Od Spoko zo Smola a Hrušky: Slogan, kde je môj ochranný štít ma chytil tak, že vznikla ďalšia pesnička
Kapela Smola a Hrušky sa po pätnástich rokoch vrátila k svojmu veľkému hitu Matura, napísali „dvojku“ a už čochvíľa vyjde nový album Audiostatusy. Prečítajte si v prepise, o čom sme sa zhovárali so spevákom, gitaristom a skladateľom Jožom Kramárom alias Spokom v našom podcaste.
Nachádzame sa v Stromoradí, kde ste si skoro zahrali minulú jeseň, ale pandémia vám to celé zhatila. Aký ste mali celý rok?
Minulý rok bol zvláštny, začal super, ešte v januári 2020 sme mali asi 5 akcií – plesy, beánie atď. Plynulo sme vo februári prešli do unplugged verzie nášho koncertu, boli to štyri vypredané koncerty. Prvý 20. 2. 2020 v krásnej sále Reduty, celé to bolo také „nóbl“. Potom sme ešte hrali na iných miestach, posledný bol v Martine. Už pri predposlednom koncerte začínali také šumy, že sa to začína zatvárať a rušia sa koncerty vo svete. Pamätám si milú malú „hádku“ s členmi, že u nás sa to nemôže stať, je to iba niekde v Číne. Ja som ale tvrdil, že už v Čechách sa čo-to zrušilo. No a o týždeň nato sa všetko zavrelo, myslím, že to bolo 12. marca, keď nám začal nekonečný zákaz vychádzania. Takže to bol začiatok roka, začal super, ale potom sa to všetko zaseklo. Mali sme vybookované celé leto, už boli dokonca aj koncerty na jeseň. Ale, aby som nebol iba pesimistický, nebolo to až také zlé, odohrali sme počas leta asi 20 koncertov, čo bolo na tú dobu ešte super. Jeseň nebola takmer vôbec, tam sme hrali iba nejaké online akcie, a takto to prebiehalo až do mája.
Čo sa týka hudby, ako kapela sme boli oveľa menej spolu. Veľa času som trávil na chalupe, vymýšľal pesničky a posielali sme si, čo je dobré, čo má alebo nemá zmysel. Niekedy som to ani neposlal a pesnička šla rovno von, lebo som mal pocit, že kým to prejde celým „schvaľovacím“ procesom, tak už to nebude také zábavné.
Začali sme tvoriť takým zvláštnym spôsobom, že sme reagovali na situáciu, ako vznikala. Hneď prvá pesnička bola Nasaďme si hrušky a začali sa mi vynárať rôzne situácie, ktoré nikto z nás nezažil. Nikto z nás na Slovensku nezažil, že musíš nosiť rúško, že čo to je – je to rúška, to rúško. Potom mi niekto poslal video z telky s jednou pani, „nech nám dajú tie h-rušky“, vysamploval som to a na základe toho vznikla pesnička. Kto iný by už mal spraviť pesničku na takto hodenú rukavicu?
Za dva dni som to celé napísal, zmixoval, celé to je také demoidné, ale mal som pocit – kedy keď nie teraz – a bral som na seba riziko, že môže prísť veľká kritika na hyenizmus alebo niečo podobné. Ale ja som to bral ako fór, na odľahčenie situácie. Z pesničky sa stal taký menší virál, telky si ju preberali bez toho, že by sme o tom vôbec vedeli. Takto vznikla táto prvá pesnička, ktorú beriem ako taký audiostatus, pri ktorom som zachytil prvotnú atmosféru, a to sa nám zapáčilo.
Keď vezmeš ľudí a vložíš ich do pozície, v ktorej nikdy neboli, tak začnú vznikať rôzne situácie, napríklad, míňalo sa droždie.
Presne tak, to bolo asi o dva týždne neskôr a tá pesnička má ešte krajší príbeh. Začali sa robiť rôzne online streamy, muzikanti, herci, čítali sa rozprávky, hrali sa divadielka a podobne. Vznikla taká atmosféra, všetci sme v tom spolu na jednej lodi. Ohlásil som stream, a hneď v tom prvom ľudia písali komentáre. Jeden z nich povedal, že pozoruje kvások. Povedal som si, to je aká činnosť – v rušnom dni pozeráš ako rastie kvások? Páčil sa mi ten nápad, v ten deň dokonca manželka doniesla kvások. Bolo to 2. apríla, tak sme mu dali meno Zoltán. Žil, ale v lete nám zomrel na ťažkú chorobu. No a priamo v tom streame som začal skladať pesničku, hral som sa s tým asi dve minúty a z toho v priebehu dvoch dní vznikla celá pesnička. Taký pekný, kreatívny online proces.
Zaujíma ma aj pesnička Matura 2. Existujú pesničky, hity, na ktoré sa akoby sa nemalo siahať. Po pätnástich rokoch ste porušili tradíciu. Nahralo vám do toho to, že chystáte album plný pandemických hitov?
Áno, to je jedna vec, dokončuje sa album Audiostatusy. Nápad, aby sme spravili kovidovú Maturu, ale prišiel od fanúšikov. A áno, na veľké hity sa nesiaha, je to jeden z našich top hitov. Ale na druhej strane to nie je tak, že keby sme ho nezahrali na koncerte, tak by to ľudia neprežili. Sú iné piesne, ktoré si takto vedia vyskandovať. Keď som sa nad tým dlhšie zamyslel, tak som si povedal: Kto iný by mohol spraviť song o kovidovej Mature, keď nie Smola a Hrušky? Povedali sme si, že keď sa nám podarí spraviť pesničku, s ktorou budeme všetci spokojní, tak ju dáme vonku. Nakoniec to dopadlo tak, že sa každému páčila. Od začiatku to bola punková vec v štýle rýchle bicie, gitary, basy. Prosto punkový dizajn, školská telocvičňa. Fanúšikovia ju skvelo prijali, dokonca niektorým sa zdá byť lepšia – čo si ja nemyslím. Ale to si povieš: Dopadlo to dobre, neprišla nám skoro žiadna negatívna reakcia. Aj keď nemá šancu v ničom prekonať jednotku, skrátka ako spieva Meky – „prvá je tá“.
Mne to prišlo tak, že táto je určená pre súčasné mladé publikum, súčasných maturantov. Daria sa vám rôzne spolupráce, napríklad so Zdenkou Prednou pri pesničke Honey Honey. Na albume Čierno-biely máte s výnimkou troch pesničiek všetko hostí. Darí sa vám aj takto oslovovať nové publikum? Pretože práve s pesničkou Honey Honey ste sa dostali aj do mainstreamových rádií.
Pieseň Honey Honey so Zdenkou Prednou je určite jeden z top popových songov, ktoré sme spravili. Či už z hľadiska melódie, ale aj aranžérsky je to pesnička, ktorá prežije, a aj prežila, veď je to už 10 rokov.
Pravidelne hrávate koncerty u vás v Redute v Spišskej Novej Vsi a vždy ukážete nejakú novú polohu. Jeden takýto album vyšiel ako unplugged – Live In Spišské divadlo. Máte z tohto ešte nejaké záznamy alebo chystáte nové nahrávky?
Šesť rokov dozadu sme vydali unplugged z divadla. Po šiestich rokoch sme boli v rovnakom divadle ale v inej sále, je to sála Reduty. Urobili sme špeciálny koncert, znovu sme ho nahrali, bude z toho obrazový aj zvukový záznam. Dali sme si záležať na tom, aby tam bolo 15 úplne iných piesní ako na tom prvom. Chceli sme urobiť ďalší takýto akustický album, možno vyjde ako prekvapenie už čoskoro.
Naposledy sme spolu robili rozhovor ešte pri albume Kameň, papier, nožnice. (nájdete ho v našom archíve)
Fakt až tak dávno? To je trinásť rokov.
Ubehli ste peknú cestu.
Aj ty, aj ty.
Vydali ste odvtedy niekoľko albumov. A hlavne pri tom kovidovom som mal pocit, že čokoľvek sa v spoločnosti mihne, hneď z toho budete mať novú pesničku.
Nie vždy, ale niektoré situácie som si nemohol nechať ujsť. Napríklad slovné spojenie „kĺzavý medián“ si doslova pýta pieseň. „Náš pán, kĺzavý medián“ je úplný slogan. Alebo potom vznikla pieseň, ktorá v podstate musela, pretože vznikla taká challenge – „hot sixteen 2“. Urobíš 16 barov – veršov, zarapuješ do nejakého tracku a pozveš ďalších troch, ktorí sa do toho zapoja. Bavilo nás v nej hrať sa s tým, čo bolo v lete. Slogan: „Kde je môj ochranný štít“ ma chytil, a tak vznikla ďalšia pesnička – Nepokazme si to.
Zároveň si aj športovec, venoval si sa basketbalu. Šport ste neopomenuli ani v muzike. Venovali ste pesničku slovenským hokejistom a najnovšie aj Petre Vlhovej, ktorá získala Veľký krištáľový glóbus.
Pieseň Hokejové emócie vznikla ako reakcia na tesné prehry v záveroch zápasov a na to, že sa nám nepodarilo postúpiť do štvrťfinále. Pamätám si, ako som bol doma s deťmi, dal som ich spať a začal som si písať všetky pocity a nepredstaviteľné momenty, ktoré sa tam diali. Pieseň vznikala možno dva dni a bol to taký náš audiostatus, aj keď v tomto prípade mal aj video.
Pri Petre Vlhovej bolo zaujímavé to, že mi prišla notifikácia od vášho manažéra, že je potrebné vymeniť video.
Áno, sledoval som ju skoro celú sezónu, akurát to vyšlo na moje narodky, a práve v ten deň získala glóbus. Povedal som si, že urobím pesničku pre Petru, celé ma to bavilo, všetko okolo nasadenia a jej komunikácia. Kámoš k tomu postrihal video, s tým, že použil zdroj YouTube. Bežne to tak používajú aj veľké telky ako Joj, Markíza a pod. No ale asi po troch dňoch, keď sa už z toho stával virál, nám to blokla RTVS. Tam sme sa ešte dohodli, že nám to odblokujú, keď ich uvedieme ako zdroj, ale už nám začalo byť jasné, že k tomu bude potrebné vytvoriť nové video – takto vznikla lyrics verzia. Poprosili sme všetky média, aby dané video vymenili za nové. Aj naše pesničky už boli takto použité – zdroj YouTube – nikto to neriešil, ale OK, škoda pre video, ale takto je to v poriadku.
Všimol som si, že už máte oznámené aj prvé koncerty pre túto sezónu.
Áno, prvá je súkromná párty, narodeninový darček. Toto je možno jedna z ciest, ak nám štát nedokáže pomôcť ani napríklad tak, ako odporúča EU – 2% HDP alokovanými pre kultúru. Ale náš štát sa rozhodol dať nulu. Chápeš, môžeš sa rozhodnúť dať napríklad pol milióna, ale oni sa rozhodli pre nulu – čo je jasný prostredník kultúre.
Nakoniec to možno dopadne tak, že budeme hrať na oslavách.
Alebo možno v kluboch.
Áno, presne o tom sa bavíme, klub nevznikne zo dňa na deň. Niekto nosí tú myšlienku v hlave roky, zháňa na to financie. Ono to nemôže byť tak, že klub založí 18-ročný chalan, ktorému na to dal prachy otec. Môžeš mať peňazí, koľko chceš, ale ak to nevieš robiť, tak ich veľmi rýchlo minieš. Dúfame, že tieto naše kultúrne stánky – chrámy to prežijú.
Často je to tak, že keď si sám nepomôžeš, ani Pán Boh ti nepomôže. Musíme si jednoducho pomôcť sami, kapely musia hrať, kluby musia vydržať. Viem, že pripravujete česko-slovenskú klubovú tour.
Áno, chystané turné s kapelou Totální nasazení a vymysleli sme mu názov – Totální Hrušky 2021. Začíname 22. októbra v Českých Budějoviciach, ďalej budú Pardubice, Bratislava, Púchov, Košice, Prešov – Stromoradie… V priebehu šiestich týždňov by malo byť dvanásť koncertov. Dúfajme teda, že obe kapely aj kluby budú a nezakážu nás znovu.
Turné je presunuté z minulého roka, spravili sme spoločný song, ktorý sa páčil -aj keď punkáči sú kritickí – ale nepodarilo sa nám ju dokončiť kvôli obmedzeniam. Ešte uvidíme, na ktorom albume ju vydáme a či to stihneme tento rok.
Spoko, veľmi pekne ti ďakujem, že si si našiel čas, niečo na záver?
Priatelia, keď chcete pomôcť nám, klubom, kapelám a ľudom okolo, sledujte sociálne siete, kúpte si albumy a cédečka. Veríme, že sa čoskoro uvidíme na akciách a koncertoch tak ako v roku 2019.
