Moruša sa stala pre Janu Kirschner jedným veľkým dobrodružstvom.

Jana Kirschner prežíva novú etapu svojho hudobného života. Momentálne koncertuje s novým albumom Moruša, kde si náš redaktor v jednom z koncertných miest, konkrétne v meste Prešov spravil zastávku a vychutnal túto hudobnú novinku od Jany Kirschner. Po koncerte pre nás prezradila mnohé detaily ako vznikla Moruša a čo pre ňu znamená. Viac sa dočítate v rozhovore nižšie.

Ako by si zhodnotila tvoje pocity a dojmy z dnešného večera?

Čierny Orol je jeden z mojich najobľúbenejších  priestorov na Slovensku, pretože je to neskutočne krásny priestor. Zároveň si myslím, že dnes tu bolo naozaj skvelé publikum, takže napriek tomu, že sme mali včera deň voľna, tak sme zo seba vydolovali úplne maximum. Myslím, že sme to celkom dobre rozbalili.

Ako si sa cítila, fungovalo všetko ako malo?

Tak mali sme trošku problém so zvukom, lietalo to tu. Problémy s niektorými frekvenciami, ale nakoniec sme si povedali sme si zvuk, nezvuk, treba proste zabaviť ľudí, treba dať maximum a myslím, že sme nakoniec dali zo seba všetko.

Môžeš teda povedať, že si si to užila?

Môžem povedať, že som si to úplne úžasne užila. A hlavne, pre mňa je Prešov, celkovo Východ mám rada. Veľmi rada chodím na Východ, pretože tu sú ľudia, ktorí sa vedia otvorene zabávať. A ako kapela sa tu vždy cítime veľmi dobre. Radi sa sem vraciame.

Východ je malý a Prešov – Košice sú veľmi blízko, prečo sa Košice nedostali do tohto tour?

Nedostali sa preto, lebo… Hlavný problém je, že nás je štrnásť na pódiu. My sme tie Košice chceli urobiť vlastne, tuším niekedy začiatkom decembra. Ešte v rámci turné, ale nejaký iný deň. No bolo to úplne nemožné. My sme mali tri termíny na Košice, prekladali sme to, skladali sme to, ale stále nikto nemohol jednoducho. Takže tie Košice sa tento rok obídu bez nás, ale na druhej strane viem už, že tie Košice tento rok dostali ozaj veľa. Takže, nech si počkajú na nás. (smiech)

Môžu si teda robiť aspoň vyhliadky?

Myslím, že nejako v polovici apríla alebo mája určite prídeme do Košíc. A teraz sme sa akurát niekedy tu bavili, že ja by som prišla už aj vo februári. Ono v tých Košiciach sa nejaké to hranie vždy nájde, ale s Morušou by sme chceli prísť niekedy koncom apríla, začiatkom mája.

Čo pre teba znamená Moruša?

Moruša je vlastne strom, ktorý pre mňa znamená symbol rodiny, spojený s krajinou – so Slovenskom, kde som vyrastala s mojou starou mamou, s miestom kde som rada chodila. Pretože, tam na dedine u mojej starej mami rástla tá Moruša. A presne taká by mala byť aj tá hudba. Je to v podstate hudba, ktorá vychádza z toho čo sme boli, ale mala by byť moderná. Mala by byť súčasná v podstate. Možno niekedy pôsobí ako keby bola, dnes to tu bolo pekne povedané, že to sú také moderné ľudovky tá Moruša. Ona tá Biela skutočne taká je, tradičná a vychádza z toho čo sme boli, ale zároveň hovorí o tom čo sme.

V rámci tvojej tvorby, bol to krok do neznáma alebo si mala jasnú predstavu, keď vznikala Moruša?

Mali sme predstavu, ale človek nikdy nevie do čoho ide. Tento projekt proste prešiel všelijakými obrovskými zostupmi a takisto veľkými pádmi.

A kde vznikla myšlienka?

Myšlienka vznikla vlastne, my sme začali hrať s kapelou AfterPhurikane a vznikla podľa mňa niekde v Levoči. Tam sa to celé odštartovalo, kde sme sa stretli s Jožkom Luptákom, Borisom Lenkom, ktorí tu dnes večer vlastne aj hrali. Jožko Lupták, ktorý vlastne robí s kapelou AfterPhurikane staré rómske piesne a z toho to celé vzišlo. Pretože chcela som robiť hudbu z tohto regiónu. Niečo čo nás ovplyvnilo, hoci to je rómska hudba, židovská kultúra. Niekto tam počuje čardáš, Rusko alebo Ukrajinu. To sme proste my. Niečo čo je naše.

A toto je krok ďalej dopredu?

Čo sa týka toho, nie je to mainstreamový žáner. Má to pôsobiť na pódiu emotívne, dynamicky, má to vyvolať v ľuďoch naozajstné pocity. Rozhodne to nie je mainstreamová šou. Ľudia si majú z toho koncertu niečo odniesť. Má to troška výchovný charakter.

Jedná polovica Moruši je von. Na čo sa ľudia môžu tešiť, keďže sa s ňou zoznamujú na albume, na koncertoch, kde sa bude ďalej vyvíjať, rásť?

Tá Moruša prešla z koruny, teraz prechádza do zeme. V tej zemi sa dejú všelijaké rôzne veci . V podstate pre mňa je tá Moruša Čierna viac súčasná. My používame zvuky, ktoré sú viac súčasne. Možno sa tam objavia aj melódie, už nie vždy vychádzame z ľudových vecí. Je to viac súčasné v melodike, v zložení, v tom ako to hrám, proste mal by to byť kontrast k tej Bielej. Spolu by mali vytvoriť niečo, čo sa dá označiť ako súčasná slovenská hudba.

Ak by si to všetko spojila v čase a s tvojou tvorbou, ako by si nazvala toto obdobie Moruše?

Pre mňa to je jedno veľké dobrodružstvo. Pretože ja som v podstate speváčka, ktorá má rada tie obyčajné pesničky. Ja to milujem spievať, milujem to písať a Moruša je pre mňa jedná zaujímavá cesta. Proste prináša stále niečo nové. Nehovorím, že tu skončím, vnímam to ako projekt Moruša a čo bude potom, to ja neviem. Ale je možné, že sa zas vrátim k niečomu jednoduchému, lebo tá Moruša je naozaj náročná pre mňa. Beriem to ako speváčka a je to šialene náročné.

Myslíš hlasovo náročná?

Myslím hlasovo náročná. Spievam v polohách, spievam aj to, čo som nikdy nespievala. Ale beriem to tak, že musím dozrieť ako speváčka, ako človek. A cez tú Morušu sa to deje rozhodne každý večer.

Môžem iba potvrdiť a ďakujem za rozhovor.

Ďakujem aj ja, ahoj.

rozhovor: Martin Laškovský

foto: Dávid Hanko