Túžim po tom, aby žalmové texty zazneli v kaviarňach a baroch, hovorí Lenka Bednárová, ktorá žalmy zhudobňuje do jazzovej podoby

Žalmy sú texty stvorené pre spojenie s hudbou. Dá sa s nimi stretnúť nielen v kostoloch, ale aj v pôvodných spirituáloch či v tvorbe mnohých interpretov, aj keď to niekedy ani netušíme. Ale „koalícia“ žalmov a džezu? „Mojou túžbou bolo hudobne stvárniť žalmy iným spôsobom, ako som ich počúvala a spievala na omšiach,“ hovorí Lenka Bednárová, speváčka, ktorá spája žalmy s džezom úplne prirodzene.

Aký je tvoj muzikantský príbeh? Ako to všetko u teba začalo? Prečo práve gospel?

Moje prvé reálne stretnutia s kresťanskou hudbou nastali, keď som mala asi 9 rokov. Začala som chodievať do mládežníckeho zboru vo farnosti, z ktorej pochádzam. Vedela som rýchlo ,,chytať druhé hlasy“, tak som ich v zbore spievala, sem-tam sa mi ušlo i sólo. O pár rokov neskôr som chodievala na púte s bratmi augustiniánmi, s tým súviseli aj omše, stretnutia, na ktoré som neskôr bola pozvaná aj ja, aby som ich hudobne sprevádzala, či už ako súčasť zboru alebo augustiniánskej kapely. 

Bola to teda taká prirodzená, priamočiara cesta k hudbe, ktorú tvoríš dnes?

Nie, nie. Keď som mala pätnásť, viac som sa zaujímala o folklór, preto som pár rokov pôsobila vo folklórnych súboroch. Avšak kvôli niekoľkomesačnému problému s hlasom som folklórne piesne prestala spievať. Dnes to vnímam ako Boží zásah, pretože stále, keď spievam pieseň, naplno prežívam text a musím sa s ním istým spôsobom osobne stotožniť. ,,Ľudovky“ som však nevedela prežiť úplne, pretože ich témy neboli súčasťou môjho života a nesúhlasila som s nimi. 

Na púte s augustiniánmi som však chodila aj v čase svojho „folklórneho obdobia“ (smiech), a práve tam sa mi naskytla príležitosť zhudobniť žalmy s gitarou. Ľuďom sa páčili a ja som bola potešená, že možno to je moja cesta. Príliš som si neverila, že viem až tak dobre spievať a že by zo mňa niekedy mohla byť speváčka alebo hudobníčka. V škole som mala rada biológiu. Keď prišiel čas premýšľania o vysokej škole, skúsila som sa prihlásiť na učiteľstvo biológie a hudobného umenia. Talentové skúšky som urobila, preto som sa hudbe mohla začať venovať profesionálnejšie. Počas bakalárskeho stupňa štúdia som zakotvila v kresťanskom spoločenstve, ktorého súčasťou som dodnes. Tam pôsobím v hudobnej službe – vediem modlitby chvál alebo si rada zaspievam aj druhé hlasy. 

Keď sa povie „gospel“, mnohí si predstavia afroamerickú rytmickú hudbu. Iní tušia, že ide o hudbu s kresťanským (kon)textom. Takéto piesne však tvoria aj speváci a skupiny, ktoré sa priamo k gospelu nehlásia. Biblické citáty či náboženský podtext nájdeme v piesňach Stinga, U2 či Václava Neckářa. Ako to teda s gospelom či kresťanskou hudbou je? Dá sa nejako rozdeliť?

Teda, aby som to upresnila, s gospelom som sa stretla v deviatich rokoch, teda na začiatku 21. storočia, keď sa viac rozmáhal. Ale postupne som sa začala pozerať na piesne ako na modlitbu a moju pozornosť viac uchvátil štýl novej duchovnej piesne, konkrétne chválovej hudby, resp. worshipu. Piesne, ktoré spievam o Bohu, sa zmenili na piesne, ktoré môžem spievať Bohu. V istom období som prežívala aj ťažšie chvíle, a vtedy sa pre mňa piesne chvál stali primárnym spôsobom modlitby. Neskôr som objavila silu Biblie, konkrétne Knihy žalmov. Často som sa vedela stotožniť s prežívaním žalmistu, pretože niekedy je ťažké nájsť vhodné slová, ktoré by opisovali moje pocity. Žalmy mi v tomto smere veľmi pomohli. Mohla som byť vo vzťahu s Bohom úprimná, vyliať svoje srdce a vďaka tomu pochopiť seba. 

Lenka Bednárová.

Zdá sa to prirodzené, pretože žalmy sú priamo určené k spevu. Slovo „žalm“ je odvodené od latinského slova „psalmos“, ktoré znamená „pieseň sprevádzanú brnkaním na strunovom nástroji, ako je harfa, citara a pod.“ Ako si však od jednoduchých pesničiek, ľudoviek prišla k spojeniu džezu a žalmov? Je to tvoje prirodzené hudobné poňatie?

Mojou túžbou bolo hudobne stvárniť žalmy iným spôsobom, ako som ich počúvala a spievala na omšiach. Túžila som, aby sa bohatstvo žalmových textov mohlo dostať na miesta, kde by ho ľudia nečakali. Napríklad, že by zazneli v kaviarňach a baroch alebo že by si žalmy v takomto štýle nevypočuli iba veriaci poslucháči. Rada počúvam džez, hlavne keď pijem kávu alebo pracujem, preto niektoré skladby vytryskli z môjho srdca s džezovejším cítením. Avšak viac ako samotný džez ma fascinuje práca s hlasom spevákov. Zaujali ma hlavne džezová speváčka Ella Fitzgerald a speváci hudobného štýlu soul, najmä John Legend a Bill Withers. Viem, že všetky nami interpretované žalmy nemožno úplne označiť za džezové, ale v niektorých sme použili džezové prvky, ktoré sa odrážajú v rytmoch, melódiách či v harmonických postupoch. 

Jedna vec je džezové cítenie, ďalšia, veľmi podstatná, je obklopiť sa správnymi ľuďmi…

Podstatnú súčasť finálnej fázy tvorby ako aj nahrávania CD tvorili moji priatelia, hudobníci. Oni mi moje predstavy pomohli pretaviť do skutočnej podoby. Jozef Šarišský, okrem toho, že svoje vynikajúce klavírne schopnosti využil v skladbách, pomáhal mi i s harmonickou stránkou žalmov. Jakub Krátky, bubeník, so svojím citom pre adekvátne rytmy vyzdvihol význam biblických textov, a vďaka tomu sa ich hodnota neumenšovala na úkor hudby. Na basovej gitare hral Pavol Hvišč, ktorý dokáže pustiť uzdu svojej fantázii a jednoduchším harmóniám dá špecifický nádych. Marián Radvanský stvárnil grécky pojem psalmos hodnotným vybrnkávaním na strunách akustickej gitary. Mojou túžbou bolo mať v žalmoch aj dychový nástroj, preto pozvanie k spolupráci prijal šikovný trubkár Adam Zákutný. Väčšina z chlapcov má niekoľkoročné skúsenosti s hraním v džezových kombách, vďaka čomu mohli obohatiť žalmy o vkusné džezové improvizácie, ktoré sa mi zapísali hlboko do srdca. So spevom a s vokálmi mi pomohli Anna Krivdová a Jana Janičinová. Tie dodali skúškam, nahrávaniu a spoločným hraniam okrem iného aj pocity pokoja a radosti.

Musím povedať, že toto spojenie sa vám naozaj podarilo. Okrem harmónie, ktorú cítiť medzi vami v kapele, je tu aj harmónia medzi textom-žalmom a hudbou. Väčšinou sa pri chválových večeroch premietajú texty na plátno, aby si piesne-modlitby mohli zaspievať aj ostatní prítomní. Robíte to takto aj vy v prípade džezových žalmov? A ako sa ľudom darí pripojiť sa spevom k vám?

Nemali sme veľa príležitostí hrať žalmy na chválových stretnutiach, avšak, keď zopár akcií bolo, texty sme premietali. Vždy to chcem robiť takýmto spôsobom, a nielen v rámci chvál. Ľudia sa v speve pripájali hlavne v refrénových častiach žalmov alebo v opakujúcich sa slovách, vetách a pod. Niektorí kamaráti mi písali, že texty istých žalmov oslovili ich malé deti alebo že ich častejšie počúvajú, tak sa teším, že žalmy majú širšie publikum, ako sme prvotne očakávali. Zopár žalmov je určených viac na počúvanie a aj to má svoj opodstatnený zmysel.

Ako prebieha proces džezového zhudobňovania žalmu? Predpokladám, že ťa osloví nejaký žalm a hneď ti na to nasadne melódia? Alebo všetko prebieha sofistikovanejšie?

Je to rôzne. Prvotný nápad melódie príde spontánne pri modlitbe, niekedy rovno na text určitého žalmu, inokedy si len hmkám melódiu a potom k nej hľadám vhodný žalmový text. Druhá fáza zhudobňovania je takmer stále rovnaká, sadnem si za klavír a pri ňom sa snažím hudobne premýšľať nad tým, čo by bolo správne, kam chcem dospieť v harmónii a svojim myšlienkam dávam konkrétnejšiu podobu. Potom nastáva obdobie ticha, teda k žalmu sa vrátim po pár týždňoch (niekedy aj rokoch) a upravujem, prepisujem, nahrávam si nové nápady. Finálnu hudobnú podobu dostáva žalm pri skúškach s kapelou (ak teda ide o žalm zhudobnený pre kapelu), keď ho upravujeme po všetkých stránkach, aby bola harmónia, rytmická zložka a forma čitateľná. Delíme si úlohy, prehodnocujeme, diskutujeme o rôznych možnostiach. Mojich priateľov – hudobníkov si veľmi vážim a ďakujem im za spoluprácu v tomto smere. Sú mi povzbudením a často veľmi elegantne stvárnia moje hudobné predstavy.

Bar, káva, džezík s textom žalmov nie je až také imaginárne spojenie. Koniec koncov, žalmy zhudobňovali rockové, grungeové či dokonca metalové kapely. Svoje pôsobenie s kapelou skromne nazývaš službou. Ale vedela by si si predstaviť, že vystúpite na džezovom či letnom festivale?

Pokiaľ by sme dostali pozvanie hrať na takýchto festivaloch, určite by to potešilo mňa a aj mojich priateľov spoluhudobníkov.

Lenka Bednárová – CD Žalmy.

Zdá sa, že kombinácia džez – žalmy je u teba pevná. Máš v repertoári aj piesne s inými ako žalmovými textami? Myslím tým vlastné texty či texty iných textárov?

Mám piesne na vlastné texty, niektoré z nich sú na CD komunity Marana Tha – Drahocenný, jedna pieseň sa v roku 2017 stala hymnou kresťanského festivalu, a iné sú uložené v mojom šuplíku. 

Už si zmienila nahrávanie CD. Na akých albumoch ťa môžeme počuť?

Mala som možnosť spievať vokály na CD chválových kapiel Marana Tha (Svätý, Drahocenný), Timothy (Revival Dream), Dominiky Gurbaľovej (Stretnutie) ako aj na pripravovaných CD nosičoch kapely Lamačské chvály. Za tieto príležitosti som veľmi vďačná. No a v minulom roku sme s mojimi priateľmi vydali CD Žalmy.

text: Jozef Husovský
foto: archív Lenky Bednárovej