Rozhovory

SOZA je dnes regulárnou kultúrnou inštitúciou. Juraj Čurný rozpráva o 100 rokoch jej fungovania aj najbližších úlohách v dobe streamingových platforiem

Slovenský ochranný zväz autorský oslávil vlani okrúhle 100. výročie svojho vzniku a v tomto roku začína písať svoju ďalšiu kapitolu. Tak, ako sa menila doba, hudba a možnosti jej šírenia, reagovala na to aj samotná organizácia. S nástupom digitálnych platforiem a streamingových služieb zohráva SOZA v dnešnej dobe dôležitú úlohu. S Jurajom Čurným, ktorý je konzultantom a mediálnym manažérom SOZA, sme sa porozprávali o jej vzniku, výzvach aj aktuálnych úlohách. 

V rozhovore sa okrem iného dočítate:

  • ako vznikla SOZA
  • aký má prínos pre autorov hudobných diel
  • ktorý spôsob používania hudobných diel generuje najväčšie zisky
  • ako môžu skladatelia a textári zvýšiť svoje príjmy
  • ktoré zásadné partnerstvá uzatvorila SOZA na medzinárodnom poli a čo priniesli slovenským autorom, ktorých zastupuje
  • prečo SOZA nie je iba tzv. vyberačom odmien, ale kultúrnou inštitúciou

SOZA vznikla v roku 1922 ako slovenská filiálka českého Ochranného združenia. Ako sa v tej dobe u nás SOZA formovala?

Je tam veľa podobností s inými oblasťami našej kultúry. Napríklad aj Slovenské národné divadlo pomáhali zakladať českí divadelníci. Na začiatku preto vznikla funkcia poverenca s pôsobnosťou pre Slovensko, ktorým sa stal vojenský kapelník Jozef Gedenka. Členovia pražského Ochranného zväzu autorského (OSA – Ochranný svaz autorský, pozn. red.) dokonca vyčlenili peniaze na to, aby slovenská pobočka mohla fungovať. Bolo to tak, ako v iných oblastiach, kde Slovensko nemalo tradíciu štátnosti, alebo aj vecí, ktoré súvisia s prevádzkou štátu a všetkých organizácií s tým spojených. V tomto prípade nám kolegovia z Česka veľmi pomohli. 

Spoluzakladateľmi SOZA boli v tom čase Mikuláš Schneider-Trnavský, Eugen Suchoň, Alexander Moyzes, alebo Gejza Dusík. S výnimkou M. S.-Trnavského boli títo traja páni z jednej generácie. Aj to signalizuje, že podobne ako dnes, aj vtedy u nás fungovala hudobná scéna. S čím to súvisí?

Súvisí to s tým, že vývoj slovenskej kultúrnej scény bol búrlivý. Kým na začiatku 20-tych rokov bolo všetko vo vývoji a ešte len vznikalo, tak na konci 30-tych rokov, kedy v apríli 1939 vznikla prvá Slovenská republika, bola sformovaná generácia skladateľov z rôznych hudobných oblastí. Z oblasti klasickej hudby je vhodné spomenúť mená ako Suchoň, či Moyzes a samozrejme z oblasti populárnej hudby, ktorej jednoznačným zakladateľom bol Gejza Dusík.

Ich patrónom bol Mikuláš Schneider-Trnavský, ktorý vo svojej činnosti veľmi intenzívne nadväzoval na ľudovú hudbu. V slovenských podmienkach je veľmi dôležité, že bol zároveň prvým zostavovateľom katolíckeho spevníka, tzn. hudobnej tvorby, ktorá sa dennodenne objavovala a používala v slovenských kostoloch.  Aj z toho pohľadu išlo o veľmi prirodzené vyústenie veľmi zaujímavého vývoja.

V tom čase už teda existovali osobnosti, ktoré sa mohli postaviť na čelo SOZA, ktorá sa vtedy začínala osamostatňovať. Spomínané mená sú symbolmi hudby a symbolom toho, že dokážeme vytvoriť rovnocennú hudobnú organizáciu so silným postavením ako mala OSA v Čechách alebo iné ochranné organizácie v iných krajinách.

Čo bolo vtedy hlavnou úlohou SOZA? 

SOZA vznikla ako členské družstvo. Keď sa niekto chcel stať členom tohto družstva, musel zložiť nejaký členský podiel, aby sa z neho mohla financovať daná činnosť, ktorej sa chcel venovať. Samozrejme tam vznikali všetky veci, ktoré súvisia s evidenciou hudobných diel v zmysle, ak niekto skomponuje hudbu alebo napíše text, tak by to malo byť uložené v jednom registračnom centre, čím sa v tomto prípade stala SOZA.

Takisto vznikla triediaca komisia (dnes zaraďovacia komisia, pozn. red.), ktorá nahláškam jednotlivých skladieb určuje ich zaradenie k jednotlivým žánrom.  Vychádzame z toho, že skomponovať symfóniu, ktorá má štyridsať minút je náročnejšia úloha ako skomponovať trojminútovú popovú pesničku, alebo podmaz, prípadne jingel. Dnes sa týmto skladbám priraďuje určitá kategória, ktorá znamená určitý počet bodov, ktorý matematicky vchádza do vyúčtovania, keď sa zozbierajú dáta o používaní hudobných diel.

A samozrejme úlohou SOZA vtedy aj dnes bolo uzatvárať zmluvy s používateľmi hudby, teda s tými, ktorí hudbu nejakým spôsobom používali. Základné použitia hudby boli najprv tlačené verzie skladieb, ďalej rozhlas a verejné použitie, ako napríklad koncerty. V tých časoch to boli vydavatelia, ktorý tlačili noty a texty, pretože v tej dobe ich tlač tvorila základ šírenia hudby, k tomu pristupovali ďalšie oblasti používania, čiže rozhlas a verejné použitie (napríklad koncerty).  Tam to začalo a kontinuálne pokračuje dodnes, napr. použitím v online prostrední.

SOZA bola, je a aj bude primárne dátová organizácia, ktorá na základe získaných dát bude robiť vyúčtovanie pre nositeľov práv, ktorých zastupuje. Medzi nositeľov práv zaradzujeme skladateľov, textárov, upravovateľov autorských diel, či vydavateľov, čiže spoločností, ktoré majú vydavateľský podiel na hudobnom diele na základe zmluvy s autormi.

Vďaka tomu, že SOZA je súčasťou celosvetového systému ochranných organizácií, na Slovensku zastupuje celosvetový hudobný repertoár, aj Paula McCaurtneyho, aj Eda Sheerena, jednoducho tých, ktorých počúvate v médiách alebo prostredníctvom streamingových platforiem. 

100 rokov SOZA. Foto – Zdenko Hanout

Ako išli roky, menili sa aj obdobia, režimy, či samotná hudba. Akým spôsobom sa vyvíjala činnosť SOZA? 

Do určitého obdobia, až do zmeny režimu v roku 1989, SOZA zastupovala aj práva výkonných umelcov a zabezpečovala ten okruh práv, ktorý dnes spravuje Slovgram. Následne došlo k rozdeleniu určitých oblastí medzi iné organizácie tak, ako to funguje vo svete. Gro jej činnosti však vždy spočívalo v registrácii a ochrane nôt a slov, ktoré boli zapísané v textoch.

Menila sa aj forma jej činnosti, pretože v roku 1948 sa zmenil režim a SOZA tak ešte dlho fungovala v podobe družstevného vlastníctva. V polovici 60-tych rokov sa SOZA stala na základe zákona štátnou organizáciou, čo trvalo v podstate 25 rokov. Veľa ľudí preto má pocit, že SOZA je relikt komunizmu, ale nie je to pravda. Absolútnu väčšinu svojej existencie SOZA fungovala ako samosprávna organizácia, či už ako družstvo alebo v súčasnej podobe ako občianske združenie, ktoré má na svoju činnosť vydané oprávnenie od Ministerstva kultúry.

Poďme ešte na chvíľu k tej časti príbehu SOZA, ktorú si pamätajú dnešné generácie. Zaujímalo by ma, či sa v čase totalitného režimu dalo nejakým spôsobom vysporiadať s pirátskymi nahrávkami?

V ére socializmu pirátske nahrávky v zásade ani veľmi neexistovali, pretože sme boli v ekonomickom a politickom priestore, kde bolo v zásade všetko štátne. Ak vznikali nejaké pirátske nahrávky, tak to boli kópie, ktoré vznikli na základe toho, že veľmi veľká časť hudobnej tvorby bola nedostupná. Ťažko to nazvať pirátčením, ale pamätám si z vysokej školy, na internátoch boli bežne viditeľné inzeráty, ktoré ponúkali nahratie nového albumu kapely Queen na kazetu za určitú sumu. Vtedy sa najnovší album Queenu v Československu nedal legálne kúpiť. Buď tu nevyšiel alebo vyšiel s mnohoročným oneskorením. Problém pirátstva v tej podobe, v akej sme ho zažívali v 90-tych rokoch alebo začiatkom tisícročia, sa pred rokom 1989 riešil veľmi minimálne alebo skoro vôbec.

Pre SOZA bolo vtedy dôležité, aby sa integrovala v rámci medzinárodných štruktúr, a to sa aj stalo. Po vzniku  československej federácie bola SOZA v sedemdesiatych rokoch prijatá ako samostatný a plnoprávny člen do medzinárodných štruktúr – konkrétne do konfederácie CISAC (Medzinárodná konfederácia spoločností autorov a skladateľov) a neskôr do organizácie GESAC (Európske združenie spoločností autorov a skladateľov). Podobne sa napríklad Slovenský futbalový zväz stal členom UEFA alebo FIFA. Vďaka tomu môže na základe dvojstranných zmlúv zastupovať celosvetový repertoár, ale zároveň musí spĺňať podmienky, ktoré sú prijaté na európskej alebo svetovej úrovni.

V spoločnosti však stále počujeme občas ohlasy, že organizácie ako SOZA by bolo najlepšie zrušiť…

Ak niekto povie, že by bolo dobré zrušiť SOZA, odvetím, že namiesto nej sem príde nová organizácia, napríklad nemecká GEMA, ktorá určite nebude mať výhodnejšie a lepšie podmienky, aby mohla komunikovať s používateľmi hudby, pretože podmienky sú rovnako nastavené na celom svete.

Je skvelé, že tu máme organizáciu, ktorá rozumie slovenským používateľom a riadia ju slovenskí autori. Majiteľmi SOZA nie sú  jej zamestnanci, ale autori, ktorí sa stávajú členmi občianskeho združenia a na to, aby ste sa mohli stať členom SOZA musíte preukázať, že máte tvorbu, ktorá je používaná. 

Čiže spolumajiteľom SOZA sa môže stať aj začínajúca kapela, ktorá vydala svoj prvý singel a nemá ho nikde nahlásený?

Upresním to. Spolumajiteľmi SOZA sa môžu stať tí členovia kapely, ktorí sú skladateľmi a textármi. Často sa v spoločnosti zamieňa interpret s autorom. Napríklad Vlado Krausz, najúspešnejší slovenský textár, v živote nestál na pódiu, ale je členom SOZA a tým pádom aj jej spolumajiteľom. Naopak členovia kapely, ktorých vidíme na pódiu, a ktorí sú často aj vynikajúci inštrumentalisti,  ale nie sú autormi, povedané v úvodzovkách, nemajú nič spoločné so SOZA.

Ešte pripomeniem, že všetky právne dokumenty, ktorými sa riadi SOZA sú schvaľované autormi a jej členmi prostredníctvom orgánov ako valné zhromaždenie, zhromaždenie delegátov alebo dozorná rada presne v zmysle stanov, ktoré si, opäť pripomínam, schvaľujú samotní členovia, teda autori.

Ostaňme ešte pri autoroch, ktorí majú kapely, píšu autorský repertoár a nie sú zastupovaní žiadnou organizáciou. Prečo by sa mali stať členmi SOZA? 

Je to v zásade v ich záujme, pretože celý svet pracuje v režime, v ktorom sa zbierajú dáta o autorstve a používaní diel, pričom sa peniaze za ich použite vyberajú a centralizujú. Formálne by sa mohlo stať, že akýkoľvek autor si povie, že nechce byť zastupovaný žiadnou organizáciou, vtedy by si  mal uzavrieť samostatné zmluvy s každým možným používateľom svojho autorského diela.

Pokiaľ ide o začínajúceho autora, ktorého hudba sa hrá iba na vlastných koncertoch, dá sa to, pravdepodobne, ustrážiť. Pokiaľ však túto autorskú tvorbu začnú hrať rádiá, televízie, začne sa šíriť prostredníctvom káblových a satelitných operátorov, streamovať prostredníctvom online platforiem, používať v podcastoch, atď., všetky tieto použitia si nezastupovaný autor len ťažko ustráži sám. Práve to je úlohou SOZA, na základe nahlášok hudobných diel od autorov identifikovať vo všetkých možných zdrojoch  ich použitie, vyrokovať s používateľmi čo najlepšie licenčné podmienky a prislúchajúcu odmenu v zápätí zaslať tomu, komu patrí. Vďaka tomu, že SOZA zastupuje na území Slovenska tisícky domácich a milióny zahraničných autorov, dovolím si tvrdiť, že málokto dokáže vyrokovať pre autora lepšie podmienky za použitie vlastných skladieb.

Má kapela, ktorá hráva na koncertoch, ale jej hudba nie je používaná v televízii alebo hrávaná v rádiách, šancu zvýšiť svoj príjem cez živé hranie? Ak áno, čo pre to majú spraviť hudobníci, ktorí sú aj autormi?

Znie to ako úradničina, ale je dobré mať poriadok vo svojich veciach. Je dobré vedieť, kto skomponoval hudbu a pesničku otextoval, a aby sa dostal do informačného systému, čo sa na Slovensku dá prostredníctvom SOZA, čím sa tak stane pre celý svet.

Aj keď kapela svoju skladbu zverejní prostredníctvom streamingových platforiem a bude mať zaujímavé šírenie prostredníctvom YouTube alebo iných online služieb, tak sa opäť dostane do situácie, že existujúce streamingové platformy nebudú komunikovať s autormi, ale so zástupcami autorských organizácií z celého sveta. Môžete to robiť, ako majiteľ nahrávky, ale na Spotify svoju hudbu dostanete cez sprostredkovateľa, ktorý má dohodu s danou platformou.

Je dôležité, aby sa autori dostali do informačného systému, aby Slovensko a celý svet vedel, kto skomponoval a otextoval danú skladbu. Raz a navždy to bude zaregistrované, identifikované s danou skladbou a jej použitie bude podliehať vyúčtovaniu. Zároveň je potrebné a na čo sa aj zabúda, SOZA získava peniaze nielen od tých používateľov, kde dostáva presné informácie o použití skladieb (koncerty, rádiá, televízie, streamingové platformy), ale inkasuje aj  takzvané neadresné príjmy, ktoré pochádzajú napr. od prevádzok, ktoré hudbu používajú ako podmaz (hotely, reštaurácie, obchody a pod.). Tieto peniaze sa rovnomerne podľa presného kľúča rozdeľujú medzi registrovaných autorov, čo znamená, že každému autorovi patrí určitá časť presne identifikovaných príjmov za živé hranie, vypočutia na streamingových platformách a v médiách, ku ktorým sa pridávajú aj tieto neadresné honoráre. Ak autor nemá nahlásené svoje dielo, tak nemá nárok na podiel z týchto príjmov. 

Takže si kapely majú dávať pozor na to, keď idú hrať koncerty, aby po jeho absolvovaní vyplnili playlist odohratých skladieb a odovzdali ho organizátorovi koncertu?

Áno, lebo SOZA má veľmi dobrý systém reklamácií, či už živých vystúpení alebo aj z použitia v médiách. Na základe toho, že autor dostane vyúčtovanie a z neho zistí, že niektorá televízia hrala jeho skladbu v niektorej relácii a on ju nemá vo vyúčtovaní, pričom to vie preukázať, môže podať reklamáciu a SOZA si ju uplatní voči usporiadateľovi alebo v tomto prípade voči televízií a tie peniaze mu doplatí spätne. Je to najlepší a najekonomickejší spôsobom, ako sa dostať k peniazom, ktoré autorom jednoznačne patria.

Poďme ešte k streamingovým službám. SOZA je členom zoskupenia GESAC, ktoré združuje 32 ochranných autorských organizácií nielen z Európskej únie, ale aj ďalších krajín. GESAC zverejnil v jeseni štúdiu, na základe ktorej sa zistilo, že 68% hudby denne počúvame online. Podľa tejto štúdie je však online prostredie deformované nerovnováhou pri rozdeľovaní príjmov. Až 55% z online príjmov vraj putuje nahrávacím spoločnostiam, 35% z vybraných poplatkov si nechávajú platformy samotné a iba 15% ostáva autorom piesní a textov a vydavateľom. Ako si má príjmy ošetriť kapela, ktorá nie je zastupovaná hudobným vydavateľstvom, ale sama si vydáva svoju hudbu? Majú samo-vydavatelia šancu dostať sa k peniazom z tohto balíka?

Tu je potrebné rozlišovať výrobcov nahrávok a vydavateľov. Ak je niekto výrobca hudobnej nahrávky, má mať podiel na právach majiteľov nahrávky, v tomto prípade na spomínaných 55 percentách príjmov, ktoré v súčasnom modely patria tejto skupine. Samozrejme, že sú vo výhode najväčší možní majitelia katalógov (Universal Music, Warner Music, Sony Music), ale tak to bolo vždy a aj bude. Platí to aj vo filmovej branži, kde najväčšie filmové štúdiá majú najväčšie profity.

K Vašej otázke: aby nedochádzalo k zbytočnej strate autorských príjmov členov kapely, ktorá nie je pod vydavateľstvom, je dôležité stať sa členom SOZA a zaregistrovať svoje skladby. Poznám totiž dosť veľa umelcov, ktorí sú veľmi úspešní autori, ale nemajú svoje skladby registrované v SOZA, čím sa dobrovoľne pripravujú o, nazvime to, minimálne spomínaných 15 percent, ktoré majú v súčasných podmienkach dohodnuté. Je to z dôvodov, ktoré mi nie sú známe, a možno je v tom aj trochu rebelstva, nechuti pridať sa k niečomu, čo súvisí s úradníckou prácou, a energiou povenovať sa aj tejto stránke fungovania v hudobnom biznise. 

Vždy si preto dobre nahláste svoje diela. Ak to neurobíte, vaše peniaze zostanú nevyzdvihnuté u týchto online platforiem a môžu si s nimi robiť čo chcú. Existujú autori, ktorí sú v tzv. troj-úlohe: sú interpreti, ktorí sú autormi celého repertoáru, sú zároveň aj interpretmi, teda výkonnými umelcami, ktorí konkrétne noty a texty zhmotnili do konkrétnej nahrávky a sú zároveň aj výrobcami, čiže majiteľmi konkrétnej nahrávky. Pre každú túto skupinu práv platí samostatný právny mechanizmus. Autorov zastupuje SOZA, čo je ekonomicky určite najvýhodnejšie. Majitelia nahrávok a výkonní umelci sú zastupovaní Slovgramom. Ak je niekto v troj-úlohe, mal by si svoje texty a skladby registrovať v SOZA a konkrétne nahrávky ako výkonný umelec na Slovgrame aj v prípade, že je zároveň majiteľom nahrávok. V opačnom prípade isto príde o čast prostriedkov, ktoré si sám nevie tak ľahko získať.

Výhodou majiteľov veľkých katalógov je, že si vedia dohodnúť lepšie podmienky u streamingových platforiem, lebo ak by akýkoľvek veľký streamingový hráč prišiel o niektorý veľký katalóg, jeho popularita by tým utrpela. To je výhoda, ale sú otvorené dvere aj na to, aby si to dohodol každý sám. Len bude mať viac prekážok a horšie podmienky. Platí to v každom obchode. Keď ste veľký dodávateľ, máte iné podmienky, ako keď ste dodávateľom jedného produktu (bez ohľadu na to, ako veľmi je to umelecky zaujímavé). Moja rada preto znie, určite registrovať všetko, vo všetkých podobách, v akých má kapela vzťah voči sebe a tvorbe, ktorú robí – autor, výkonný umelec a majiteľ nahrávky.

Ak sa niekto v tomto momente rozhodne registrovať, ale nevie čo to obnáša, komu sa má ozvať, aby získal predstavu, ako celý tento mechanizmus funguje?

Ak sa niekto rozhodne stať sa členom SOZA, všetky potrebné informácie nájde na webovom sídle SOZA (www.soza.sk), kde je veľmi presne napísané, ako treba postupovať. V zásade je to veľmi jednoduché. Stačí podpísať zmluvu a zaplatiť jednorázový registračný poplatok vo výške 10 eur. Je to jediný poplatok, ktorý autor zaplatí – všetky ďalšie služby mu SOZA ponúka bez akýchkoľvek ďalších poplatkov. Jediné, čo SOZA inkasuje na svoj chod, je tzv. režijná zrážka, ale to len z vybratých honorárov, ktoré obdrží v prípade použitia diel. Po splnení týchto dvoch podmienok ho Dozorná rada príjme do členskej základne SOZA. V zásade však platí, že akékoľvek otázky, ktoré autor má, mu môžem zodpovedať jednak ja – ako konzultant SOZA – a tiež sú mu plne k dispozícií pracovníci SOZA. 

Pavol Hammel, 100 rokov SOZA. Foto – Zdenko Hanout

Keďže SOZA disponuje dátami, má prehľad v tom, či príjmy z koncertnej činnosti tvoria najväčší objem peňazí v porovnaní s inými?

Najväčší diel príjmov je z verejných vystúpení, pretože tých je najviac. Ale rapídnym spôsobom stúpajú príjmy z online. SOZA v roku 2019 uzatvorila  zmluvu o spolupráci so švajčiarskou spoločnosťou MINT, ktorá je nadnárodná organizácia a má priamy zmluvný vzťah s najväčšími streamingovými platformami, vďaka čomu stúpli príjmy v tejto oblasti za posledné tri roky o 400 percent.

Takisto tu bude tlak zo strany ochranných organizácií, aby sa podiel na pomyselnom online koláči, o ktorom sme vyššie hovorili, že je na úrovni okolo 15 percent, zvýšil a takisto, aby sa zvýšili samotné autorské odmeny, pretože poplatky, ktoré ľudia platia za používanie streamingových platforiem, sa buď nezvyšovali alebo zvyšovali iba minimálne s ohľadom na to, aká inflácia za posledných desať rokov bola zaznamenaná nielen u nás, ale v celej Európe. Dnes na cenách potravín zisťujeme, o koľko sú drahšie v porovnaní s cenami spred desiatich rokov, ale neplatí to o cenách, ktoré sa platia za streamingové služby. Bude to aj tým, že tieto výdavky ľudia ako prvé škrtajú zo svojich mesačných výdavkov, ale dlhodobo je táto situácia neudržateľná, pretože sa dostaneme k tomu, že to prestane fungovať. Dnes na to dopláca napríklad Slovenská televízia a rozhlas, pretože koncesionárske poplatky sa už takmer dvadsať rokov nezvyšovali (tento rozhovor vznikol pred rozhodnutím zrušiť koncesionárske poplatky, pozn. red.), preto je nemožné, aby sa program rozvíjal a mohli by vznikať nové diela, keď zdroje ostávajú na úrovni spred dvadsiatich rokov. Najčerstvejší príklad je, že sa po desiatich rokoch zvýšia poplatky za diaľničné známky. Aj preto kontinuálne rokujeme s najväčšími používateľmi autorských diel. To čaká aj európske ochranné organizácie smerom k streamingovým platformám.

Vzhľadom na to, aké extrémne je použite hudby, pri sume desať eur na mesiac, čo je dnes jedno menu v streetfoode, máte prístup k celej svetovej hudobnej produkcii. V deväťdesiatych rokoch to bolo niečo úplne nemysliteľné. Ak ste chceli mať takýto prístup k hudbe, potrebovali ste nepomerne viac financií, aby ste mali tie nahrávky na cédečkách, vinyloch alebo kazetách. Dnes je všetko online, ale z môjho pohľadu je to podhodnotené. Rozumiem, že treba niekde začať, ale nemôže to dlhodobo ostať na tejto úrovni. Najviac na to nedoplatia najúspešnejší autori, ale doplatia na to noví skladatelia, textári a interpreti, pretože narazia na prvú prekážku hneď na začiatku.

V posledných rokoch je organizáciu SOZA vidieť nielen ako partnera na podujatiach, ale aj ako súčasť programu rôznych vzdelávacích workshopov zameraných na kultúrny a kreatívny priemysel. Ako máme vnímať tento signál?

Aj keď SOZA je primárne dátovou organizáciou, za posledných sto rokov výrazne rozšírila svoju činnosť. Už nie je len tzv. vyberačom odmien pre autorov, ale regulárnou kultúrnou inštitúciou, ktorá má za cieľ podporovať zdravý a konkurencieschopný hudobný priemysel na Slovensku. SOZA dnes poskytuje významné dáta, z ktorých čerpá nielen kultúrna obec, ale aj napr. Ministerstvo kultúry a rozširuje informovanosť o význame kultúrneho a predovšetkým hudobného priemyslu. Ako príklad môžeme uviesť dáta, ktoré sme poskytli počas pandémie. Na základe nich sme mohli relevantne ukázať, ako fatálne pandémia ovplyvnila kultúrny sektor a tieto dáta mohli pomôcť pri nastavovaní pomoci autorom. Ďalším príkladom sú napríklad dáta o autorkách. Väčšina členskej základe SOZA tvoria muži a bola to práve SOZA, ktorá napr. v rámci festivalu Pohoda dala priestor na diskusiu mladým autorkám. Za ostatných pár rokov SOZA vydala aj dve publikácie, ktoré nájdete na webe SOZA: jedna sa venuje hudobnému priemyslu na Slovensku, druhá online použitiu slovenskej hudby v streamingových platformách a algoritmom, ktoré ju odporúčajú, resp. skôr neodporúčajú.

Rozvíja SOZA aj spoluprácu s inými organizátormi hudobného a kultúrneho života na Slovensku? 

Samozrejme, ako som spomínal vyššie, SOZA sa podieľa na rozvoji kultúrneho priemyslu, a to aj vďaka úzkej spolupráci s organizátormi kultúrnych podujatí na Slovensku. Pravidelne spolupracujeme s festivalmi ako Konvergencie, Viva Musica!, Pohoda a s inými organizátormi. Špeciálne tento rok, kedy SOZA oslavovala svoje sté výročie, a v rámci osláv sa spojili s desiatimi usporiadateľmi, vďaka ktorým sa pri príležitosti stého výročia uskutočnilo 14 podujatí, ktoré spolu navštívili viac ako 2 000 ľudí. Aj to svedčí o tom, že SOZA si za sto rokov naozaj vybudovala veľmi dobré vzťahy aj s usporiadateľmi kultúrneho života na Slovensku a stala sa rešpektovaným partnerom. 

SOZA aktuálne zastupuje viac ako 3100 slovenských autorov a milióny zahraničných. Máte dostatočný počet pracovníkov?

V zásade, ako sa hovorí, dobrých ľudí nikdy nie je dosť. Vždy by každý chcel mať tých najlepších zamestnancov a SOZA má výborných zamestnancov, ktorí zabezpečujú dátovo-ekonomickú a zmluvnú agendu. Vždy by ich mohlo byť viac, pretože práce je stále viac, ale je tam aj tlak, aby podiel nákladov na činnosť nemal presiahnuť určitú hranicu. Aktuálne sa podiel nákladov na chod samotnej organizácie voči výnosom, ktoré dosiahne, pohybuje štandardne pod 20 % a je to veľmi dobrý výsledok v porovnaní s obdobnými organizáciami, či už v Európe alebo vo svete. Čo je dôležité, SOZA so cťou prečkala dva covidové roky, jej príjmy neklesli a SOZA si splnila svoje plánované ciele, čo sa týka získavania príjmov a podarilo sa jej udržať náklady na tej hranici, aby čo najviac peňazí mohlo odísť v týchto ekonomicky náročných časoch nositeľom práv, ktorých zastupuje – teda autorom a vydavateľom.

Existuje ešte nejaký iný spôsob, okrem administratívnej a právnej služby, akou SOZA pomáha svojím autorom? 

SOZA má sociálny a kultúrny fond, ktorý vzniká odštepom z príjmov, ktoré získavajú nositelia práv a rovnomerne ho plnia domáci aj zahraniční autori. V zmysle medzinárodných dohovorov má SOZA možnosť tieto prostriedky venovať, či už na podporu domácej tvorby, koncertných podujatí, činností určitých hudobných organizácií, podpory vydávania hudobných nosičov a hudobných diel a takisto sú tie prostriedky určené aj na pomoc v hmotnej núdzi, ak sa niekto dostane do zložitých pomerov. Je tam transparentný mechanizmus a možnosť požiadať o pomoc členov SOZA, aby im z tohto fondu bola vyplatená pomoc. Kto sa zaujíma a kto komunikuje, môže si zlepšiť činnosť seba samého alebo organizácie, v ktorej je aktívny. Autori – hudobníci môžu dostať príspevok v určitej výške na nahratie albumu, usporiadateľ na zorganizovanie podujatia a keď sa niekto dostane do zdravotných problémov, je tu možnosť prostredníctvom sociálnej časti tohto fondu získať priamu podporu v zmysle pravidiel, ktoré si SOZA a samotní autori vytvorili.

text: Edo Kopček
foto: Zdenko Hanout

VSTUPENKY

Prečítajte si

Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.