skupiny, ako náš projekt môže pomôcť hudobnému priemyslu a byť prínosný aj celkovo. Kým sme tu, tento projekt je na to, aby boostol (nakopol) veci nielen čo sa týka divákov, publika, ale aj samotných aktérov, teda ľudí, ktorí kultúru tvoria a pracujú v nej.

Garáž je spoločný projektom Trenčín 2026 a festivalu Pohoda. Tento rok Garáž zakotvila v areáli  Kultúrno – kreatívneho centra Hviezda v Trenčíne, kde sa v auguste odohrajú aj tri soboty plné koncertov mladej hudby.

Vďaka Nórskym fondom dve začínajúce kapely z Garáže (Grayhole a Vanessa Weisz) vystúpili na UKM festivale v Nórsku a dve nórske kapely sa zasa predstavia počas poslednej soboty v Garáži v Trenčíne (31.8.).

Trenčín 2026 finančne podporuje mesto Trenčín, Trenčiansky samosprávny kraj a Ministerstvo kultúry SR. Partnerom je Európska únia.

text a podcast: Edo Kopček
nahrávanie, mix a master zvuku podcastu: Dušan Papp
foto: Trenčín 2026