Rozhovor s Ľubom Stankom z Amorbital: Humenčania vydajú reedíciu albumu Invidia v Číne

Amorbital. S touto už neexistujúcou bandou z Humenného ma spájajú viaceré zážitky a spomienky. Veľmi ma prekvapila novinka, že čínska UG firma Awakening Records bude vydávať ich kultový debutový album z roku 1999. Nie, nie je to žart ani hoax. V Číne skutočne existuje nejaká partia metalových maniakov, ktorá vyhľadáva aj staré európske kapely a v podobe CD reedícii ich takto znova oživuje. Mám doma od nich zatiaľ len jedno CD českých Scabbard a vyzerá to skutočne fajn. Ale poďme už k frontmanovi Amorbital Ľubovi Stankovi a dozvieme sa viac. V galérii nájdete niekoľko archívnych záberov.

Ave, Ľubo a Humenné! Najprv mi len, prosím, prezraď, čo práve porábaš a aj niečo zo svojho súkromia. Dlho sme sa nevideli. Naposledy to bol, myslím, koncert Immolation pred pár rokmi.

V prvom rade sa ti chcem poďakovať za túto možnosť prezentácie, aj keď už neexistujúceho AMORBITALu. Bolo zaujímavé zaspomínať si na staré časy a som rád, že si sa toho ujal práve ty, pretože sme spolu odohrali aj zopár koncertov. Dá sa povedať, že sme začínali približne v rovnakom období ako PERVERSITY. Nám sa žiaľ nepodarilo existovať tak dlho ako vám, ale aj toto relatívne krátke obdobie bolo veľmi intenzívne a myslím, že stálo zato. Síce sa už aktívne nevenujem hudobnej činnosti, ale dianie na scéne stále sledujem. Momentálne zhromažďujem naše archívne materiály k opätovnému vydaniu nášho MC/CD Invidia u AWAKENING Records. Inak žijem život bežného smrteľníka so všetkými radosťami a starosťami. Som už 20 rokov šťastne ženatý a moja manželka je mi naozaj vo všetkom oporou. Máme dve dcéry, staršia má už 18 a mladšia 11 rokov. Mám bežné zamestnanie, kam musím denne dochádzať na zmeny, ale človek musí z niečoho platiť účty, takže sa nesťažujem. Je pravda, že naposledy sme sa videli v Humennom na IMMOLATION, čo bolo presne 23. 9. 2017,  a to je škoda. 

Registroval som tvoje metalové kroky na demáči michalovských Famma. Tam si len naspieval demo? V ktorom to bolo roku? Máš aj iné projekty či nahrávky, ktoré si od rozpadu Amorbital uskutočnil?

Famma sú naši dlhoroční priatelia, poznáme sa už dávno. Po rozpade AMORBITALu tam istý čas hral aj náš basák Lipo. V roku 2017 nahrávali svoje demo „Invasion of hate“  a ich vtedajší spevák a basák musel kapelu kvôli práci opustiť. Materiál už mali takmer hotový, ale chýbali vokály. Keďže na poslednú chvíľu nemohli zohnať adekvátnu náhradu, požiadali mňa, či by som im s tým nepomohol. Vzhľadom na naše dlhoročné priateľstvo som súhlasil s tým, že pôjde iba o hosťovanie na ich deme. Podarilo sa mi v pomerne krátkej dobe napísať texty a urobiť vokálne aranžmány na ich už nahraný materiál. Potom sme to párkrát v skúšobni nacvičili a následne nahrali. Dúfam, že som im tým aspoň trochu pomohol. Viem, že teraz už majú nového kvalitného speváka a pokračujú v tvorbe nových vecí. Týmto ich pozdravujem a želám veľa úspechov.

Čo sa týka mojich hudobných aktivít po rozpade AMORBITAL, musím spomenúť projekt s názvom FAUSTINUS. Áno, názov je odvodený od prvej skladby na CD Invidia, ktorá sa volala Faustinus Alchemy. Odkazuje na to, že členom projektu bol bubeník Viktor alias Lazare a ja. Ako pôvodných členov AMORBITAL nás dopĺňali – veľmi talentovaný gitarista a dnes už aj úspešný producent, zvukový inžinier a majiteľ NEGATIVE TUNES štúdia Jaro Lukáč a basák Juro Nosál. Projekt FAUSTINUS vznikol veľmi prirodzene, a to prvým jamovaním na skúškach, kde Jaro spolu s Viktorom začali hrať svoje obľúbené covery. Neskôr prizvali k spolupráci aj mňa a krátko nato sa pridal aj basák Juro. Keďže Jaro Lukáč čoskoro ukázal svoj neskutočný talent ako gitarista a skladateľ, nové autorské skladby na seba nenechali dlho čakať. Vydali sme demo „Dream Designer“, o niečo neskôr EP „Symbiont“. Všetko v malom náklade a vo vlastnej réžii. Išlo o moderný melodický death metal v štýle ARCH ENEMY doplnený melodickými vokálmi, ktoré si zobral na starosť práve Jaro. Podľa mňa je tam určite trochu cítiť aj starý dobrý AMORBITAL. Všetko sme to nahrávali v domácom štúdiu u Jara. Osobne som najviac hrdý práve na EP „Symbiont“. Je to určite to najlepšie, čo sme v tom čase stvorili a stojí to za vypočutie. Žiaľ, FAUSTINUS  sme po nahraní materiálu rozpustili. Nájdete ho na Bandzone.

Moja silná spomienka k Amorbital je náš spoločný koncert v prešovskom ABC klube. Vtedy sme vás zavolali a spravili výmennú akciu. Spadla mi sánka, ako ste zahrali, a hlavne ako ste boli už v roku 1999 zohratí. Tiež si pamätám neskutočné pódiové vrtule. Ako si spomínaš na prešovské koncerty a naše vtedajšie stretnutia ty? Ja mám inak celkom okno, haha.

Na tú akciu Prešove si pamätám veľmi dobre. Bolo to presne 19. 3. 1999 v ABC klube, kde ste hrali aj vy PERVERSITY ako usporiadatelia Underground Ecstasy, MORSIRET a, myslím, že aj CELLARIUS. Bolo to ešte pred vydaním MC Invidia, takže sme tam prezentovali nové skladby, ktoré ľudia ešte dobre nepoznali. Napriek tomu bola reakcia publika viac ako priaznivá. Mám doma aj videozáznam z tejto akcie a je to riadny masaker. Kvalita zvuku nie je veľmi dobrá, ale v tej dobe mal kameru k dispozícií len málokto. Ale tá atmosféra koncertu je nezabudnuteľná! Ide o skutočnú raritku z tohto obdobia a ďakujem človeku, ktorý to nahrával a spätne nám poskytol videozáznam. Čo sa týka tých pódiových vrtúľ, bola to vec systematickej prípravy na každý koncert. Vždy sme chceli, aby naše pódiové prevedenie bolo energické a vizuálne zaujímavé. Preto sme poctivo pred koncertmi trénovali v skúšobni aj vizuálnu show. Mali sme to premyslené. Mali sme dohodnuté určité pasáže a signály, keď sme začali robiť vrtule všetci naraz. Vyzeralo to pôsobivo, a keď sa nám podarilo zosynchronizovať a všetci gitaristi sme chytili jeden vrtuľový rytmus, tak to vyzeralo veľmi efektne. Musím povedať, že v skúšobni bol vtedy dosť intenzívny prievan. Ale rád zopakujem, že tá akcia v Prešove bola super a veľmi radi na ňu ešte aj dnes spomíname. Taký nefalšovaný poctivý underground.

Fascinuje ma tvoja evidencia dátumov. Pecka. Mám doma obidve vaše MC kazety Crystal Rhapsody a ešte pôvodné samovydanie albumu Invidia. V roku 1999 vám tento album vyšiel u francúzskeho labelu Shock Wave Records. Nevídaná vec na túto dobu. Daj, prosím, pár spomienok na spoluprácu s nimi.

Hneď, ako sme nahrali Invidiu, sme vedeli, že to chceme pretlačiť hlavne do zahraničia. Oslovili sme aj domáce labely, ale ako sme predpokladali, nikto z nich neprejavil záujem. Veľmi nás to netrápilo, lebo náš cieľ bolo jasný: vydať CD u zahraničného vydavateľa. Rozbehli sme masívnu promo kampaň, kde sme chceli osloviť, čo najviac labelov v zahraničí. Tu musím poďakovať nášmu vtedajšiemu managerovi Vladovi, ktorý urobil obrovský kus roboty. Vlado je môj brat a podporoval nás od začiatku. Bez jeho pomoci by sa nám to určite nepodarilo. Takže sme zasielali promo všade, kam sa len dalo. Časom začali prichádzať prvé odpovede. Veľké labely odpovedali štýlom, že nahrávka ich síce zaujala, ale oni už majú dopredu naplánované kapely, ktoré vydajú a nech to skúsime nabudúce. No reakcia nič moc, ale aspoň boli takí slušní, že odpovedali. Niektoré labely totiž neodpovedali vôbec, ale to sa dalo čakať. Najviac nás prekvapili reakcie z Francúzka, kde sa ozvali hneď tri menšie firmy, ktoré mali reálny záujem to vydať. Ďalej prejavili záujem o vydanie ešte labely z Poľska a jeden z Grécka. Najlákavejšia ponuka prišla práve z SHOCK WAVE RECORDS. Boli ochotní to vydať hneď a s férovými podmienkami. Rozhodli sme sa jednoznačne pre nich. Obratom nám poslali zmluvu, ktorú sme všetci v kapele podpísali. Následne sa rozbehla promo kampaň. Francúzi zabezpečili celosvetovú propagáciu  mastering celej nahrávky a nový obal. O niekoľko týždňov sme už v ruke držali dlho očakávané CD Invidia pod krídlami SHOCK WAVE RECORDS. Jednali s nami vždy férovo a na rovinu. Nemôžeme na nich povedať absolútne nič negatívne. Mali dokonca záujem vydať aj naše ďalšie CD, keby sme sa medzitým nerozpadli.

Mám takú teóriu. Aj my s Perversity sme v roku 2003 vydali album u inej francúzskej firmy. Myslím si, že na základe vašej kapely a zásahu Amorbital do týchto francúzskych vôd, sa aj nám takto potom pootvorili dvere. Jednoducho ste Slovensku urobili dobré meno. Podarilo sa vám presadiť aj v zahraničí? Hrali ste niekde vonku koncerty?

My sme si to nejako neuvedomovali. Chceli sme vydať CD v zahraničí, čo sa nám aj podarilo. V tom čase bolo naozaj iba málo kapiel zo Slovenska, ktorým sa podarili vydať materiál vonku. Ak sme tým pomohli iným slovenským kapelám preraziť v zahraničí, sme len radi. Tie zahraničné labely boli dosť skeptické voči kapelám z postkomunistického bloku. Ale raz sa to muselo zlomiť a oni zistili, že aj na Slovensku sú kvalitné metalové kapely. Rovnako SHOCK WAVE urobili dobrú robotu ohľadom propagácie, lebo nám chodili pozitívne reakcie od ľudí z celého sveta a žiadali o rozhovor alebo posielali recenzie z časákov. Skoro každý deň som mal narvanú poštovú schránku plnú listov. Vtedy ešte internet a vôbec e-mail nebol taký dostupný. Čo sa týka koncertov, hrali sme všade, kam nás zavolali, bez nároku na nejaký honorár. Hrali sme iba za cestovné a aj to niekedy nebolo. Po vydaní Invidie sme začali dostávať ponuky aj zo zahraničia, ktoré sme museli žiaľ rušiť, pretože práve vtedy sme riešili personálne problémy v kapele.

Dosť veľký šok bolo pre mňa to, ako ste z ničoho nič ukončili činnosť. A boli ste tak pekne rozbehnutá kapela. Hudobne pre mňa slovenský Krabathor. Niečo si pamätám, že váš bubeník Lazare odišiel za prácou do USA. Mám zlú informáciu? Ako to bolo teda s vašim rozpadom? 

Za ten KRABATHOR vďaka, lebo ich albumy „Cool Mortification“ a následne „Lies“ boli pre nás nesmiernou inšpiráciou a samotný KRABATHOR ako veľký vzor. To, že sme museli riešiť personálne problémy práve vtedy, keď sme boli najviac rozbehnutí, bola jednoducho smola. Všetko je postavené na ľuďoch, a ak to začne škrípať, nastáva veľký problém. Ak ma pamäť neklame, začalo to tým, že Viktor sa rozhodol odísť do USA za prácou a všetko ostatné išlo bokom. Nájsť zaňho náhradu bola takmer neriešiteľná úloha. Dokonca sme uvažovali o možnosti hrať s automatickým bubeníkom, lebo my sme za žiadnych okolností skončiť nechceli. Museli sme odmietnuť ponuku hrať na niekoľkých koncertoch, čo nás veľmi mrzelo, lebo živé hranie bolo pre nás veľmi dôležité. Bola to fakt deprimujúca situácia. Nakoniec Viktor musel svoj odchod do USA odložiť, a tak sa na čas do kapely vrátil. No svoj odchod pre zmenu ohlásil gitarista Krishpin. Akurát končil vysokú školu, a tak sa rozhodol venovať iba štúdiu. Chvíľu sme fungovali ako trio a odohrali sme tak aj koncert v Stropkove, čo bola naozaj zaujímavá skúsenosť. Naďalej sme tvorili nový materiál s nádejou, že to časom opäť rozbehneme. Ale už sa to bohužiaľ nestalo. Keďže všetci potrebujeme z niečoho živiť rodiny, pokračovalo to tak, že Viktor nakoniec odišiel do Anglicka, basák Lipo do Nemecka, gitarista Krishpin po dokončení štúdia do Bratislavy a ja som začal pracovať v Michalovciach. To sa nedalo ani náhodou spojiť.

Neskúšal si nikdy zohnať nových členov a obnoviť Amorbital? Váš basák Lipo z času na čas niečo na koncerte v Strážskom spomínal. Skúšali ste obnovu bandy?

Nájsť nových členov som nepokladal za dobrý nápad. To by už nebol AMORBITAL, ale úplne kapela. Tá správna chémia fungovala iba v pôvodnom zložení. A už som ani nemal chuť začínať znovu od začiatku. Ako som už spomínal, Viktor sa na čas zasa vrátil z Anglicka a vtedy sme dali dokopy FAUSTINUS, aj keď sme mohli uvažovať o reunione AMORBITAL. Ale bez zvyšných členov by to skrátka nebolo ono. Zaujímavé ale je, že na dvadsiate výročie vydania Invidie sa nám podarilo zorganizovať stretnutie, kde sme sa všetci štyria opäť zišli a zahrali skladby z Invidie a Crystal Rhapsody. Tento výročný koncert, no skôr to bola skúška, sa uskutočnil práve v Park Pube v Strážskom, ktorý prevádzkuje po svojom návrate z Nemecka basák Lipo. Aparát nám zapožičali chalani z FAMMA, za čo sme im dodnes veľmi vďační. Bola to super akcia, kde sme zistili, že aj po toľkých rokoch tá chémia tam stále je. Zverejnili sme pár fotiek z tejto akcie a ľudia sa toho hneď chytili a tešili sa, že sme sa dali znova dokopy. Boli sme naozaj potešení, že ľudia na nás nezabudli a žiadali si náš návrat. Išlo však iba o okrúhle výročie a pripomenutie vydania nášho CD Invidia. Nič viac, nič menej.

A máme tu teraz Číňanov a znovu vydanie debutu. Výborná správa! Oslovili vás sami? Budú na CD aj nejaké bonusy? Nový zvuk? Vieš niečo viac o tejto firme?

AWAKENING Records je pomerne mladý label z Číny, ktorý sa zameriava na znovuvydania starších undergroundových materiálov. Oslovili nás sami a mali veľký záujem o znovuvydanie  CD AMORBITAL. Bol som veľmi prekvapený, že po toľkých rokoch má ešte niekto záujem tento materiál znovu vydať. Po dohodnutí podmienok sme s vydaním súhlasili. Navrhli sme ako bonus dať na CD aj demo „Crystal Rhapsody“ z roku 1996, s čím AWAKENING nadšene súhlasili. Celý materiál prešiel kompletne novým masteringom, o čo sa postaral náš dobrý kámoš z FAUSTINUS Jaro Lukáč vo svojom skvelom NEGATIVE TUNES. Po masteringu znie nahrávka oveľa viac komplexne a čistejšie. Jaro urobil fakt výbornú robotu, za čo sa mu chceme ešte raz veľmi poďakovať. Okrem nového kvalitného zvuku bude CD obsahovať aj doteraz nezverejnené archívne fotky a bohatý booklet s textami a všetkým, čo k tomu patrí. Aj keď  nám francúzsky SHOCK WAVE  v roku 1999 vydal CD, booklet neobsahoval žiadne fotky kapely (hoci sme im kopu fotiek poslali), toto vydanie by to malo napraviť. Bude to pre nás akési zadosťučinenie a aj pre fanúšikov určite zaujímavá vec.

Vráťme sa trochu do minulosti a k slávnej ére humenskej scény. Okrem vás musím spomenúť ešte Bizarre Of Brutality, Daybreak, Useless Sacriface. Pripomeň, prosím, ešte ďalšie bandy.

Na to, že Humenné nie je až také veľké mesto, tak kapiel tu bolo v dobe najväčšieho rozmachu pomerne dosť. Okrem tých najznámejších, ktoré si už spomenul, určite za zmienku stoja priekopníci PERZEKUTOR a SARGON. Ďalej tu boli Emmolation, Sonorous Reluctance, Six planets a kopa ďalších, ktorých názvy si už ani nepamätám. Kapiel bolo veľa, ale členovia sa niekedy presúvali, prípadne z jednej kapely odchodom členov vznikla ďalšia. Napríklad odchodom speváka Mira z Useless Sacrifice vznikol Bizarre of Brutality, v ktorom na začiatku pôsobil komplet celý AMORBITAL ako výpomoc. Odohrali sme s ním aj zopár prvých koncertov a potom si Miro našiel stálych spoluhráčov. Mohol by som menovať aj ďalšie prepojenia skupín a ich členov. Kapely si takto pomáhali, čo nebolo na škodu. Boli to skvelé časy, ktoré sa už len ťažko vrátia.

Hlavné tváre boli, myslím, Miro Jankaj a Marek Suchanič. Organizovali koncerty a dokázali usporiadať neskutočné dnes až kultové akcie. Spomínam Vader a Sinister v roku 1995. To boli časy! Zaspomínaj aj ty na túto dobu a prezraď nejakú svoju silnú spomienku.

Marek Suchanič je zakladateľom kultového humenského fanzinu FESTERING BLOOD. V tom čase to bol práve on, kto v Humennom organizoval undergroundové  metalové koncerty. Práve jemu a jeho vtedajším kolegom z fanzinu vďačíme za možnosť zahrať si náš prvý koncert na Festering Blood part 2. Bolo to presne 22. apríla 1995 v Regionálnom kultúrnom stredisku v Humennom. Marek organizoval fakt kultové koncerty pod hlavičkou FESTERING BLOOD, na ktoré chodili ľudia z celého Slovenska. Potom sa k nemu pridal Miro z Bizarre of Brutality a spoločne organizovali v lete aj trojdňové festivaly, na ktorých hrali kapely svetového formátu ako VADER, KRABATHOR, DEVYLIN a ďalšie kvantá kvalitných kapiel. Boli to neskutočné akcie a je obdivuhodné, ako to všetko dokázali zorganizovať. Vždy, keď nás na svoju akciu pozvali hrať, sme radi prišli a boli vďační za takúto príležitosť, pretože tie koncerty mali skutočne kultový status. Veľmi silné spomienky mám práve na prvý koncert VADER v Humennom. Nikto tomu neveril, že by práve VADER mohli prísť zahrať do Humenného. Kapela takého svetového formátu tu nikdy predtým nehrala. Ale bolo to tak. Pred nimi vtedy zahrali KRABATHOR. Prišlo neuveriteľne veľa ľudí nielen zo Slovenska. Kultúrne stredisko, kde sa koncert odohrával, bolo po dlhom čase plné. Neskutočná atmosféra, vynikajúco zahraný koncert, veľa fanúšikov, skvelé spomienky.

Mali ste ako kapela veľmi silné priateľstvo s košickou Phantasmou. Hrávali ste spolu dosť koncertov. Daj nejaký bulvár či zážitok s Andym Dučom, hahaha…

Na Andyho a PHANTASMU sa viažu naše skúsenosti už od nášho prvého koncertu. Ako som už spomínal, bolo to na FESTERING BLOOD part 2 v roku 1995. Bol to náš prvý koncert a boli sme z toho trochu nervózni. Hrali sme samozrejme ako prví, ale aj tak sa na nás bolo pozrieť pomerne dosť ľudí. Hrali sme iba 4 svoje skladby, ktoré nikto nepoznal. A vtedy sa to stalo. Po druhej skladbe mi praskla na gitare struna horné ečko. Náhradnú som nemal, veď načo aj.  Ani v najhoršom sne by ma nenapadlo, že toto sa mi môže stať a k tomu ešte na prvom koncerte! Trapas jak hovado! Musel som urýchlene niekoho požiadať o novú strunu. Nabehli sme do zákulisia, kde boli ostatné kapely, a žiadali o strunu. Amaterizmus, ale bolo smutné, že väčšina si z toho robila srandu. Až sme sa dostali k Andymu z PHANTASMY. Predtým sme ho nepoznali a videli sme sa prvýkrát. Jeho reakcia bola rýchla. Doslova sa rozbehol k svojej gitare a z puzdra mi vybral úplne novú strunu E. Podarilo sa mi strunu rýchlo vymeniť a koncert sme úspešne dohrali. To bol asi začiatok našej spolupráce. Andy nám o pár mesiacov dohodil ďalší koncert v Košiciach. U nás bol veľkým fanúšikom PHANTASMY basák Lipo a s Andym si po každej stránke rozumeli. Nasledovali ďalšie koncerty všade po Slovensku a naša spolupráca pokračovala. Vzájomne sme sa podporovali. Ale jeden koncert bol obzvlášť zaujímavý a v našej histórii sa už nič také neopakovalo. Bol to koncert v Žiline, a to presne 15. 3. 1997. Išlo o tradičný Shitfest, na ktorý nás pozval Martin zo SANATORIUM. Tento koncert radím medzi naše najlepšie akcie, na akých sme hrali. Prišlo veľmi veľa ľudí, super kapely, skvelá atmosféra. Na koncerte sa objavil aj Andy, ale v tomto prípade v úlohe fanúšika. PHANTASMA vtedy na Shitfeste nehrala. Pred koncertom sme sa s nim stretli a Andy už v dobrej nálade navrhol, či by si s nami nemohol jednu našu skladbu zaspievať. Nasledovala otázka, či vie aj text nejakej skladby, keď už chce spievať. Vehementne tvrdil, že áno. Hrali sme spolu asi 6 vecí a pýtame sa Andyho, že ktorú by si vybral. Rozhodol sa, že príde na druhú v poradí. Hovoríme, že druhú budeme hrať Crystal Rhapsody. A Andy na to: Super text tejto viem úplne najlepšie! Potom sme sa všetci začali smiať, pretože Crystal Rhapsody je inštrumentálka. Evidentne naše texty nepoznal, ale to vôbec nevadilo. Nakoniec sme sa dohodli, že ho pozveme na záver nášho vystúpenia ako čestného hosťa. Hrali sme System of Hate z dema Crystal Rhapsody. Pred začiatkom tejto skladby som ho naozaj zavolal na pódium a za búrlivého ohlasu sme odohrali už spomínanú hymnu System of Hate. Neviem síce, čo Andy spieval, ale zjavne to nikomu neprekážalo. Zožali sme úspech, a to bolo hlavné. Veľmi rád spomínam na takéto koncerty, lebo to nikde inde nezažiješ.

foto: archív Ľuba Stanka