Hecatoncheir: Hudba nie je súťaž. Dôležité je, že si nás ľudia všimli

Rok 2024 bol pre slovenskú metalovú scénu mimoriadne silný. Šance nominovaných na album roka v kategórii Hard & Heavy v Rádiu_FM boli nesmierne vyrovnané. K vážnym kandidátom na celkové prvenstvo patrila aj kapela Hecatoncheir so svojím debutovým albumom Nightmare Utopia. Okrem hudby zamotalo toto trio hlavy fanúšikom aj výslovnosťou názvu kapely. Nie hekatončér, nie hekatonchér ani hekatonkeir. „Chekatonkír,“ vysvetľuje gitarista Matej Takáč. „Výslovnosť pochádza z gréčtiny a názov je inšpirovaný postavami obrov z gréckej mytológie –  Hecatoncheires.“ Päťdesiathlaví a storukí obri napokon svoju nomináciu na album roka nepremenili na víťazstvo, no zrod ich unikátneho počinu si aj napriek tomu pripomenieme s Matejom Takáčom a basgitaristom Andrejom Lencsésom.

Váš album Nightmare Utopia bol prijatý veľmi dobre. Pochvalné recenzie naň vyšli nielen u nás, ale aj v zahraničí. Mňa na začiatku nezaujal a až časom som si k nemu našla cestu. Keď ste album dávali dokopy, asi ste netušili, ako to vypáli. S akými očakávaniami ste išli do vydania albumu?

Andrej Lencsés: Ja obvykle nemám prehnané očakávania, ale samozrejme vždy dúfam, že sa ľuďom bude naša hudba páčiť. Album sme skladali prirodzeným procesom, neplánovali sme, aký má byť. Prvým dobrým znamením bolo, keď sme oslovili vydavateľstvo Total Dissonance Worship a oni sa rozhodli, že album vydajú. Vtedy sme nadobudli pocit, že tento album je naozaj na dobrej úrovni a oplatí sa ho vypustiť medzi ľudí. Ako som spomínal, nemal som očakávania, ale o to viac nás potešili pozitívne reakcie. Ty si spomínala, že ti trvalo, kým si ťa album získal. Ja si tvoju skúsenosť cením. Mám rád hudbu, s ktorou sa treba vytrápiť a nájsť si k nej cestu.

Matej Takáč: Album sme skladali viac-menej pre seba, bavilo nás tvoriť takúto hudbu. Až postupne sa z toho vykryštalizoval album. Trvalo to asi tri až štyri roky. Ani ja som nemal očakávania, rátal som s tým, že si ho vypočuje možno päť ľudí, možno päťdesiat, možno sto.

A napokon bol album prijatý veľmi dobre a dokonca získal nomináciu na album roka v kategórii Hard & Heavy v rámci Radio_Head Awards. Prekvapila vás táto nominácia?

Andrej: Prekvapila. Nerátali sme s tým, že budeme nominovaní, ale keď to prišlo, potešili sme sa. Mňa osobne teší, že v našej kategórii vôbec takéto ocenenia existujú a že aj tvrdá hudba dostáva priestor prezentovať sa pred širšou verejnosťou. Nešli sme ale do toho s tým, že ideme vyhrať a ak nevyhráme, zrúti sa svet. My sme už za nomináciu veľmi radi, pretože aj to je spôsob, ako šíriť našu hudbu k ľuďom, ktorí ju ešte nepočuli.

Matej: Nás potešil už len fakt, že si nás ľudia vybrali a aj to je pre nás výhra. Hudba nie je súťaž. Ide hlavne o to, že si nás ľudia všimli. Dostali sme sa tam v silnej konkurencii všetkej tej výbornej hudby. Ja by som výhru doprial Ceremony of Silence, s ktorými sme nedávno mali pár koncertov, ale všetky nominované kapely sú veľmi kvalitné.

Mám rád ten moment prekvapenia, keď dá kapela von album len tak, z ničoho nič, hovorí Viliam Pilarčík z Ceremony of Silence

Na sociálnych sieťach komunikujete v angličtine, album vám vydalo americké vydavateľstvo. Aké nové možnosti vám prinieslo oproti lokálnym vydavateľstvám?

Andrej: Robíme žáner, ktorý sa v našich končinách veľmi nerobí. Myslím si, že vydavateľstvo nám v tomto veľmi pomohlo. Je zamerané na podobné skupiny, takže naša hudba sa automaticky dostala k ľuďom, ktorí o takýto žáner majú záujem. Už to je veľké plus. Komunikujeme v angličtine, lebo máme americké vydavateľstvo, ale zároveň našu aktivitu na sociálnych sieťach nijako nesilíme a ani nechceme. Robiť reelsyalebo veľké statusy nie je náš spôsob vyjadrovania. Uznávam, ak to kapely robia, ale nehodí sa to všade a pre nás to nie je cesta, preto sú naše posty len o aktuálnom dianí z prostredia tvorby kapely a myslím si, že ľudia to vedia oceniť.

Matej: Tým, že album vyšiel cez americký label, dostal sa do celého sveta. Myslím, že objednávky do Ameriky a do Európy boli päťdesiat na päťdesiat. Čo sa týka sociálnych sietí, vedeli sme, že ak tam budeme niečo písať, tak ideálne, aby tomu rozumeli všetci.

Total Dissonance Worship je pomerne mladé vydavateľstvo. Ako ste sa k nemu dostali?

Matej: Vznikli tuším niekedy v roku 2020 začiatkom pandémie. Jeho zakladateľa Simona Hawemanna poznáme z jeho predošlej kapely War from a Harlots Mouth. Interagovali sme spolu cez internet a sledovali sme kapely, ktoré vydával. Tieto kapely, aj Simonova súčasná kapela Nightmarer, nás inšpirovali pri tvorbe albumu, preto nám jeho vydavateľstvo prišlo ako najlepšia možnosť. Je to malé vydavateľstvo, preto sme verili, že je šanca, že by na vydanie nášho albumu mohli mať priestor a zároveň sme vedeli, že ak by to vyšlo, naša hudba sa dostane k tým správnym ľuďom. Je pre nás cťou, že sme pod vydavateľom, ktorého kapely sa nám páčia a inšpirovali nás.

Prvý náklad albumu sa veľmi rýchlo vypredal. Podcenil vás vydavateľ?

Matej: Vydavateľstvo album vydalo len digitálne a fyzický nosič sme si vydali sami. Máme skúsenosť z predošlých kapiel, že keď sme dali vyrobiť sto alebo viacej CD, nejaké nám zostali dodnes. Nechceli sme to teraz prehnať a povedali sme si, že radšej spravíme menej nosičov a uvidíme, ako to pôjde. Takú veľkú odozvu sme nečakali, prvý náklad sa vypredal a spravili sme dotlač.

Andrej: Slovenský label Jablká ďaleko od stromu nám potom album vydal na kazete v počte päťdesiat kusov.

Matej: Kazety sú zberateľská záležitosť, nie je to úplne najlepšie médium na počúvanie, ale sme radi za každý formát nosiču, ktorý môžeme vydať. Chýbajú nám už len platne, ale aj tie budú čoskoro.

Obal albumu si priam pýta byť na vinyle.

Matej: Presne o tom sme sa bavili aj v kapele. Obal sa nám veľmi páči. Mali sme ho pripravený už asi dva roky predtým, ako vyšiel samotný album. Vždy, keď som si ho pozrel, hovoril som si, aký je pekný a dodnes tam nachádzam nové detaily. Aj nedávno na koncerte sme na ňom našli niečo, čo sme si dovtedy nevšimli. Je to veľké umelecké dielo a sme hrdí, že ho môžeme reprezentovať našou hudbou. Obal namaľoval slovenský maliar Dávid Glomba. Je ručne namaľovaný, nie je to digitálne dielo.

Andrej: Som rád, že sme sa rozhodli pre Dávida. Spravil naozaj niečo jedinečné.

Artwork albumu Nightmare Utopia. Autor Dávid Glomba.

Vo vašej hudbe cítiť veľkú atmosféru. Nie je to len jedna pevná nepriepustná zvuková stena, ale pekne počuť každý nástroj a nechávate vyniknúť aj minimalistickým prvkom. Nahrávali ste v štúdiu Pulp. Ako sa vám dosahoval tento zvuk?

Matej: Nahrávali sme s Jakubom Spiszakom, ktorého poznáme od jeho pätnástich. Sme kamaráti a nahrávanie bolo extrémne príjemné. Veľmi dobre sa s ním spolupracuje, rozumie tomu, čo chce kapela docieliť. V kapele máme len basgitaru, gitaru a bicie. Máme pasáže, kde pridávame ambientné prvky, ale snažíme sa držať v rovine troch nástrojov a neprekomplikovať veci. Pri zvuku sme chceli docieliť prirodzenosť, nechceli sme nič vyumelkované. Snažili sme sa, aby hudba dýchala v pokojných pasážach a bolo počuť atmosféru. Keď príde poriadny náklad, nech sa to naopak sype, ale nie je to zahuhňané, aby poslucháč mohol rozpoznať aj jednotlivé zvuky a nuansy. Vďaka Kubovi a Gabrielovi (Gabriele Gramaglia, pozn.red.), ktorý to mixoval a mastroval, sa to podarilo.

Andrej: Nechceli sme zvukovú stenu. Aj keď je možno naša hudba náročnejšia na počúvanie, mám pocit, že je uchopiteľnejšia, ako hudba extrémnejších a brutálnych kapiel. Dá sa v nej nájsť niečo, čo človeka osloví a od toho sa odvinie ďalší poslucháčsky zážitok. Chalani z Pulpu sú veľmi šikovní a rozumejú tomu, čo chce človek dosiahnuť. Niekedy im ani nemusíme predostrieť našu predstavu a ide to úplne samo od seba. Vedia, čo a ako spraviť, aby sa to páčilo obidvom stranám. Pre mňa je Pulp super miesto a nahrávanie bolo vždy uvoľnené.

Čo je tematickým konceptom tohto albumu?

Andrej: Téma je do určitej miery inšpirovaná Lovecraftom a ďalšími autormi, ale samotný príbeh je náš vlastný. Je o poruchách spánku a kulte, ktorý pomáha riešiť tieto poruchy. Kult umožňuje ľuďom so spánkovou poruchou snívať, no zároveň tým vyvoláva prastarú bytosť, ktorá povstane. Nasleduje boj hlavnej postavy s týmto božstvom a prelína sa svet snov s realitou. Príbeh ešte nie je ukončený a do budúcna sa mu budeme venovať. Môj spánok nie je bohvieaký, takže čerpám aj z vlastnej skúsenosti. Inšpiroval som sa tiež reálnymi snami, ktoré som si zapamätal, a spracoval som ich do témy.

Matej: O téme albumu sme sa bavili spoločne a všetkým sa táto myšlienka páčila. Stotožnili sme sa s ňou. Máme radi konceptuálne albumy, fantasy príbehy a kozmický horor. Album sme skladali s tým, že chceme konceptuálnu nahrávku, nech je tam fikcia ale aj inšpirácia životom. Skrátka, nech to má príbeh.

Neplánujete klip k niektorej skladbe?

Andrej: Klip zatiaľ nemáme. Dali sme von len jeden singel a potom rovno celý album. Videoklip by bol zaujímavá vec, ale keďže ja osobne klipy veľmi nesledujem, muselo by to byť niečo, čo dáva zmysel a je vizuálne zaujímavé. Je to ďalšia kapitola, ktorej sa možno v budúcnosti budeme venovať.

Matej: Pokiaľ by sme riešili nejaký klip, tak možno zostrihaný zo záberov z koncertov alebo niečo animované, určite nie hranie v starej rozpadnutej fabrike alebo podobné klišé.

Už je to viac než rok, čo vyšiel album Nightmare Utopia. Spätne by ste na ňom chceli spraviť niečo inak?

Andrej: Za mňa nie. Skôr by som sa zameral na novú tvorbu.

Matej: Možno sú tam veci, ktoré by som teraz spravil inak, ale nie spôsobom, že by som sa vrátil v čase a chcel to zmeniť alebo, že by ma to štvalo. Skôr to beriem ako ponaučenie do budúcna. V niektorých pesničkách mi trochu prekážali prílišné seky. Niekde mi to dáva zmysel, niekde mi to možno prišlo trochu silené. Nevšimol som si ale, že by nám to niekto vyčítal, takže to neberiem ako niečo negatívne, len do budúcna by som chcel, aby naša hudba lepšie plynula.

Andrej: Myslím si, že tým, že sa viac a viac zohrávame, máme jasnejšie predstavu a skúsenosti, takže naša hudba bude mať v budúcnosti prirodzenejší flow.

Je toto doteraz najlepší album, aký ste nahrali?

Andrej: Asi áno. Nie je jednoduché hodnotiť svoje veci, ale keď vezmem do úvahy všetky projekty a kapely, v ktorých som pôsobil, tak toto je z pohľadu ucelenosti asi to najlepšie. Je tam príbeh, má to koncept, obal je výborný. Je to kompletný balík. Len dúfam, že sa z ostatných kapiel nikto neurazí.

Matej: Za mňa určite hej. Z toho, čo som doposiaľ vydal, je toto tvorba, s ktorou som najviac stotožnený.

Hecatoncheir nie je vaša prvá skupina. Ste výrazne aktívni aj v iných projektoch. Andrej, ty si minimálne od roku 2020 každý rok vydal nejakú nahrávku. Kde vznikla potreba založiť k tomu všetkému ešte Hecatoncheir?

Andrej: Vzniklo to viac-menej spontánne z akejsi potreby vyskúšať niečo nové. Človek sa neustále vyvíja a tým sa vyvíja aj jeho tvorba. Čo robil pred desiatimi rokmi, už nie je to, čo by robil teraz. Nie je to však tak, že by sme v minulosti hrali niečo, čo sme nechceli hrať. V každom okamihu som hral to, čo som chcel hrať a hral som to tak, ako som to cítil. Ak to v budúcnosti budem cítiť inak, nebudem sa kvôli tomu cítiť zle. V začiatkoch Hecatoncheir sme sa bavili, že by sme chceli hrať niečo s blackmetalovými prvkami a postupne sme sa vyvinuli až sem. Začali vznikať nápady a začali sme sa zohrávať. S Maťom spolu hrávame už asi pätnásť rokov a s bubeníkom Šanim sme hrali prvýkrát. Šlo to od začiatku hladko a keď sme zložili prvé pesničky, cítili sme, ako nás to napĺňa a chceli sme v tom pokračovať.

Matej: Už v predošlých kapelách sme skúšali podobné prvky, ako využívame v Hecatoncheir, ale nakoniec z toho nič nebolo. Beriem to tak, že zárodok tohto projektu už bolo vidieť dávnejšie, ale naplno sa vykryštalizoval, až keď sa k nám pridal Šani a naše vplyvy z rôznych kapiel vyústili do zvuku Hecatoncheir.

Kde si pomedzi všetky ďalšie aktivity nachádzate čas na Hecatoncheir?

Andrej: Deň má stále len 24 hodín. Vstupuje do toho rodina, práca a ďalšie veci, ale keď človek chce, tak si čas nájde. Bohužiaľ ale nemám recept, ktorý by som mohol odporučiť iným.

Matej: Časom, ako sme hrávali v kapelách, začali do našich životov pribúdať veci, ktoré si tiež vyžadovali svoj čas a my sme sa učili ako fungovať efektívne, aby sme stíhali všetko a vedeli sa venovať aj kapelám. Kto chce, ten si čas nájde.

Aké máte ďalšie plány s Hecatoncheir?

Andrej: Najbližší plán je vydať album na vinyle a pomaly začíname brainstormovať nápady na pokračovanie príbehu. Neplánujeme sa ponáhľať, chceme, aby sa to vyvinulo prirodzene a aby sme boli spokojní najmä my. Hecatoncheir berieme ako plnohodnotnú kapelu, ktorej sa chceme venovať a keď sa skončí tento príbeh, tak sa otvorí ďalší. Bol by som rád, ak by sme vedeli vybudovať svet, kde nebude len tento jeden príbeh, ale bude ich viac.

Matej: Nezakladali sme kapelu s tým, že chceme vydať jeden alebo dva albumy. Koľko nám to spolu vydrží, ukáže čas. Motiváciu a chuť hrať máme.

Text: Barbora Stuchlíková
Foto: Hecatoncheir