Adam Markó: Pozdrav z Budapešte od bubeníka svetového kalibru

Dovoľte, aby som vám predstavil človeka, ktorý žije muzikou. Adam Markó, bubeník tria David Kollar International Project. Pochádza z Budapešte a dozvedel som sa o ňom od jeho slovenského spoluhráča a gitaristu Davida. V decembri sa opäť zastaví na Slovensku v rámci koncertov s DKIP. Ak si kliknete na jeho myspace, tak zistíte, že sa nenudí a hrania má vyše hlavy. Rodičia ho viedli ku klasike, ale on sa našiel za hradbou bicích nástrojov, vyzbrojený jazzom, rockom, funkom a všetkým možným, čo má rytmus.

Kedy si začal hrať na bicie? Bol to tvoj prvý nástroj, na ktorý si hral? Viedli ťa rodičia k hudbe?
Na bicie som začal hrať, keď som mal 4 alebo 5 rokov. Obaja moji rodičia sa profesionálne venujú klasickej muzike. S muzikou precestovali snáď celý svet. Strávil som s nimi mnoho času na skúškach a koncertoch. Muzikantský život je teda pre mňa prirodzený. Videl som bubeníkov v ansámbloch a tá energie a pocity ma ohromili. Už ako dieťa som sa rozhodol stať sa profesionálnym bubeníkom. Nie je jednoduché vyrastať v muzikantskej rodine. Za všetko som musel bojovať dvojnásobne, hlavne keď som si namiesto klasickej hudby zvolil rock a jazz.

Kde si študoval hru na bicích? Mal si výnimočného učiteľa?
Najprv som študoval na klasickej hudobnej škole. Učil som sa hrať na klasické perkusie a bicie. Od 14tich hrám na bicej súprave. Vtedy som si totiž uvedomil, že som sa v tom našiel. Po tomto zistení som začal študovať u Ivána Nesztora, ktorý je jedným z najlepších učiteľov v Európe. Jeho hodiny boli úžasné. Neustále sme improvizovali. Vtedy som sa vôbec po prvý krát stretol s jazzovou hudbou. V roku 2001 som nastúpil do Kőbánya Music Studio, a absolvoval som o päť rokov neskôr v roku 2006. Bolo to pre mňa veľké šťastie, pretože som mohol študovať u najlepších muzikantov v Maďarsku (János Solti, János Sramkó, Vilmos Jávori, Gyula Babos, Rudolf János Tóth). Som im za to všetkým veľmi vďačný. Podľa mňa je to najlepšia maďarská univerzita. Tu som sa naučil povolaniu muzikanta. Preto si myslím, že každý z mojich učiteľov je výnimočný. Inak výuka v Maďarsku je na veľmi vysokej úrovni a svoju slávu si zaslúžila.

Poďme teraz k David Kollar International Project. Ako ste sa s Davidom dali dokopy? Pôsobíš v tomto projekte ako nájomný hráč?
S Davidom sme sa stretli na myspace. Páčila sa mi jeho hudba, spôsob akým hrá. Stali sa z nás priatelia. Dostal mňa a moju kapelu Special Providence na Slovensko. Osobne sme sa stretli v Prešove, keď sme tu hrali v júli 2008. Rozprávali sme sa o muzike a opýtal sa ma, či by sme spolu nezačali hrať. Po tomto sa všetko udialo oveľa rýchlejšie, než som bol očakával. David zorganizoval krátke turné po Slovensku. Pred týmto turné sme strávili dva dni nacvičovaním programu na chate na Drienici. Keď sme začali hrať, všetko zrazu fungovalo. Akoby sme spolu hrali dobrých desať rokov. A nielen hudobne, ale aj osobne. Davidova energia a štýl hrania ma doslova šokovali. Nikdy pred tým som nehral s tak dobrým a energickým muzikantom, akým David je. Tento rok sme odohrali mnoho koncertov po Európe a veľmi úspešných. V tejto kapele nie som nájomným hráčom. Ako nájomný hráč som pôsobil v mnohých známych kapelách u nás v Maďarsku. Mám vlastnú kapelu Special Providence a propri tom mám tento rok (túto) novú kapelu. Tieto dve kapely sú pre mňa to najvzácnejšie a veľmi mi na nich záleží. Podľa mňa moja budúcnosť súvisí s týmito dvoma kapelami. Ďalším krokom s DKIP bude, že v marci 2010 nahráme nový album a odohráme veľa koncertov po celej Európe.

A čo David? Obohacuje ťa hudobne niečím novým alebo je to len o hraní?
Zle sa pýtaš. Nemohol by som hrať s niekým bez toho, aby to na mňa nemalo žiaden vplyv. Hneď mi bolo jasné, že sme na jednej vlne. David je veľmi dobrý a prirodzený človek. Má výnimočný talent a je to môj veľmi dobrý priateľ.

Hral si v mnohých krajinách. Čo si myslíš o kultúrnej situácii v iných krajinách, je lepšia? (povedzme v porovnaní s Maďarskom)
Situácia u nás je strašná. Maďarsko má skutočné kultúrne poklady a má hudobníkov a umelcov svetovej kvality. Nemáme veľa priestoru na hranie a vláda serie na celú kultúru. Podpora z jej strany je veľmi malá. Preto musím povedať, že všade, kde som hral, sú na tom lepšie ako v Maďarsku. Je to smutné, ale je to tak. Napriek tomu som šťastný, pretože som našiel veľa dobrých ľudí u nás v Maďarsku, ktorý si myslia to isté, a veľmi pomohli mne, ako aj našej kultúre. Verím, že sa to zlepší, a že si ľudia uvedomia, že kultúra a tradície sú jediným pokladom na tomto zlom svete.

Živíš sa aj niečím iným ako hudbou?
Hudba je môj život. Nikdy som nedokázal robiť nič iné. Som profesionálny bubeník. Hrám v mnohých kapelách a zarábam si tak na živobytie. Tento život je pre mňa normálny a som veľmi šťastný, pretože robím čo ma baví. Nie je to vždy ľahké, ale vybral som si to, pretože som sa v tom našiel. Pracujem na sebe neustále, aby som bol stále lepší a lepší. Najdôležitejšie je, že verím mojim snom a veciam, ktoré robím.

Čo si myslíš o slovensko-maďarskom probléme?
Nezaujíma ma to. Je to politický bullshit, v oboch krajinách. Neznášm politiku. Jeden z mojich najlepších kamarátov a člen kapely žije v Prešove. Sme v EÚ, nemáme hranice. Komunikujeme v angličtine. Je to pre nás stále dobrodružstvo. Nikdy som nad tým neuvažoval v tom zmysle, že žijeme v rôznych, oddelených krajinách. Je to len 300 km. To je všetko.

David mi spomínal tvoju maďarskú kapelu, Special Providence. Môžeš mi ju predstaviť a poprípade aj ďalšie kapely, s ktorými hráš?
Kapelu sme založili s mojimi dlhoročnými kamarátmi v roku 2004. Poznám ich z Kobánya Music Studio a Liszt Ferenc Academy of Music, Budapešť. V našej hudbe miešame jazz, rock, metal, funk, chill out a mnoho inej muziky. V súčasnosti už máme vlastným špecifický zvuk. Naše koncerty a albumy majú veľmi dobrú odozvu u kritikov, aj na medzinárodnej scéne (napr. britský Jazzwise magazine). Nahrali sme zatiaľ dve dosky a naše prvé DVD vyjde vo februári. Kapela hrala na mnohých známych festivaloch a kluboch v Maďarsku, ako aj v zahraničí (Anglicko, Slovensko, Rumunsko atď.) V roku 2007 sme boli pozvaní na turné vychyteného Jeff Andrews (USA) trio a mali sme veľký úspech. Minulý týždeň sme vystúpili na prestížnom London Jazz Festival, ktorý je najväčším jazzovým festivalom na svete. Hral som v mnohých slávnych kapelách a v prvej hip-hopovej kapele v Maďarsku ako nájomný hráč. Volali sme sa Ganxta Zolee & Kartel. Okrem toho som bol súčasťou mnohých pop-rockových kapiel ako nájomný a štúdiový hráč.

A čo tvoje sny? Bubeník tvojej veľkosti musí mať nejaké sny.
Samozrejme. Teraz sa mi vypĺňa jeden môj sen. Hrám v mnohých kapelách po rôznych krajinách. Sníval som o tom, už ako dieťa. Teraz mám nové sny a nové ciele. Chcem robiť svoje veci a zlepšovať sa po hudobnej stránke. Hrať stále čoraz lepšie. Rád by som dosiahol všetko, čo len budem môcť. Som veľký optimista a verím tomu. Vždy tvrdím, ak nemáš sny a ciele, tak nič nedosiahneš.

Povedz mi niečo o tom, ako cvičíš na bicie?
Na bicie cvičím každý deň. Niekedy 3-4 hodiny, inokedy hodinu. Záleží to na tom, koľko mám času. Tréning začínam technickými cvičeniami, čím zdokonaľujem prácu rúk a nôh. Potom cvičím frázovanie, koncepty a improvizáciu. Mám 2 bicie súpravy. Pearl Export Select a Yamaha Oak Custom. Obe sú veľmi dobré nástroje. Používam činely Alchemy/Istanbull. Som jednou z tvárí tejto značky v Maďarsku.

Čo by si rád dodal na záver pre našich čitateľov?
Mladým muzikantom by som rád odkázal, nech sa nikdy nevzdávajú svojich snov a cieľov. Najdôležitejšie je veriť v seba a v to, čo robíte. Budem rád, ak si pozriete môj profil na myspace v pohode mi napíšte, ak by ste mali nejaké otázky. Ďakujem za interview. Greetings from Budapest!

Text: Edo Kopček
Foto: Adam Markó archív