Ivan Bierhanzl z Agon Orchestra: Filipa poznám od prvého koncertu s Plastikmi, beriem od neho všetko

Filip Topol bol jednou z najoriginálnejších a najtalentovanejších osobností kultúrnej scény v našich končinách. Jeho kapela Psí vojáci nebola len pojmom v undergrounde, ale mala omnoho širšiu paletu fanúšikov. Zomrel pred desiatimi rokmi, ale jeho hlas znovu znel na trenčianskom festivale Pohoda. 

Na Pohode boli Psí vojáci viackrát, vždy sa stretli s obrovským úspechom. Prvý raz účinkovali na Pohode v roku 1999. „Rád by som sa takémuto škatuľkovaniu vyhol, je ťažké povedať, čo hráme. Nazývam to „psí hudba“, takto z toho vykĺzam. Naša hudba je zmesou mnohých vplyvov, napríklad vážnej hudby, bigbítu a podobne,“ povedal vtedy Filip Topol v rozhovore. 

Pamiatku Filipa Topola si desať rokov od jeho úmrtia uctili na Pohode vystúpením projektu Filip Topol & Agon Orchestra. 

Topol s týmto telesom spravil ešte v roku 2001 album, na ktorom skladby Psích vojákov upravil Petr Korfoň. 

Agon Orchestra pôvodne ponúkol Michalovi Kaščákovi nový projekt, kde tento súčasný súbor klasickej hudby prezentoval zhudobnené básne Egona Bondyho. Mišo ho odmietol, s tým, že to bol to eštebák, ale na ponuku „oprášiť“ Topola ihneď súhlasne prikývol. 

Jozef Hámorský a Michal Kaščák z festivalu Pohoda na tradičnej pofestivalovej tlačovke v roku 2023. Foto – Martina Mlčúchová

Prečítajte si: Michal Kaščák to v roku 2024 vidí na silné mená, s niektorými už Pohoda komunikuje

Podmienky na koncert neboli optimálne. V Európa stage bolo horúco, vydýchaný vzduch, mnohočlenné teleso malo čo robiť, navyše dirigent Pavel Schneider bol po operácii ramena a dirigoval len s jednou rukou. Napriek všetkému to všetko zvládli, ľudí prišlo do stanu mnoho a zážitok mali silný. 

Aj z hlasu Filipa Topola, ktorý bol pustený zo zreštaurovanej nahrávky zo spomínaného albumu z roku 2001, ktorý Topol naspieval s 10-členným Agon Orchestra. Zvuk bol vyčistený a upravený (zvukový majster Ondrej Ježek robí zázraky), upravený a znel takmer tak, ako by tam bol Filip Topol s nami. 

Až na jednu skladbu odznel celý album, v podstate best of, a pridaná bola pieseň s hlasom tiež už zosnulého Milana Hlavsu z Plastic People of the Universe. Mimochodom, PPU si so Psími vojákmi v tom roku 1999 tiež zahrali. 

Pri tejto skladbe premietli divákom amatérsky čiernobiely film z Hrádečka Václava havla, na ktorom hrali PPU spolu s mladučkým Filipom Topolom. Na tonto koncerte hral s Pastikmi aj Ivan Bierhanzl, jedna z hlavných postáv Agon Orchestra a hráč na elektrický kontrabas. 

Po koncerte sme sa s ním porozprávali. 

Carolina Enríquez, frontwomen mexickej kapely Margaritas Podridas na festivale Pohoda 2023. Foto – Dominik Petro

Prečítajte si tiež: K-pop kontra neogrunge. Čo sa stane popkultúrnym fenoménom mladej generácie?

S Filipom Topolom ste vydali v roku 2001 vydali spoločný album. Ten koncert však nebol jedna k jednej. 

Ivan Bierhanzl: Nebol tam Russion Mystic Pop 4, ktorý je na albume bez textu. Namiesto toho sme dali poslednú časť Pašijí – Noc temna od Milana Hlavsu. Súviselo to s filmom. Pašije sme nahrali v roku 1978 u Václava Havla a on tam priviedol malého Filipa Topola ako predkapelu. 

Kvôli tomu kontextu sme to urobili takto. 

Vy ste s Plastikmi urobili Pašijové hry velikonoční.

Ja som tam vtedy hral, od tej doby som sa poznal aj s Filipom, takže to bol návrat v čase.

Dnes je celkom bežné, že hrajú rockové kapely so symfonickými orchestrami, ale vy ste to urobili inak. Hrali ste ich veci vo vlastných aranžmánoch a vyberali ste si skôr undergroundových interpretov. Bol to váš zámer?

Postupom rokov sme urobili Pašijové hry s Plastikmi, v úprave Michala Nejtka (to už bolo s Evou Turnovou namiesto Milana Hlavsu, pozn. red.). Druhý album Agon Orchestra a Plastic People bol Obešel já polí pět, na texty Ladislava  Klímu. Zasa s aranžmánmi Nejtka. Tento projekt Filipa Topola spracoval Petr Kofroň. Potom sme robili DG 307 s Pavlom Zajíčkom. Vyšiel album Jak sup letící nad krajinou snů. Tiež sme urobili jeden album na texty Ivana Martina Jirousa – Magorova summa. Posledný, vlaňajší projekt bol na texty Egona Bondyho, ktorého sa zúčastnili štyria slovenskí autori. Zagar, Piaček, Burgr, Matej a traja českí – Kofroň, Wajsar a ešte jedna skladba od Hlavsu. Vždy sú to také transformácie, pretavenie do iných polôh, než tých undergroundových. 

Spomínali ste na pódiu, že pôvodne ste ponúkali Bondyho, ale Mišo Kaščák ho nechcel. Prečo ste vybrali Topola? 

Pretože prišla ponuka z mikulovského festivalu na tento projekt, tak som hneď volal Michalovi a on povedal: „Toto berieme“. Jednoduchá dohoda.

Pôvodne to mali spievať iní speváci, nakoniec ste použili Topolov hlas. Kto to mal naspievať?

Uvažovali sme, že by to mohla byť Monika Načeva, aj nejakí ďalší interpreti. Túto myšlienku sme ale zavrhli, keď sme objavili nahranú stopu s Filipovým hlasom.

Zdalo sa, akoby ten hlas bol čistejší, jasnejší než na nahrávke.

Museli sme ho vypreparovať, aby tam neboli okolité zvuky. To je dobré, že takto znel jasnejšie. 

Ľudí prišlo veľa, ale počasie bolo na hrane. V stane bolo horúco, neboli ideálne podmienky…

Máte pravdu. Bolo to trochu extrémne. 

Symphony of Free Ukraine. Foto – Dominik Petro

Prečítajte si tiež: Pohoda ukrýva množstvo nečakaných pokladov

Máte 18-členný ansámbel. Často vystupujete?

Fungujeme vyše tridsať rokov. Hráme od Philipa Glassa po Petra Kofroňa, ale teraz v posledných rokoch sme tú koncertnú činnosť trochu obmedzili. Tento program zahráme ešte dvakrát. V spomínanom Mikulove a v jeseni v pražskej Arche. 

Michal Kaščák a Ivan Bierhanzl uvádzajú spomienkový koncert na Filipa Topola, ktorý odohral Agon Orchestra.

Spomienkový koncert Filip Topol & Agon Orchestra.

Spomienkový koncert Filip Topol & Agon Orchestra.

Spomienkový koncert Filip Topol & Agon Orchestra.

Filipa Topola poznáte od prvého koncertu…

Priatelili sme sa celý život.   

Aký bol jeho hlavný prínos pre kultúru?

To je ťažká otázka. Jednoducho bol výrazná osobnosť. Autorská, hudobne i textovo. V prvej fáze kapely zhudobňoval texty svojho brata Jáchyma, potom začal sám písať.

Skúsime sa inak opýtať, čo máte rád z jeho tvorby? On písal od hitov až po diela hraničiace s vážnou hudbou ako Baroko v Čechách, Slečna Kristýna, možno i Hořící holuby. Ktorá fáza je vám najbližšia? 

Beriem to skrátka všetko. Nemám výrazných favoritov, ktorých by som kládol vyššie. Beriem ho celkovo, ako bol.

Keby ste si na prvú mali niečo pustiť, čo by to bolo?

Páči sa mi tá Kofroňova úprava skladby Prší. Napríklad. Tiež sa mi páčia Žiletky, že je to vlastne kontrapozícia oproti tomu hitu, ako ho hrali s kapelou. My to hráme vlastne ako dychovku. Veľmi pekne to znie. 

Aranžmány ste zmenili, ale riff zo Žiletiek je nesmrteľný. Vo vašom podaní je len malinko upravený. 

Veru. 

Máte v pláne ďalšie podobné projekty? Napríklad oprášiť Pašije Mejlu Hlavsu?

To sme hrali už pred rokmi. V tejto chvíli chceme ešte odohrať Bondyho a Filipa a uvidíme, čo bude nasledujúcu sezónu. Budeme mať výročie 40 rokov Agon Orchestra, preto chceme pripraviť taký cyklus koncertov, ktorý by vystihoval tie hlavné veci, ktoré sme za celé tie štyri desaťročia hrali. 

Je to spomínaný Philip Glass, hrali sme niekoľko jeho opier, newyorkskí downtown autori. Oprášime niečo aj z projektov, ktoré sme robili s Jirousom, alebo so Zajíčkom. Uvidíme.

Robíte aj vlastné kompozície? 

Áno. Máme vo svojom okruhu viacero skladateľov. Acher, Wajsar, Kofroň, Nejtek, a tak ďalej. 

Čím sa odlišujete od kamenných telies, napríklad filharmónií, ktoré hrajú klasickú hudbu?

My hráme výlučne súčasné veci. 

text: Scarlet Harová
foto: Tomáš Tkáčik