Od Polemic prepája na novom albume symboliku čísla jedenásť, ale aj rytmus a chuť tancovať
Svojrázna a energická slovenská ska formácia vydala začiatkom roka 2024 v poradí jedenástu platňu. Novinka s príhodným názvom 11SKA mapuje posledných jedenásť rokov skupiny cez optiku jednástich singlov, z ktorých mnohé časom zľudoveli. Keď zaznejú tóny skladieb ako Tancuj, Staré časy či Dokonalý zločin, ľudia podľahnú karibským rytmom a pridajú sa k dobrej nálade šíriacej sa z hudobníkov.
Najnovší singel Viem, si publikum bude môcť vypočuť naživo 13. apríla v bratislavskom Majestic Music Clube, kde Polemic pokrstí nový album. O netradičnom hudobnom počine nám porozprávali členovia hudobnej formácie Bejzo, Petko a Mickey.
V posledných rokoch pre vás nebolo prioritou vydávať albumy, ale postupne ste zverejňovali rôzne single, ktoré časom vytvorili kompaktný celok. Ako dlho vám to trvalo?
Bejzo: Od nášho posledného albumu Hey! BA – BA – RE – BOP vydaného v roku 2013. Vtedy sme pochopili, že radšej budeme vydávať jednotlivé single. Každému z nich sme sa venovali v maximálnej možnej miere. Mali sme jasnú predstavu, že ich chceme zverejniť s videoklipom a zároveň im poskytnúť aj dostatočnú propagáciu. Postupne sme zhromaždili jedenásť piesní na náš jedenásty štúdiový album, aj preto sme mu dali názov 11ska.
Petko: Každej skladbe sme dali luxusnú starostlivosť a k singlom sme natočili videoklipy. Keď si človek vezme náš album fyzicky do ruky, je na ňom zobrazený QR kód, ktorý ho automaticky presmeruje na YouTube kanál Polemicu. Single sú tam zoradené chronologicky v poradí ako nasledujú na novom albume, samozrejme aj vrátane klipov.
Je v dnešnej dobe dôležité prinášať fanúšikom tvorbu podobne komplexne?
Mickey: Jednoznačne, nakoľko sme sa rozhodli nevybrať sa smerom vydávania albumov s jedným až dvoma singlami. Piesne sme zverejňovali s odstupom času, a tak sme im dávali rovnakú starostlivosť. Nie sme ani nová, ani mladá kapela s pretlakom inšpirácie. Taktiež nepotrebujeme už vydávať každý rok alebo dva plnohodnotný album. Rozhodli sme sa zverejňovať rovno single, ktoré sme preto potrebovali starostlivo publiku predstaviť.
Na scéne pôsobíte viac ako tridsaťpäť rokov. Stojí za úspechom Polemicu aj to, že si doprajete dostatočný čas na prípravu albumov a osobný prístup členov kapely k vašej tvorbe?
Mickey: Prístup k hudbe je vždy osobný, keďže ide o naše piesne a produkciu vychádzajúcu z nás. Každý člen skupiny sa postupne podieľal na vzniku jednotlivých singlov.
Petko: Akákoľvek umelecká tvorba je zásadne osobná. Nepoznám umelca, ktorý by bez toho dokázal tvoriť, možno tak plagiátori, ale my v Polemicu rozhodne nie. Pri komponovaní hudby je dôležitá inšpirácia, no naša tvorba vždy vychádzala aj zo zážitkov. Pramenila tiež z toho, čo sa na nás nachytalo počas života i zo skúseností, ktoré sa snažíme sprostredkovať ľuďom najúprimnejšie a najlepšie ako vieme.
Bejzo: Každá pieseň je iná. Niektoré vznikli tak, že prišiel nápad a od dva týždne bola skladba hotová, iné sú doslova zásuvkové. Ide o rozrobený materiál, ktorý odložíme a keď ho po rokoch vytiahneme, zistíme, že bol dobrý. Nápadu potom venujeme ešte čas naviac, a bác, je z neho ďalší podarený singel. Všetky piesne v sebe nesú históriu aj emócie, v ktorých vznikali.
Dokázali by ste stručne charakterizovať váš album?
Petko: 11ska… Názov vystihuje absolútne všetko. Je to nesmierne symbolické. Číslo jedenásť sprevádza náš jedenásty album, vydaný po jedenástich rokoch a obsahujúci jedenásť piesní. Hudobnému štýlu ska sa venujeme už od začiatku kariéry, teda už viac ako tridsaťpäť rokov. Pre niekoho môže nový album predstavovať návrat ku koreňom. Cítime hrdosť, že ska je neustále prítomné v našej tvorbe, držíme pomyselnú vlajku a ona stále plápolá. Počas troch desaťročí sme stretli veľa českých a slovenských kapiel, ktoré sa venovali ska a sme radi, že sme to udržali dodnes.
Bejzo: Jedenástka je pozitívne číslo. Sú to dve jednotky vedľa seba, fotogenické číslo pre album.
Petko: Je to prémiové číslo (smiech).
Aké námety sa najčastejšie objavujú v piesňach na vašej hudobnej novinke a podľa akého kľúča ste ich zoradili?
Mickey: Album 11ska nebol konceptuálne formovaný ako celok. V podstate išlo o samostatné single vsadené na jeden zvukový nosič. Piesne preto nemajú spoločnú tému, respektíve spojivo dávajúce všetkým skladbám tematickú líniu. Budem sa asi opakovať, ale celý album kompletne prepája symbolické číslo jedenásť. Teraz prichádzam na to, že predsa len existuje ešte jedna línia, ktorá môže prepájať jednotlivé skladby. Hovorím o rytme a tanečnosti, pretože každá jedna pieseň dokáže človeka roztancovať.
Petko: Chcem dodať, že aj futbalový tím tvorí jedenásť hráčov. Každý má svoju úlohu a jeho funkcia je nenahraditeľná, ale až dokopy tvoria silný celok.
Viete si vybrať jednu, prípadne dve skladby, ktoré sú vám z nového albumu hudobne najbližšie, alebo ste na nich najviac hrdí?
Bejzo: Myslím si, že všetky piesne sú nám rovnako blízke, keďže sme ich vydali. Máme k nim bezprostredný, priam srdečný vzťah. Nedá sa povedať, ktoré zo skladieb by som označil pojmom „naj”. Môžem vyzdvihnúť dve, ktoré podľa mňa najviac rezonovali v hudobnej komunite a u publika. Potešilo nás prijatie piesne Tancuj, takého nášho „skačkového elektroswingu“. Za úspešný singel by som označil aj spoluprácu s kamarátmi z Medial Banana Staré časy. Obe piesne boli vydarené a rezonovali tematicky, textovo a dokonca mám pocit, že po rokoch od ich zverejnenia už stihli zľudovieť.
Petko: Ak by si položila svoju otázku jednotlivým členom kapely, myslím si, že ti každý z nás odpovie iné dve piesne. Naša sila spočíva v tom, akí sme spoločne pestrí a dokážeme sa vzájomne dopĺňať. Keď spojíme naše zručnosti vzniká jedinečný rukopis Polemicu.
Spomínali ste spolupráce. Napríklad, na 11ske máte piesne so skupinou Medial Banana, Matějom Ruppertom, Laskym i Kalim. Prečo ste oslovili práve spomínaných hudobníkov?
Mickey: S Matějom Ruppertom ide o druhú spoluprácu a pozvali sme ho z viacerých dôvodov. Pesnička Štramák má refrén v češtine a chceli sme, aby pôsobil jazyk autenticky. Matěj je nielen Čech, ale podľa nás pôsobí aj ako veľký Štramák. Hodil sa nám do piesne hlasovo, ale aj výzorom. Pridal sa k nám v štúdiu, naspieval pesničku a príjemný deň sme zakončili pri chutnom víne. Spolupráca s Medial Banana vznikla opačne, ktorí nás oslovili na spoločnú pieseň. Najprv nám poslali ukážku takmer hotovej skladby, následne sme ich materiál v štúdiu len mierne upravili. Isté pasáže sme doplnili, spravili refrén, doladili zvuk a napokon sme Staré časy spoločne nahrali. Oslovila nás najmä téma piesne, aj preto nás teší, že ide o vydarený hit.
Bejzo: Ďalším z hostí je Lasky v piesni Plážová. Roky sa stretávame a striedame na rôznych javiskách a konečne nadišiel čas na spoluprácu. Lasky za nami raz došiel s postrehom, že s nami jedinými nemá doposiaľ žiadnu spoluprácu čo mu vŕtalo v hlave. Skôr nám chýbala konkrétna pesnička, na ktorú by sme Laskyho oslovili. Keď vznikla skladba Plážová Lasky bol našou prvou voľbou. On na pláži s letnými drinkami… Samozrejme, bola to vynikajúca spolupráca.
Mickey: Aktuálny singel s názvom Viem sme plánovali skomponovať v reggae štýle s modernými prvkami. Pri komponovaní nám v piesni vznikla dancehallovo ladená pasáž, kde sme vedeli, že potrebujeme rapera, ktorý tam „naloží“. Kali má presne ten flow, aký sme hľadali a obratne sa vo svojej tvorbe pohráva so žánrami reggaeton i reggae, teda okrem iného aj karibské rytmy.
Ste s výsledkom spoluprác v kapele spokojní?
Mickey: Jednoznačne. Každý z oslovených naše piesne posunul svojím originálnym smerom. Myslím si, že je to dôvod prečo hudobníci siahajú po spoločných skladbách. Tešíme sa, keď môžeme spojiť energiu a silu s partnerovou. Ak vznikne správna chémia pozdvihujúca našu tvorbu, robí nám výsledok radosť.
Venujete štýlu ska, ktorý nepovažujem za mainstreamový žáner. Vašu tvorbu napriek tomu počuť zo slovenských rádií pomerne často. Čo myslíte, čím to je, že práve k Polemicu je tvrdý slovenský mainstream zhovievavý?
Petko: Zažili sme prechod z kapely, ktorú nikto nepoznal, prichádzajúcej z naozaj hlbokého undergroundu 90. rokov na hudobnú formáciu hrávanú v rádiách. Myslím si, že z časti išlo aj o zhodu okolností. Boli sme v správnej dobe na správnom mieste a Slovákom sme sa predstavili s hudbou, ktorá bola pozitívne naladená. Do istej miery sa nám v médiách darí aj preto, lebo naše skladby priblížia publikum k niečomu, čo mu chýba. Ako už Mickey spomínal, tvorba Polemicu je skôr tanečná. Do našich textov sa snažíme prepašovať humor, aby boli piesne úsmevné. Neriešime cez hudbu zásadné témy. Sme radi, keď ľudia tancujú a sú dobre naladení. Podľa mňa ide o spôsob, vďaka ktorému vyčnievame na našej hudobnej scéne. Mám pocit, že je jednoduchšie urobiť zádumčivú, smutnú a melancholickú skladbu. Považujem za oveľa náročnejšie skomponovať veselý, tanečný a spevavý materiál. Sme mimoriadne vďační, že nám poslucháči aj mainstreamové rádiá zachovávajú priazeň aj v súčasnosti.
Bejzo: Ak by som vedel, aký algoritmus spôsobil úspech kapely, predal by som ho a stal sa bohatým. Jednoducho, bola to náhoda. Naša undergroundová hudobná formácia sa vďaka piesni Baba ryba stala známou v rádiách. Po rozhlasovom debute sme urobili ďalšie rovnako hrávané skladby prijaté aj mainstreamom. Jedným z dôvodov mohol byť aj náš pozitívny prístup k životu, ktorý asi povzbudil rádiá a ľudí k záveru, že Polemic nie je až taký underground.
Petko: Istým spôsobom sa nám rokmi potvrdilo, že vo svete sme výnimkou. Kapely hrajúce ska, sa bežne nepresadia v komerčných médiách, ak áno, ide skôr o výnimočnú situáciu. V princípe, výnimočná pozícia Polemicu na slovenskej hudobnej scéne je vo svete skôr neštandardným fenoménom.
Bejzo: V kapele toto zistenie prijímame s veľkou pokorou.
Mickey: Chcem doplniť, že ak by sme uznávanému odborníkovi na ska, alebo ortodoxnému fanúšikovi povedali, že Polemic hrá ska, možno by aj nesúhlasil. V našej tvorbe používame množstvo prvkov prebraných z rôznych iných žánrov. Práve ich preplietanie je pravdepodobne korením našej hudby. Vo väčšine piesní máme dominantnú off-beatovú dobu, ktorá je charakteristická pre ska, ale počuť v nich aj prvky popu, latino melódie a karibské rytmy. Veľmi zjednodušene, motáme sa okolo žánrov dotvárajúcich rukopis Polemicu, lahodiaci undergroundu aj mainstreamu.
Pamätáte sa na konkrétny stimul prečo vás oslovilo ska a jamajské rytmy?
Bejzo: Nepatríme medzi skupiny hádajúce sa o štýle, aký hráme, lebo od začiatku sme mali jasný obraz, kam cielime. Nikdy sme neplánovali hrať inú hudbu ako ska a reggae, ktoré sa nám páčili už ako tínedžerom. Keby nebolo týchto žánrov, tak možno ani nezaložíme kapelu. Na začiatku našej hudobnej kariéry sme boli totálni amatéri, len sme si uvedomovali, že na českej a slovenskej hudobnej scéne chýba spevák či skupina venujúca sa atypickému karibskému štýlu.
Petko: Nikdy sme nemali žiaden „plán B“.
V roku 2018 ste oslavovali tridsať rokov od vzniku, a to je nepochybne významný míľnik. Vedeli by ste s odstupom ďalších piatich rokov zhodnotiť, či sa po tridsiatke niečo zmení?
Petko: Oveľa viac zmien nastalo v mojom súkromnom živote, ako v hudobnom (smiech). My sme už bežcami na dlhé trate, často to už ani nevnímame, zároveň sa v tom ani zbytočne nerýpeme. V každom prípade si mimoriadne vážime, že vieme jeden s druhým komunikovať, spolupracovať a naďalej tvoríme hudbu, ktorá ľudí baví. Je super, že máme veľa príležitostí hrať i koncertovať. Kebyže som povedal môjmu osemnásťročnému ja, kam to až Polemic dotiahne, neveril by som si. Dožil som sa týchto úspechov, som ich priamym svedkom a radujem sa z nich.
Mickey: Povedal by som, že zmeny v hudobnej skupine sú podobné ako u ľudí. Keď dosiahne človek tridsať rokov, mierne zvoľní, spomalí a nedokáže toľko „žúrovať“. Kapely po tridsiatke to majú podobne. After party už nemáme po každom koncerte, ale po každom druhom (smiech).
Starnú vaši fanúšikovia spolu s vami, alebo sa poslucháči skupiny rozrastajú o mladú krv?
Mickey: Vekový rozptyl nášho publika je rozsiahly. Pod pódiom vidíme obecenstvo, ktoré starne s nami. Nedávno na niečo podobné poukázal Bejzo. Všimol si, že na koncerty už chodia vnuci a vnučky našich kamarátov a známych. Zároveň tým už odpovedám asi na druhú časť otázky. Áno, tvorbu Polemicu počúvajú aj mladí, ktorých sme oslovili a radi sa prídu zabaviť na naše koncerty do klubov, alebo aj pod festivalové pódiá.
Petko: Myslím si, že ak by nejaká marketingová agentúra prejavila záujem urobiť prieskum aké publikum kapela oslovuje, bola by to náročná úloha. Môj odhad je od päť do sedemdesiat rokov (smiech).
Vaša tvorba sa od prvého albumu ďalej vyvíjala, ako veľmi vnímate tieto posuny?
Bejzo: Tesne pred rozhovorom sme sa s chalanmi rozprávali o predošlých albumoch. Pamätám si, že prvý z nich sme nahrávali v štúdiu Ebony v Bratislave ešte v roku 1997. Keď sme dorazili do nahrávacieho štúdia, mali sme všetky piesne nacvičené tak, že sme album nahrali na prvý raz bez ďalších výrazných aranžmánov. Samozrejme, na ďalších platniach sme chceli priniesť modernejší zvuk, použiť nejakú elektroniku a podobne. Naša hudba si prešla evolúciou a otvárali sa nám priebežne nové možnosti. Ako už spomínal Mickey, prepájame ska, a teda jamajskú hudbu s rôznymi inými štýlmi. Boli tam častuška, čardáše, ľudovky, latino rytmy, hip hop, ale aj swingové motívy. Siahli sme aj po spolupráci s producentami a myslím si, že sa posúvame v našej tvorbe vpred.
Petko: Keď si poslucháč vypočuje náš prvý a posledný album, postrehne obrovský rozdiel vo zvuku, ale aj v aranžmánoch. Pred dvadsiatimi piatimi rokmi sa žilo inak ako dnes a túto zmenu cítiť aj v hudbe.
Menili, alebo prispôsobili ste svoju tvorbu, napríklad, v závislosti od očakávaní publika?
Bejzo: Komponujeme tak, aby to bavilo v prvom rade nás. Keď nahrávame piesne, vždy sa vzájomne pýtame, či ide o skladbu, na ktorú by sme si zatancovali a bavili sa. Na okamih sa snažíme vrátiť do éry, keď sme mali šestnásť rokov a chodili na koncerty. Už vtedy nás bavili tanečné piesne ska a reggae kapiel podnecujúce zábavu. Záleží aj od vážnosti témy, lebo netvoríme striktne tanečnú hudbu. Spoliehame sa na skutočnosť, že ak sa dokážeme baviť my, oslovíme aj publikum.
Ste ostrieľaní hudobníci, aký je preto váš postoj k súčasnej slovenskej hudobnej scéne?
Mickey: V poslednom roku evidujeme množstvo nových albumov. Dokonca, pripomenuli sa aj naši kamaráti zo skupín, ktoré dlhšie nič nevydali. Podobný pretlak, myslíme si, je dôležitý, aby sa slovenská kultúra dostala opäť medzi ľudí. Od Janky Kirschner cez skupiny ako Para, Korben Dallas, našich kamarátov z Medial Banana a podobne. Ceníme si, že vychádzajú nové veci, rovnako ako aj pozitívne reakcie publika. Je skvelé, že poslucháči siahajú nielen po overených klasikách, ale i novinkách. Chodia na koncerty a vnímame, že poznajú aj texty novších piesní a vedia sa na nich zabaviť identicky.
Vedeli by ste pomenovať váš prínos do tejto komunity?
Bejzo: Na Slovensko sme priniesli autentické karibské rytmy. Aby sme to dosiahli, v roku 1998 sme odcestovali na Jamajku, kde sme nasávali originálnu atmosféru a veľa sme pochopili. Povedal by som, že sme sa stali pokornejšími, keď sme zistili, aký ťažký život vedú ľudia v iných oblastiach sveta. Uvedomili sme si, že si máme vážiť, čo máme. Vrátili sme sa a vydali druhý album Yahman! Domácu hudobnú scénu sme obohatili tým, že ska a reggae nám umožnilo mať v kapele dychovú sekciu. Pamätám si, ako sme v 90. rokoch vybehli na české pódáa a prítomní sa čudovali, čo sme to za dychovku (smiech). Ľuďom v našich končinách sme do istej miery otvorili oči, že kapelu môže tvoriť nielen bubon, basa, gitara, klávesy, ale aj dychové nástroje, perkusie a rytmicky to môže znieť úplne inak, ako sme na Slovensku zvyknutí.
Petko: Moju odpoveď zhrniem troma slovami: pozitívno, slnečno, tanečno.
Bolo to obzvlášť pekné zhrnutie prínosu do domácej scény, až mi je ľúto, že pred nami je posledná otázka dnešného rozhovoru pre portál Moja muzika. Aké reakcie evidujete na album 11ska?
Bejzo: Fanúšikovia mi píšu tešiac sa, že sme konečne vydali nový album. Mnohí sa dopytujú, kde si 11sku môžu kúpiť aj s podpisom. Odporúčam im konkrétne predajne, kde sme jednotlivé kúsky dopredu podpisovali, lebo sme v nich chceli zanechať niečo osobnejšie. Intenzívne vnímam ako sa naši fanúšikovia a fanúšičky úprimne tešia, že do zbierky si môžu doplniť ďalší album skupiny Polemic.
Mickey: Vždy po koncerte sa snažíme ostať chvíľu medzi obecenstvom. Máme dostupné CD nosiče s originálnymi venovaním, ale tiež tričká a iný merch. V minulosti sa nás ľuda pýtali, na ktorej platni je tento, alebo onen singel a oni neboli umiestnené nikde. Stretol som sa s pozitívnou spätnou väzbou, ktorá je spojená práve s faktom, že konečne sú ich obľúbené piesne niekam zaradené. Naši fanúšikovia sa tešia, že si môžu piesne z 11sky púšťať v aute v prehrávači, majú možnosť si ho ohmatať, ovoňať, poobzerať si jeho booklet a podobne. Reakcie na 11sku sú pozitívne aj preto, lebo pesničky z albumu už dobre poznajú a konečne ich majú zhrnuté na jednom mieste.
text: Petra Hartmannová
foto: fb/ Polemic
