Dobrý Festival pritiahol fanúšikov rôznych generácií! (video+foto)

Dobrý Festival zavŕšil svoj štvrtý ročník úspešne pre publikum viacerých generácií. Stačilo sa rozhliadnuť pri koncertoch IMT Smile, Garyho Moorea, Desmodu, či Iné Kafe. Na svoje si okrem hudobných fanúšikov prišli aj priaznivci divadla, bojových športov, relaxačných cvičení, Zumby, rôznych atrakcií, dobrého jedla i kávy. Veľký záujem bol aj o hranolky zdarma J Čapovaná Šariš desiatka, či tankové pivo ulahodili v sobotňajších horúčavách a nevadili ani počas nedele, kedy pomedzi slnečné lúče padlo niekoľko kvapiek letného dažďa. Práve vtedy hral na pódiu Rádia Prešov Malá Dobrá Hudba Peter Bič, gitarista IMT Smile, so svojim sólovým projektom. Poďme však po poriadku.

Brány areálu na prírodnom kúpalisku Delňa sa otvorili v sobotu 3.júla 2010 o pätnástej hodine. Návštevníci sa s prichádzajúcim večerom hrnuli v stále väčších a väčších húfoch a dávali tušiť, že ich tento rok bude viac ako po minulé ročníky. Osobne by som to tipol na 5 tisíc návštevníkov.

Hudobný program štvrtého ročníka Dobrého Festivalu odštartovala prešovská vokálna skupina Free Voices. Prešovských skupín však bolo v dvojdňovom programe požehnane. Peter Nagy a Indigo,  IMT Smile, Heľenine Oči, Chiki Liki Tu-A, Raindown, Groovin´Heads, Zašo, Headline, Každý Svoje. Headlineri boli jasný. Svetoznámy Gary Moore, exkluzívne Iné Kafe, Haydamaky s ich kozáckym rockom, Desmod, či Para.

videoreportáž pripravila: Jana Jurčišinová

Veľký záujem však vzbudili aj v stánku Hare Krišna. Ich refrénické „hare krišna hare hare“ sa nieslo aj stanovým mestečkom v nedeľu ráno, keď vstávali prví festivalovci 🙂

Highlighty

Z plejády všetkých kapiel či interpretov však Gary Moore so svojim staro-novým bandom priniesol do Prešova deväťdesiat minút hudby, ktorá má svetovú aj historickú hodnotu. V závere odmenil skandujúcich fanúšikov zadumanou Parissiene Walkways, ktorá jasne vyjadruje osobnosť, jemnocit a virtuozitu Garyho Moorea. (samostatný článok)

Ivana Táslera mohli návštevníci festivalu vidieť na pódiu nielen počas koncertu jeho domovskej kapely IMT Smile, s ktorou odohral program podobný ich jarnému turné 2010: Odysea Dva, ale pridal sa aj k Hrdze, či svojmu kapelovému kolegovi Petrovi Bičovi, ktorý v nedeľu vystúpil so svojim sólovým projektom na „malom“ stagei. V jednej chvíli tak spievali na pódiu hneď štyria hudobníci. Okrem Ivana Táslera a Bička tiež Ivo Bič a Dáška Kostovčík, ktorý sú stálymi členmi Petrovho bočného projektu. Výborný koncert.

Mário Gapa Garbera a jeho povestné funky Groovin´Heads to roztočilo. Museli privádať a na pódium si Mr. Funk vybral niekoľko tanečníčok rovno z publika so slovami It´s only funk! To už všetci spievali refrénické We got a party!

Už počas rozhovoru mi líder ukrajinských Haydamaky (viac o kapele) prezradil, že pripravujú dosku s prerábkami známych rockových skladieb, ktoré plánujú obliecť do šatu kozáckeho rocku. Stalo sa. Smells Like Teen Spirit ma odrovnalo, tak ako celkové vystúpenie týchto Ukrajincov. Už pri zvukovej skúške som sa tešil, že to bude veľmi podobné ako vystúpenie ich moldavských kolegov Zdob Shi Zdub, ktorých som videl vo Véčku niekedy v 2003ťom.

Tešil som sa tiež na elektronických šialencov Get Explode. Tancovačka, šarpačka, proste párty ako sa patrí!

Iné Kafe zas napumpovali svoj neopunk do publika tak, že skoro prerazilo zábrany pred pódiom. Vratko a spol. boli skutočným lákadlom pre mladšie publikum, ktoré sa počas hodinovej zvukovky nielenže zbiehalo v čoraz väčšom počte, ale spievalo neprestajne pesničky „kafáčov“. To sa len tak nevidí!

Lasky zo skupiny Para opäť nesklamal svojim stage-divingom!

Z mladých kapiel som stihol vystúpenie kapely Head Line, popravde náhodou. Šiel som okolo stanu Pokec Dobrá Kaviareň, v ktorom hrali v nedeľu podvečer. Začul som z neho úvodné tóny prerábky Rock´n´Roll Queen od The Subways a hneď sa mi vybavil obraz asi šesťdesiattisícového davu z rakúskeho Nova Rocku, na ktorom tento evergreen odohrali v unplugged verzii nemeckí Sportfreunde Stiller. Malo to svoju silu nielen v tom „germánskom“ dave, ale aj v tom mrňavom stane pre niekoľko desiatok ľudí. Zostal som aj na zvyšné skladby, pod ktorými sú chalani autorsky podpísaný a hlásim, že sa páčilo. Oveľa viac ako ich vystúpenie spred asi dvoch rokov.

Z atrakcií som nestihol takmer nič. Zumba bola zábava. Presne tak som si to predstavoval. Ako aj kurz sebaobrany. Pamätáte si ešte na film Karate Kid? Jo, a bodypainting. Vraj každý tretí chlap chcel byť potetovaný ako Rosenberg.

Je zaujímavé sledovať vývoj Dobrého Festivalu, ktorý ešte minulý rok bol skôr regionálnou záležitosťou. Organizátor podujatia Miro Tásler prezradil v jednom z interview, že sa Dobrý Festival stal vyšším regionálnym festivalom. Nemožno nesúhlasiť, ambície však má určite vyššie. Potešujúci je fakt, že okrem svetoznámeho gitaristu Garyho Moorea, sa v Prešove predstavili ďalší zahraniční účinkujúci. Punc medzinárodnosti získal aj vďaka spomínaným Haydamaky. Je zvyklosťou, že sa na slovenských festivaloch objavujú aj české kapely. Tento rok dostala priestor mladá česká kapela Popcorn Drama. Vladimír Merta, ktorý mal byť highlightom folkovej časti festivalu sa pre chorobu nedostavil. Škoda. Uvidíme čo prinesie budúci ročník, no predpokladám, že každým rokom sa bude zvyšovať počet zahraničných účinkujúcich, na ktorých sa oplatí prísť pozrieť aj s tým, že ich meno nebudete poznať. Veď o tom sú predsa festivaly, či nie?

Veľkou devízou podujatia je prostredie, v ktorom sa koná. Zelená pláň, stromy, prírodné kúpalisko. Zrazu tam na jeden víkend vyrastie „áčkový“ stage Dobrá Hudba, ktorý bol tento rok najväčší v celej histórii festivalu, „béčkový“ stage Malá Dobrá Hudba, divadelný stan, tanečný stan, kaviareň, v ktorej hrajú mladé kapely, stánky rôznych neziskoviek, kde sa dá dobre pokecať :), a tiež stan Dobrý Bojovníci.
Hovorí sa, že treba zažiť. Opäť súhlas. Dobrý Festival má svoju atmosféru. Povedal by som, že rodinnú i kamarátsku a to z viacerých dôvodov. Muzikant (ne)Prešovčan tu stretne svojich priateľov muzikantov a Prešovčan – návštevník mnoho svojich priateľov, s ktorými by inak sedel daný víkend, kedy sa festival koná, niekde v meste na terase. Stanové mestečko je výhodou 🙂

text: Edo Kopček

foto: Daniel Lipár (viac foto tu)
Pavol Višňovský (viac foto zo soboty tu a viac foto z nedele tu)
Barbora Križalkovičová (titulná fotka)

videoreport: Jana Jurčišinová

video harekrišna: youtube.com