Od MIGHTY SOUNDS 2016 v úžasnom štýle aj tento rok
22.7. – 24.7. sa u Tábora, konkrétne blízko dediny Čapí dvůr, konal už 12. ročník hudobného festivalu Mighty Sounds.
Na festivaloch ako je Mighty, je jeden problém. Mnoho skvelých kapiel v podobných časoch na rôznych pódiách. Toto si hodíme do vzorca a je nám jasné, že nemôžeme stíhať všetko. Pokiaľ do rovnice dosadíme ešte neskorí príjazd vyjde nám, že prvú kapelu, ktorú som stihol boli Queens of Everythig vystupujúci na Monster stagei. Hrajú rock´n´roll okorenený veľkou štipkou dychovej sekcie. Ľudia v stane pokiaľ netancovali, tak aspoň pokyvkávali hlavami. Namiesto kontrabasistu Rafana, ktorý momentálne koncertuje s kapelou Pipes’n’Pines, vystúpil na jeho mieste Adam Schiller, známy ako Gegen.
Pred 19:00 hodinou som stihol švédskych The Bones. Rezavý punkový rock´n´roll. Divočina. Prví z piatkových ťahačov večera sa stal Julian Marley & The Uprisig, syn zosnulej jamajskej legendy Boba Marleyho. Ukázal sa publiku v dlhom šedom oblečení, s dredmi a gitarou v ruke. Spoločne s ním vystúpili i dve doprovodné speváčky a kapela. Celý stage sa obliekol do jamajských farieb. Tí, ktorí dorazili na Juiliana a dúfali, že zahraje i niečo z repertoáru svojho otca, sa neplietli. Zaznelo i niekoľko jeho coverov.
The Rumjacks si z jamajskej kombinácie farieb, ktoré žiarili na stagei pred nimi na svoju show vzali iba zelenú. Írove rozpálili stage rovnako ako kotol, ktorý pod nimi vrel. Keď dohrala posledná a najznámejšia pieseň Irish Pub, ľudia boli tak nadšení, že skandovali pre prídavok, ktorý nakoniec dostali. Na Mighty Stage, ale priečna flauta znieť neprestala. Asian Dub Generation, ktorí kombinujú ska, reagge, dub, dancehall i punk majú v zostave beatboxera, ktorý svoj talent preniesol práve i na flautu. Večer na hlavnom stagei zakončili Real Mckenzies, kanadská keltsko-punková kapela, opäť v duchu írskej nálady. Ťažko povedať či si Mighty Sounds prilákali írskou hudbou i írske počasie, isté je ale to, že sobota sa diametrálne líšila od piatku. Po tropickom počasí prišli dažde. Ľudia nosili všetko, čo sa dalo, aby sa prietrži mračien vyhnuli. To ich ale nezastavilo od toho, aby navštívili ďalšie kapely. Prví deň festivalu zahrali na Vans Stage tiež hardcoroví velikáni z Belgicka – Nasty a po nich nasledovali Lionheard, ktorí tu mali svoj posledný koncert v Českej republike, svoju činnosť ako kapela ukončujú. Fanúšikovia nadšene moshovali pred stageom, našlo sa i pár odvážlivcov, ktorí skákali stage diving. Najväčší fanúšik Lionheard si nakoniec odniesol doživotnú spomienku, kedy si ho po koncerte spevák vytiahol za zábrany a on tak mal možnosť sa s ním vyfotiť.
Sobotu na Mighty odštartovala na Monster Stagi česká ska-hardcorová kapela Jet8. Kapela má pomerne bohaté skúsenosti s cestovaním do zahraničia. Koncertovali napríklad v Belgicku a Anglicku, ale keďže som fanúšikom swingu, presunul som sa potom na Mighty Stage, kde som sa pozrel na Swing band Tábor. Neviem, či tam boli zaradení na žiadosť mesta Tábor, ale táto kapela v kontextu festivalu bola malinko krokom vedľa. Big band bol dobre zohraný, spevácke výkony tiež dobré, texty nápadité a chytré. Aj napriek toto všetko štýlom nesedeli do punk-ska naladenej atmosféry a tak som sa rozhodol pokračovať. Vypočul som si veľmi dobrý metalcore Polar. Kde spevák pôsobil trošku arogantne, keď sa násilím snažil urobiť z celého stanu jeden veľký kotol. Bohužiaľ pre neho príkazy: “Move fucking forvard“ (pohnite sa k*rva dopredu) a „I am not asking am fuckig telling you so“ (já sa vás neprosím, já vám to prikazujem!), sa minuli účinkom. Fanúšikovia si ale hudobne prišli na svoje, a tí čo chceli pogovať, pogovali. Rovnako dobrý metalcore so spevákom omnoho viac orientovaným na vzťah s fanúšikmi zahrali Being as an Ocean. Kde se moshpit strhol sám. Na prvý song si spevák stúpol za zábrany medzi fanúšikov a tým odštartoval svoj koncert, potom sa medzi nich pridal ešte niekoľko krát. Rovnako, ako to robí i na klubových koncertoch.
Moja pozornosť sa zamerala späť na hlavný stage, kde začali hrať punkové legendy The Casualities, čo pre hociktorého fanúšika punku muselo byť ako vidieť hrdinov. Frontman im tento pocit zmocňoval tým, že veľmi komunikoval s publikom. V jednu chvíľu dokonca vyhlásil súťaž kohútích zápasov a ako odmenu pre poslednú stojacu dvojicu sľuboval 1000 španielskych pesos, merchandise a možnosť tráviť čas s kapelou. Fanúšikovia ale pri zápasoch boli na seba na jeho vkus príliš mäkký, a tak výhru nikto nezískal. Možno nerozumeli, čo po nich spevák chce, ale moja dedukcia je skôr taká, že riskovať pád z 2 metrov sa nikomu nechcelo. Približne v čase poslednej pesničky The Casuatilies, začal projekt Kovadlina, bývalého speváka Hanby, hrať priamo uprostred areálu obklopený priaznivcami. Set pesničiek nakoniec zakončili demoláciou bicí súpravy.
Irié Révoltes, obľúbenci návštevníkov Mighty Sounds, nastúpili v 20:30 a svojich fanúšikov nesklamali. Hlásali NIE rasizmu a nacizmu, dokonca na pódiu mávali vlajkou protifašistickej Antify. Pri ich koncerte bolo medzi poslucháčov odpálené niekoľko dymovníc, ktoré sa hádzali do davu.
Súčasne s vystriedaním Irié Révoltes, švédskymi, punk hrajúcimi, Perkele sa na Monster Stagei ozvali tóny Prague Conspiracy. Poslednú sobotňajšiu kapelu, ktorú som zastihol, než som sa vydal na Lucky Hazzard stage, boli českí Fast Food Orchestra, ktorí so svojimi skúsenosťami s účinkovaním, ani sklamať nemohli. Pre fanúšikov festivalu sú už zavedeným pojmom. Ja si medzitým užíval na koncerte slovenskej kapely The Catastrofy, ktorých štýl som pre svoje osobné účely pomenoval Jánošík metal, ich hudobné prevedenie je vysoko kvalitné, texty majú energiu a humor. Celý koncert som sa bavil. Táto zábava navyše nebola na úkor kvality hudby. Sami si urobte obrázok, keď pomenujete metalovú skladbu Zbojický tanec. Hoci táto kapela bola celkom neznáma a ako aj sám spevák povedal, toto bol ich prvý veľký festival, bolo sa pozrieť na kapelu celkom veľa ľudí. Neviem, či to pripísať tomu, že hľadali nejaký hardcore alebo tomu, že vonku v rovnakej chvíli prebiehala obrovská prietrž mračien, ale tuším, že všetci sme si koncert užili. Nadšený som sa vydal na zaujímavý projekt Vladimíra 518, ktorý koncertoval s rockabilly skupinou The Rockt Dogz. Bohužiaľ som sa dovnútra nedostal, vďaka kapacite priestoru Meet the Giants, ktorá bola kompletne pod stanom. Ohlasy na túto kombináciu boli ale pozitívne. Na hlavnom stagei zakončovali sobotný večer The Locos, ktorí so svojím ska upútali veľa odvážlivcov, ktorým dážď nevadil. Po skončení všetkého sa veľa návštevníkov presunulo do Buben Teritory, kde do šiestej rána prebiehala afterparty.
Nedeľa a bahno. Keby organizátori Mighty Sounds vedeli, čo sa chystá, mohli by urobiť len dve veci. Po prvé presunúť festival na iný dátum, alebo za druhé pridať k festivalu prirážku vojenského výcviku. Areál sa totiž počas noci premenil v rozorané bahnité pole, konkrétne v zákulisí bolo, vďaka večne sa presúvajúcim vozidlám, priamo rozorané. Fanúšikovia ale majú železnú vôľu sa baviť, a tak z nepríjemného bahna urobili atrakciu. Začali sa brodiť. A ja s nimi.
Na Mighty stage som odštartoval balkánskou dychovku Cirkus Problem. Po nich nastúpila kubánska kapela Skampida, ktorá sa vinula v tónoch latinskej Ameriky pretnutých elektrickou gitarou. Zahrali aj niekoľko coverov, medzi nimi aj Rasputina od Bonnyho M. Vans Stage medzi tým zmietal nával negatívneho prístupu britskej kapely Negative Approach. Legendy hardcore punku, králi zla, surovej zlosti a hnevu. Pred nimi tu zahrala ešte bratislavská kapela From Our Hands, ktorí roky pred nimi mali oveľa väčšiu účasť, ale kapela si z toho nič nerobila a spevák nás bavil svojimi vtipmi a odhadzovaním topánok.
Benuts (po Negative Approach) ľuďom na hlavnom pódiu ukázali, že sa dá aj tancovať. Počas nich využívali ľudia bahna nadšene k zábave. Dvaja odvážlivci si z neho dokonca urobili šmýkačku, a iba v spodnej bielizni sa po pupkoch kĺzali pozdĺž šírky pódia. To ocenil spevák Benuts, ktorý potom zliezol z pódia a s ľuďmi v bahne tancoval. Nádych keltských čias a ich divokosti a nespútanosti dosadili českí rodáci s americkým spevákom Pipes and Pints. Kapela sa na Mighty už stala tradíciou, koncertujú tu každoročne. Atmosféru keltského kmeňa a osláv dodali počas ich vystúpenia prvky ako múr smrti (wall of dead), pripomínajúce steny dvoch armád, alebo kruhová jama (circle pit), kedy si spevák kapely stúpol doprostred a fanúšikovia okolo neho behali v kruhu.
Relax pre návštevníkov po divokom punku nastal v podobe zoskupenia Sto zvířat, ktorí naposledy hrali na Mighty Sounds v roku 2014. Svojimi lyricky nápaditými textami a príjemným vystupovaním boli poslednou pokojnejšou kapelou pred búrlivým koncom. Ten tvorili kapely Blood Sucking Zombies From Outer Space (Krv sajúci zombie z vonkajšieho vesmíru) a Skindread.
Celý festival overil nezlomnosť ľudí pre zábavu a možno by mohol byť alegóriou pre príslovie: „Keď ti život dá citróny, urob citronádu.“ Alebo, keď ti počasie dá bahno a dážď, kĺzaj sa v blate a potom sa umývaj v daždi. Tropické horúčavy ťa potom usušia.
KOMPLETNÝ FOTOREPORT NÁJDETE TU!
text: Martin Sosna
foto: Aquiel Vebrová
