Novinky

Prešovská scéna žije vďaka viac ako stovke hudobníkov

Viete aký je rozdiel medzi muzikantom, fanúšikom, promotérom, organizátorom, manažérom v hudobnej branži a novinárom? Niekedy to môže byť jedna osoba. Inokedy je to šesť osôb. Tých šesť osôb tvorí jeden organický celkom, ktorý môže byť dosť živelný na to, aby spravil na scéne poriadny bodrel. Hudobný manažér objaví  muzikanta, ktorý má talent. Dohodne sa s promotérom na zorganizovaní niekoľkých koncertov, ukáže ho publiku, z ktorého vzídu fanúšikovia a novinár na to reaguje svojim článkom. Viete čo sa stane za pätnásť rokov? Buď sa všetci pohádajú, nič nefunguje a tým pádom všetko zanikne. A novinár na to opäť reaguje. Alebo…

Držať scénu živú je zapeklitá vec. Je to rovnaké ako urdžať nažive hudobnú skupinu, ktorá je základnou jednotkou toho, čo sa nazýva scéna. Je to bojová výprava, na začiatku ktorej sú traja až piati muzikanti, ktorí pod menom kapely nasadnú do dodávky a dobíjajú jednotlivé územia. Nezáleží na tom, či majú podporu rádií, pretože rádiá nevytvárajú trvácnosť. Najsilnejším médiom je preto plagát, na ktorom sa týči meno kapely. Najprv je tých fanúšikov hoc desať. Základom je vytrvať, vylepšovať svoje staré pesničky a písať nové. A neustále koncertovať. To sa ukázalo ako zlomové, keď predaj albumov klesol na minimum za posledných desať rokov. Otázka znie, či to kapely položilo. Určite nie, pretože by zanikli. Reagujem na článok z dnešného vydania Korzára (28.5.2012).

Najsilnejšie prešovské skupiny IMT Smile, Chiki liki tua, Heľenine Oči, Mloci, Komajota, Peha (hoc bez Kataríny Knechtovej), speváčky  Katka Koščová, či Katka Knechtová sólovo, pracujú dodnes. Sú to päťky až desiatky rokov a nedá sa povedať, že je scéna na úpadku. Táto silná garda, ktorá vypálila pečať do hudobnej mapy Slovenska, drží svoj patronát nad tým, že Prešov je rešpektovaným hudobným mestom. A pokiaľ  mi je známe, nikto sa z nich nechystá na predčasný hudobný dôchodok. Veď aj prečo? IMT Smile vydali pred mesiacom deviatu štúdiovú nahrávku Rodina, Katka Knechtová  vydala vo februári album Tajomstvá, na ktorom spolupracovala s bubeníkom Depeche Mode, Chiki liki tua pracujú na nových pesničkách a 1.apríla prispeli na výberovku k výročiu skupiny Mňága a Žďorp, Katka Koščová sa raz a navždy zbavila nálepky Superstar a pozornosti médií, úspešne koncertuje s niekoľkými programami a pred pár týždňami ukončila vypredané turné so skupinou Neřez. Peha je späť na scéne asi rok. A ide pomalými krokmi, čo je pochopiteľné a nedá sa jej to vyčítať. Pretože to inak ani nejde. Skupina vie čo robí a treba jej dopriať čas. Dobré by bolo sa ísť pozrieť najbližšie na jej koncert, nech fanúšikovia vedia, ako im to dobre hrá. Pretože ich energia je späť a citeľne chýbala. Mloci ako najstarší „patronáti“ sa prvý krát v histórii skupiny vybrali na svoje prvé klubové turné po niekoľkých desiatkach slovenských miest, Komajota piluje svoj zvuk a na jesennom Elektrotour to všetci ocenili (aj skupina bez gitary môže znieť rockovo a mať elektronický zvuk).

Úspech sa nemeria peniazmi z množstva predaných albumov. Dnes už nie. Dnes je jediným ukazovateľom návštevnosť na koncertoch, pretože ako hovorí staré dobré porekadlo: „Hudobník je živý hraním“. Čaká nás DrinkIn Fest, ktorý vznikol z chuti prešovských muzikantov. Chcú hrať a zabaviť sa. A o mesiac tu bude Dobrý festival. V Bratislave boli v 80tych a začiatkom 90tych dva funkčné kluby, ktoré držali scénu, najmä tú alternatívnu. Dovtedy, kým ich majitelia nezavreli. Bola to veľká rana pre tamojších muzikantov a spomínajú na to dodnes s nostalgiou. Samozrejme nie je mojim cieľom teraz porovnávať slovenské pomery. Ostaňme pri prešovských skupinách. O stagnácii scény by som nehovoril. Skôr to vnímam ako ticho pred búrkou, pretože nemôžeme hneď všetci vedieť čo príde. Potom by nikdy neexistoval moment prekvapenia, ako to bolo v prípade skupiny Papyllon. Aj vo svete sa objaví jedna kapela za 5 až 10 rokov, ktorá to celé zmetie(Linkin Park, Coldplay…). A jeden takýto vietor, môže dvihnúť celú flotilu. Nemusí sa  takáto kapela objaviť každý rok. Funk House to nezvládli, ale tam je problém medzi samotnými muzikantmi, pri čom chalanov z Papyllonu drží priateľstvo, ako mi sami povedali. To je to čo si na tom cenia. Tiež treba myslieť na to, že s peer to peer shar-ovaním hudby a internetom sa ľudia dostali k neskutočnému množstvu muziky a teraz v tom tápajú. Z pohľadu človeka, ktorý sa hýbe na prešovskej hudobnej scéne vnímam jednu kapelu ako pozitívum. Pretože s ňou všetci môžeme zdieľať jej prvé krôčiky a byť pri tom. Presne ako mi raz Martin Husovský povedal v jednom staršom rozhovore: „Ľudia si cenia to, že môžu byť pri tom, keď niečo vzniká.“  A my skúsení môžeme pre takúto kapelu spraviť len jednu jedinú vec. Podať jej pomocnú ruku, keď to bude potrebovať, ale ostatné je na nej. Preto je najväčšou silou prešovskej hudobnej scény Súdržnosť. A tie vzťahy, aj staré sa utužujú a nakoľko je podpora zo strany mesta takmer žiadna, muzikanti už dávno vedia, že je to na nich a tak sa aj správajú. Idú spolu a ťažia zo spoločnej sily. Cítiť to na Dobrom festivale a tú silu a odhodlanie potvrdzuje aj spomínaný DrinkIn Fest. A práve táto súdržnosť vytvára dušu Prešova. Talenty prídu a všetci na to musíme byť pripravení. Kapely, promotéri, organizátori aj novinári. Za úspechom a kvalitou je neskutočné množstvo mravenčej práce. Ale najprv musí byť tá práca urobená. A potom teba pokračovať a neprestať.

Plus ďalšia lastovička: Prešovčania zborili mýtus, že živá hudba nebude nikdy fúzovať s kvalitným živým dídžejingom. A práve za touto lastovičkou stoja Back2Love DJ´s, ktorí si pozývajú k živej improvizácii výborných prešovských hudobníkov.

 text: Edo Kopček

VSTUPENKY

Prečítajte si

Comments are closed.

Viac:Novinky