Podcast

Slavo Gibarti z Hrdze: Poľské šlágrové samohrajky prerobili húfne nášho Štefana, SOZA to nevie vyriešiť (Podcast)

Prešovská skupina Hrdza pôsobí na scéne od roku 1999. Jej piesne stavajú na slovenskej a slovanskej ľudovej tradícii, ktoré navyše umocňujú výrazné hlasy speváčok Susanny Jara a Lucie Gibarti. V aktuálnom vydaní podcastu MojaMuzika sa zhovárame so skladateľom a gitaristom kapely Slavom Gibartim nielen o úspechoch Hrdze v zahraničí.


V dnešnom podcaste sa tiež dozviete:

  • Skladba Štefan je obľúbená aj v južnej Amerike
  • Znovunahratím starších skladieb mohla Hrdza vydať bez súhlasu predošlého vydavateľa svoje pesničky digitálne
  • Producenti filmu Sviňa očakávali Hej Sokoly 2
  • Skladba Slovensko moje, otčina moja spopularizovala Luciu Gibarti ako sólovú speváčku
  • SOZA nedokázala riešiť za našimi hranicami právne, keď Hrdze masívne prerábali poľské kapely megahit Štefan
  • Poľskú speváčku s ukrajinskými koreňmi Susannu Jara, ktorá spieva aj slovensky, naše publikum miluje
  • Môcť písať pesničky pre dve speváčky je luxus, ktorý nemá každý autor
  • Gibartimu nestačia dve speváčky, pre tento rok pripravila Hrdza úplne nový program s viacerými slovenskými foklórnymi speváčkami
  • Hrdza tento rok vydá nový album, pracovný názov je zatiaľ „Ľudofky“
  • Pesnička Divčata, ktorá je ukrajinskou ľudovou piesňou, by ostala v programe Hrdze tak či tak
  • Susanna Jara sa narodila na Ukrajine, momentálne sa venuje aj svojej rodine, ktorá za ňou prišla do Poľska
  • Hrdza má na tento rok plné všetky soboty, dopyt je veľký
  • Pandémiu znášali v kapele oveľa lepšie tí členovia, ktorí majú deti

Kapelu Hrdza vnímam od hitovky Taká sa mi páči. Jej úspešnejším následovníkom je skladba Štefan, ktorá prekročila 30 miliónov zhliadnutí na Youtube. Čím to je, že táto skladba takto zafungovala? Súvisí to aj s tým, že vás počúvajú vo svete?

Určite. Našli si nás fanúšikovia po celom svete. Je to milé prekvapenie, aj keď celkom nerozumiem, že pieseň, ktorá je v rusínskom jazyku a rozumejú jej najmä slovania, sledujú ju po celom svete aj takí, ktorí nehovoria sloanskými jazykmi. 

Je aj tento úspech dôkazom, že hudba je univerzálny jazyk, a aj preto môže hudba z našich končín osloviť fanúšika v Mexiku alebo Brazílii?

Áno a máme fanúšikov aj z Mexika, aj z Brazílie, aj nám píšu. Je to hudba. Chytí aj deti, ktoré ešte nerozprávajú, konkrétne táto pieseň (Štefan) a chytí to aj iných. Asi im tento jazyk nevadí, je to niečo, čo spája svet a ľudia si to radi znova vypočujú. 

Táto pesnička sa objavila na albume 22, ktorý má zaujímavý príbeh aj tým, že ste v aktuálnej zostave nanovo nahrali staršie piesne Hrdze. Ako ste sa postavili k tomuto projektu, pretože nie vždy zafunguje, keď kapela opätovne vydá svoje staršie veci?

Je to ťažké a aj v kapele to také bolo. Chceli sme spraviť len niektoré piesne s našou aktuálnou zostavou, pretože sa to celé posunulo inam. Lenže prišla pandémia, často sme museli rušiť nahrávanie v štúdiu, nedarilo sa nám spojiť, preto sme robili aj na nových veciach. Dôležitý moment bol, že na niektoré z týchto pesničiek nemáme mechanické práva, patria veľkému vydavateľstvu, od ktorého sme ich chceli odkúpiť, ale nedarilo sa to doriešiť. Toto je spôsob, ako sme tieto piesne mohli dať nanovo do digitálneho sveta a vydať album. Pandémia k tomu tiež prispela, keďže nám nechýbalo veľa a vedeli sme to vydať. Nechceli sme miešať staré pesničky s novými. Preto sa volá 22, ako oslava našich narodenín.

Album otvára pesnička Slovensko moje, otčina moja, ktorá bola na objednávku. Ako znelo zadanie? Chceli od vás Hej sokoly 2 alebo ste mali voľné ruky?

Oslovili nás „o päť minút dvanásť“, bolo asi desať dní do premiéry. Všetko bolo pripravené, hotové, len nemali titulnú pieseň. Skúšali iné piesne s inými intepretmi, ale s ničím z toho neboli spokojní a spomenuli si na Hrdzu. Navrhli nám túto pieseň, ktorá bola skôr cirkvená pieseň, spievali ju rôzne spevokoly a zbory, ľudia ju nevnímali ako ľudovú pesničku. Naše prevedenie sa podarilo a stala sa z nej akoby druhá slovenská hymna. Ľudia si ju veľmi obľúbili a hoci spočiatku bol aj producent sklamaný, pretože čakal, že to budú Hej Sokoly 2, zoberú to rádiá, budú to hrať a sprapoguje film, ale režisérka filmu po jej vypočutí povedala, že je super, má to správnu emóciu, a tak ju zobrali.

Čo si myslíš, zafungovala by táto pesnička aj samostatne bez filmu?

Určite áno. Tento film hovorí o morálnej a politickej špine, čo je obrovský protiklad k tomu, čo sa spieva v tejto piesni, a o čom táto pieseň je. Objavili sa aj ľudia, ktorí nás odsudzovali, prečo sme takú krásnu pieseň spojili s takou špinou. Som presvedčený, že táto pieseň by bola hitom aj bez filmu.

V tejto skladbe vynikla Lucia Gibarti, jedna z vašich dvoch speváčok. Je známa soulovým a jazzovým prejavom, hlavne skrz svoju sólovú tvorbu, ale vďaka tejto skladbe sa na Slovensku spopularizovala ako skvelá slovenská speváčka.

Jednoznačne. Podaril sa jej veľmi pekný výraz a nádherne ukázala svoj potenciál a svoj hlas. 

Stalo sa ti ako autorovi, ktorý napísal pre Hrdzu pesničku, že ju ľudia pokladali za ľudovú, a pritom to bola tvoja autorská skladba?

To sa stáva často. Dokonca aj pri skladbách, ktoré nemajú nič spoločné s ľudovou hudbou. Príkladom toho je pieseň Na horách býva, ktorú som napísal na text Janka Kráľa a nemá nič spoločné s našou ľudovou piesňou. Ale ten text a jeho slovenskosť je taká, že ľudia vidia Slovensko, hory a myslia si, že je to ľudová pieseň. 

Keďže sa tešíte odozve zahraničných poslucháčov, stalo sa, že niekto prevzal vašu pesničku v domnení, že ide o ľudovú pieseň a neuviedol vás ako autorov?

Stáva sa to, ale nebral by som to tak. Pre kapelu je úspech, keď jej pieseň hrá niekto v zahraničí. Ale, čo sa nám stalo so skladbou Štefan… Nacvičilo si ju veľa kapiel zo zahraničia v originálnom jazyku. Posielali nám svoje nahrávky aj videá. Angličania, ktorí hrajú v puboch world music a majú (v repretoári) všetky hity, poznajú aj Štefana. Chodili nám nahrávky z celého sveta, ale napríklad aj rodičia, natočili na video svoje deti, niekto dcéru z Brazílie, ako spieva, poslal mi to aj Mexičan, a dokonca jeden Japonec.

Ale stali sa aj veci, že Štefana spravila nejaká poľská speváčka typu “Šláger TV” a kapely tohto rangu ju vo veľkom totálne skopírovali, zmenili len pár nôt, úplne v tom istom prevedení, ešte si aj pripravili tance, ktoré vychádzali z nášho videa. Aj som sa k tomu dostal, pretože mi to posielali rozhorčení Poliaci, ako to môžme dopustiť, že to je vyslovene krádež. Chcel som to nejako riešiť, ale SOZA nemá páky na to, aby to medzinárodne riešila, a ani to vlastne nemá význam. Druhýkrát sa tá pieseň nestane hitom. Kto ju prvý spraví tak, že to chytí ľudí, tá pieseň má silu a jej kópie budú naždy už len kópie.

Keď slovenské kapely spievajú anglicky, výnimočne to prejde u anglofónneho publika. Vaša speváčka Susanna Jara spieva aj slovensky a naše publikum to prijíma a tešia sa z jej interpretácia, hoci je počuť Susannin (poľsko-ukrajinský) prízvuk.

Susanna je vynikajúca speváčka, jednak štúdiová, s hudbou žije od detstva, skôr spievala ako vedela rozprávať, a takisto je naživo neskutočná speváčka. Práve preto si myslím,…

Celý diel podcastu MojaMuzika so Slavom Gibartim si môžete vypočuť v prehrávači nižšie cez náš web. Nie je potrebná inštalácia žiadnej aplikácie. Všetky naše hudobné podcasty nájdete bezplatne na Anchor.fm, Spotify, Google Podcasts a Apple Podcasts. Ak sa vám naše podcasty páčia, zakliknite nám ich odber.

text a podcast: Edo Kopček
nahrávanie, mix a master zvuku podcastu: Dušan Papp
foto: Jano Štovka

You may also like

Leave a reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

More in:Podcast