Štefan Tokár alias Steve, Pišta a hlavne Brute. To by mohli byť tie základné pomenovania pre tohto pána. Tak nech sa páči, tento čerstvý a pozitívny rozhovor.
Ako sa máš? Dúfam, že už si v poriadku a zdravie ti slúži. Naposledy si pamätám na tvoje problémy s rukou.
Mám sa ako na hojdačke, ale to každý. Každý máme lepšie, aj horšie dni. Práca, zdravie, rodina, dom a hudba. Rodinka je v pohode našťastie. Prácu mám dosť fyzicky náročnú. Som zvárač. Dosť sa človek nadvíha a nanosí ťažkých želiez v rukách a popritom treba zvárať kvalitne. Po osemhodinovej zmene mám pocit, akoby sme ťahali šestnásťhodinové šichty. Našťastie mám prácu blízko domu, odrobím 8-10 hodín, nerobíme na zmeny, ani víkendy, iba ráno, za desať minút som doma, tak som spokojný. Drina mi nevadí a robotu si vážim. No niekedy nevládzem zobrať do rúk gitaru a pokúšať sa o technický death metal. Moc to k sebe nejde (smiech). Šľachy a prsty dostávajú zabrať. Bohužiaľ, s oboma rukami to už asi lepšie nebude, tak ideme ďalej so sebazaprením. Každá robota má svoje a každý má svoje starosti, nielen Brute.
Ešte stále v sebe nesiem silnú spomienku na vlaňajší koncert Brute na Dobrom Festivale. Zahrali ste tam bravúrne. Veľké obrazovky a veľké pódium vám pristali. Ako si na tento večer spomínaš?
To bolo veľké a nádherné. Už sme na Dobrom Festivale hrali, no teraz bolo pódium najväčšie, na akom sme kedy hrali. O kapely bolo kráľovsky postarané, ako aj o nás. Ja osobne som mal veľkú trému, ale to mám vždy. Veľké pódium a plno ľudí. Apropo, ďakujem ti za zapožičanie gitarovej hlavy. Hrali sme až okolo polnoci ako poslední po Švajčiaroch z Eluveitie. Na pódiu sme sa nastavili rýchlo, chalani okolo zvuku boli skvelí a ľudia sa perfektne bavili. Aj keď sme hrali poslední, ľudí bolo neúrekom. Hralo sa krásne, aj keď som dosť prechladol. Je to fakt veľký a pestrý festival. Máme obrovský zážitok do života a potom po vzhliadnutí videí na Youtube s tými veľkými obrazovkami a kamerami mám krásnu pamiatku a som hrdý na celú kapelu. Na začiatku som mal fakt trčochu strach. Po koncerte sme sa dopočuli, že nás chválili aj Eluveitie a pýtali sa na nás. Ďakujeme, že sme si mohli opäť na Dobrom Festivale zahrať, nášmu vydavateľstvu Gothoom Productions aj organizátorom.
Vtedy ma veľmi zaujal Jaro na basgitare a aj výkon Dominika ako vypracovaného frontmana. Len nedávno sa ale zmenilo meno na pozícii basgitaristu. Čo sa stalo? Jaro vyzeral skutočne ako ten pravý skúsený borec vedľa teba.
Ťahať niekoho do kapely nasilu sa nedá. To isté je, držať ho v kapele. Niekedy mám pocit, že dlhé roky som na vine ja, no netuším prečo. Už to trvá roky. Niekto Brute asi počaroval (smiech). NIekedy sa aj sám sebe čudujem, čo ma poháňa ďalej. Trvá to 25 rokov. Jaro je dlhoročne veľmi talentovaný a skúsený muzikant, ktorého som oslovil nedávno. Povedal, že to skúsi. Veľmi rýchlo sa naučil skladby a pravidelne chodil na skúšky. Krátko na to sme nabehli do štúdia a nahrali štvrtý album Essence of Tyranny. Prišlo niekoľko koncertov a ako rýchlo prišiel, tak rýchlo mi oznámil, že chce kapelu opustiť. Neviem, či si na UG koncertoch predstavoval niečo inak, no čo viem, veľa toho v minulosti nenakoncertoval na to, aký má hudobný dar od Boha. Chce sa zrejme venovať inej muzike a svojim nápadom. Nechápal som to, no už som zažil v Brute všeličo a toto ma tiež nezlomilo. Na to muziku a hlavne tvorbu príliš milujem. Nebudem tu do detailov rozoberať, prečo, ako a podobne.
Dominik sa od príchodu do Brute dosť vymakal a jeho hlas sa mi páči, no všetci musíme na sebe stále makať. Má vynikajúci hlas a mne do našej tvorby sedí. Ozval sa mi nový basák Juraj Kavka, že by chcel hrať v Brute. Jara som poprosil, nech odohrá niektoré už dohodnuté koncerty a požiadal som ho, aby medzitým Jurajovi ukázal niektoré vyhrávky a čo to poradil. Teraz to vyzerá na dve basgitary a jednu gitaru (smiech). No možno to skončí tak, že Jaro ostane ďalej na base a Juraja prekecám na druhú gitaru (smiehc). Neviem, uvidíme. S bubeníkom je v našej kapele, ako so všetkým, tradičné utrpenie. Proste momentálne nepoznám bubeníka, ktorý by zahral náš trochu rýchlejší, i myslím trošku technickejší death metal. Pod úroveň s kvalitou tvorby, alebo so zmenou štýlu kvôli tomu nikdy nepôjdem. Moja zásada. To radšej budem pokračovať, ako doteraz. Bubeníci to v globále nemajú ľahké a preto ich obdivujem. Hold bubeník musí byť stroj plný obetavosti a talentu.
Na vlaňajšom Gothoome to bolo ale s vaším vystúpením presne opačne v porovnaní s tým, ako som bol očarený z festivalu na prešovskej Delni. Gitara vôbec neznela a bolo to celé trocha rozpačité. Stávajú sa aj takéto veci. Asi nerád na to spomínaš, ale aj takáto skúsenosť je nadovšetko a posúva ďalej.
To máš totálnu pravdu. Moja gitarová hlava bola stále v oprave a ja som dostal Mesa Boogie. Až tak mi s nastavením zvuku nevedeli pomôcť a ja som to nevedel vôbec, keďže som na tejto mašine, ktorá mala dva rady potenciometrov v živote nehral. Bol som zúfalý, no čas bol obmedzený a my sme museli hrať. V takom strese a tlaku som v živote nehral. Preto sa všetkým chcem úprimne ospravedlniť. Hold moja gitarová hlava je už v poriadku a bez nej už neurobím ani krok. Zapojíš, zapneš, doladíš a režeš ako drak (smiech). Aj Terrance Hobbs si fotí potenciometre. Ako vravíš. Každá skúsenosť je na nezaplatenie. Aj zlá. Človek sa učí celý život.
Váš posledný album Essence Of Tyranny je veľmi silné dielo. Podľa mňa ide o najlepší album Brute. Podarilo sa a klaplo asi všetko. Daj svoj pohľad na nahrávku s odstupom času.
Máš pravdu. Je to zase krok vpred. Na samotný album sme mali kvôli pandémii viac času. Veľmi pestré, technické, progresívne a brutálne dielo, ktoré asi potrebuje viac času na vstrebanie ako napríklad debut Sophisticated Atrocity. No na druhej strane bolo s týmto albumom asi najviac starostí. Odišli mi muzikanti, náhle nám zomrel náš vydavateľ Juro Haríň z SMA (nech ti je tam dobre priateľu), ktorý mal vydať aj tento náš nový album. Tak som po nahraní albumu znova oslovil ďalšieho môjho priateľa Petra Beťka (Gothoom Productions), ktorý nám už pred tým, ako viete, vydal v roku 2014 v poradí druhý album Pillory. Musel som zháňať aj basáka, ináč by som okrem všetkých gitár musel sám nahrávať ešte aj basu. Prišiel Jaro a dal nahrávke iný rozmer, ale aj skúšky s ním zabrali dosť času. Všetko sa natiahlo. Takisto bolo potrebné yplatiť poľského profesionálneho bubeníka Krzysztofa Klingbeina, ktorý nahrával bicie vo svojom štúdiu v Poľsku. Popravde to bolo dosť peklo. No nejako to dopadlo, album sa dostal do celého sveta a my sme zostarli. (smiech)
Si ešte v kontakte s poľským bubeníkom Krzysztofom Klingbeinom? Existovala šanca, aby s Brute odohral niektoré akcie?
Ak budú peniaze, v kontakte budeme hneď. Na živé koncerty Krzysztof nemal čas a my peniaze. Nie sme Vader ani Belphegor. Proste, tak to je. Ak budem musieť a budem potrebovať nahrať bicie, možno ho oslovím opäť. Stále tu je možnosť, že by ich nahral niekto z našich SK/CZ končín.
Si gitarový samouk, ale opýtam sa, či si chodil na lekcie gitary?Hraješ doma aj nejaké stupnice, či sa spolihaš na svoj talent a prirodzenosť? Inak klobúk dole pred tvojím štrikovaním strunami.
Vďaka za kompliment, no myslím si, že až taký virtuóz nie som. Ani neviem, ako sa hrajú stupnice hrajú. Som obyčajný samouk a milovník procesu tvorby. Nie je až také ťažké hrať vlastné nápady. No určitú zručnosť a niečo od Boha muzikant musí mať. A čo hlavne? Hlavne úprimné srdce pre vec. Preto mám vždy rešpekt pred covermi a nepúšťam sa do nich zbytočne. Vlastne, nikdy som nebol uznávač coverov. Najlepšie na tom je, že sa človek vždy priučí na gitare niečo nové, lebo človek sa učí celý život a to je krásne.
Mám doma všetky CD Brute a ku každému albumu mám pár vlastných spomienok. Pamätám si, ako si mal nahratý debutový album Sophisticated Atrocity a volal si mi, aby som ti trochu poradil, ako vyjednávať s firmami. Nakoniec to vyšlo v českom vydavateľstve Nice To Eat You Records. Padol mi vtedy dekel. Parádna vec sa podarila a Brute naskočili na poriadny death metalový vlak. Písal sa rok 2012. Ako si na to spomínaš?
Veľa si mi pomohol a inšpiroval ma aj ty. Ver mi. Sú to nádherné spomienky. Všetko išlo prirodzene, bolo tam nadšenie, zápal, srdce a možno preto mal náš debut veľký úspech a dodnes ho niektorí považujú za najlepší album. No je to ale aj dosť laický pohľad a subjektívny názor. Za všetkými výtvormi si stojím.
Keď sme nahrali „Sophisticated Atrocity“, všetko išlo pekne, aj keď som nemal žiadne skúsenosti s vydavateľstvami. Nevedel som si ani predstaviť, ako sa to robí. No keď som sa prvýkrát dozvedel, že nám niekto chce oficiálne vydať nejakú našu tvorbu, nechcelo sa mi veriť a bol som veľmi hrdý. Vždy je na prvom mieste kvalita hudby, ktorá musí osloviť. Vtedy som sa zoznámil cez siete dnes už s priateľom a naším veľkým fanúšikom z Čiech Filipom Dombrovským. Ten poznal samozrejme Vlaďu Prokoša (Fleshless) z Nice To Eat You Records, ktorý nám debut vydal. Ďakujeme Vlaďo. Druhá dôležitá vec je, že sme boli krutá zostava. Skvelý muzikant a gitarista Robo Demeter, ďalším bol už známy bubeník Peter Heteš, spevák so zabijáckym vokálom Pavol Fil a ja.
Vtedajší bicmen Hety sa poriadne vyšvihol a teraz hraje v Prahe vo veľkých kapelách. Asi ti bolo veľmi smutno, keď sa rozhodol opustiť Slovensko. Ako si ho objavil?
Taký bubenícky talent sa nerodí každý deň. Popravde som to s Hetym ukončil ja sám a teraz ma to dosť mrzí. Mrzí ma len to vtedajšie rozhodnutie, no nakoniec som aj za Hetyho za to ťažké rozhodnutie vďačný. No nejako som to už vtedy vo vnútri tak cítil. Bolo už stále viac ťažšie cestovať za ním na skúšky každú nedeľu zo Zámutova do Stropkova. Ale myslím, že tak to malo byť. Možno si aj Hety časom uvedomil, že to bolo správne. Bola zlá doba a Hety by si aj tak (ako mnohí ďalší mladí východniari bez roboty) skôr či neskôr pobalil batôžtek a odišiel smerom do Českej republiky. V tom čase som to tak už aj cítil. Mal na mňa ťažké srdce, no myslím, že teraz je v pohode a je spokojný. Našli sme ho vlastne tak, že sme sa o ňom dopočuli už ani neviem od koho. Vtedy hral v stropkovskej kapele Organon, s ktorou mali jedno vystúpenie v nejakej michalovskej pivárni. Prišli sme sa na neho pozrieť a hneď ho aj oslovili. Odvtedy sme za ním jazdili prakticky každú nedeľu na skúšky do Stropkova. Neľutujem ani sekundu, no nebolo to veru jednoduché. S Hetym sa výborne pracovalo. Má to proste v sebe.
Druhý album Pillory priniesol technické pritvrdenie. Jirka Zajíc z Heaving Earth na bicie tomu dodal poriadne grády. Taktiež mladučký Radko ukázal svoje basové kvality a muzika Brute dostala nový technickejší závan. Osobne ma ale vždy najviac prekvapoval Hegrid, ktorý na debute hral na gitare a teraz doplnil aj medvedí vokál. Bol to veľký talent. Čo je vlastne s ním?
Ako som už spomenul vyššie, aj Hegrid bol brutálne talentovaný a technicky zdatný chalan s pokojnou a skromnou povahou, akých je na svete a hlavne v okolí Vranova málo. Prišiel čas a podobne ako Hety musel opustiť domovinu a odísť za prácou na západ, aby prežil. Bola to dosť rana pre mňa, no tu už sa nedalo ináč. Samozrejme som to chápal. Dosť si to vystihol. Pillory bol už brutálnejší a technickejší album. Po debute sme sa dosť vyšvihli a Jirkovi netrvalo dlho, aby prikývol na spoluprácu. Špičkový bubeník a človek, ktorý Brute ohromne pomohol, za čo mu budem zo srdca vždy vďačný.
Dlho ste koncertovali bez bubeníka a tvoje odhodlanie bolo neskutočné. Musím povedať, že aj motivácia a inšpirácia pre mňa. Myslím, že aj tvoja osobná povaha a prístup k fanúšikom vyvolali miestami „Brute-mániu“. Čo ale s odstupom času ľutuješ? Bolo pre teba nejaké zásadné zlé rozhodnutie v činnosti kapely?
Všetko, čo sa kedy udialo počas fungovania Brute, až doteraz nikdy nebudem ľutovať. Skoro som si založil rodinu a to bola pre mňa samozrejme priorita. Preto sa Brute poriadne naštartovalo až neskôr. Tak to malo byť. Bez mojej rodiny a zázemia by Brute veľa nedokázalo. Neľutujem absolútne nič. Toto je môj život, ktorý mám iba jeden, napĺňa moje srdce a za to som manželke a rodine nesmierne vďačný. Bolo, je a bude to ťažké, prekážky boli vždy a budú a sú od toho, aby sa prekonávali.
Tretí album Henchmen a trocha temnejší zvuk. Fetus a jeho vokál tam krásne pasuje. Fakt som bol ale dosť šokovaný, keď sa tvoja vtedajšia zostava postupne rozpadla. Myslíš, že keby si im dal viac priestoru v nových skladbách, tak by ostali? Myslím hudobne použiť ich nápady a podobne. Viem to zo svojej skúsenosti, že potom si chlapci viac užívajú nový program a vlastne celé účinkovanie v kapele.
Myslím si, že chalani vedeli, ako to v Brute funguje a stotožnili sa s tým, keď ku mne prišli. V Brute bol vždy problém so skúšobňami, zostavami a vzdialenosťami medzi nami. Niekedy sa snažím do odpadnutia, no všetko neovplyvním. Pre mňa bolo dosť ťažké, všetko skĺbiť, aby to ako tak fungovalo. Všetko som preto riadil prakticky sám ato dá človeku zabrať. Vieš, o čom hovorím.
Preto je pre mňa „jednoduchšie“ tvoriť základy skladieb samostatne a pracovať s chalanmi postupne aj na diaľku. A mám to takto rád, lebo tvorbu milujem a je to moja najobľúbenejšia činnosť. Nie je to také jednoduché bratu, to vieš sám. Ináč by sa celý proces riadne predĺžil a materiál by sa na svetlo sveta dostal omnoho neskôr. Samozrejme by bolo super, keby som napríklad s druhým gitaristom podľa možností trávil viac času v skúšobni a bolo by to zaujímavejšie. Čo sa týka Henchmen, Fetus je vynikajúci spevák a výborný priateľ. Vokálu na albume a koncertoch sa zhostil ako pán. Fetuska mám strašne rád. Apropo, myslím, že si to v Brute chalani v rámci možností počas svojho účinkovania užívali. Keď prišiel ich čas a cítili potrebu odísť, to sa nedalo neovplyvnť a ani by som to nechcel. Klobúk dole pred nimi a zvlášť pred Radkom, ktorý prišiel k nám ako adolescent, pôsobil v Brute osem rokov a veľa pre to obetoval. No tiež sa potreboval v živote pohnúť a to úplne chápem. A ja idem ďalej.
Aké sú teraz tvoje najbližšie plány s Brute?
Tie isté. Zreálňovať svoje nápady, urobiť ďalší oduševnelý a kvalitný nový album. S kým a kedy, to zariadi osud a ukáže čas. A samozrejme dať v rámci možností dokopy korektnú zostavu, aby sme mohli koncertovať, užívať si s tou veľkou čarodejkou hudbou a pomáhať podporovať náš ungergound. No je tu ešte jeden môj sníček, ktorý sa hádam splní tento rok vďaka Jankovi Jasonovi. Je ním oficiálne vydanie všetkých troch našich demonahrávok na jednom nosiči. Prajem si to hlavne kvôli našim najvernejším fanúšikom a priateľom.
Pain Purification. Tvoj projekt, v ktorom nehľadíš do prava ani do ľava a ideš si spontánne, čo chceš a potrebuješ pre svoje umelecké uspokojenie. Uznávam to! Zachytil som pre nový album silné meno na poste vokalistu. Potom, ale niekde, z ničoho nič aj ohlásenie ukončenia. Skús to prosím vysvetliť.
Pain Purification bol môj bočný brutal death projekt s programovanými bicími a bývalým spevákom Pafom, potom chvíľu s Radom. Išlo o zábavu a moju slobodu urobiť si bicie a rify, aké sa mi zráčia. No na kvalite som si dával záležať. Pafo zrazu odišiel a ja som oslovil za vokál Romana z Typhoidu. Najprv súhlasil, no potom sa ospravedlnil kvôli zaneprázdnenosti. Nahrali sme jedno demo a ja som mal niekoľko skladieb na dalšie EP. Potom som oslovil Vlasťu z Melancholy Pessimism, či by potom neskúsil naspievať vokál. Súhlasil. Tak prišli ďalšie problémy v Brute, pandémia a zistil som, že Pain Purification už nie je zábava a nechcel som vtom pokračovať za každú cenu. Mám toho aj ja dosť, či v práci, alebo okolo dokončovania domu. Preto som si povedal, že sa sústredím iba na Brute. Už toho bolo na mňa jednoducho veľa. Ukončenie činnosti som oznámil na Facebookovej stránke Pain Purification.
Spomínam si na jeden spoločný koncert Perversity a Brute v Ružomberku a našu zábavu v parádnom backstage. Juro Hariň varil guláš, my sme popíjali a potom ste s Fetusom začali spievať ľudovky. Myslím, že aj rusnácke. Kapely zo západu sa len tak pozerali a asi aj nechápali našu zábavu. Postupne sa to rozvinulo do veľkej párty.
My sa máme proste s Fetusom radi a hlavne s ním nebola nikdy núdza o zábavu. Skúšky boli super, lebo vždy v piatok šoféroval po týždňovke domov, zastavil sa na skúšku v Zámutove, čiže bol čistý (smiech). My s Fetusom nesmieme veľa hltať. Asi najviac zábavných spomienok mám ale s mojimi nohavicami, či kraťasmi, ktoré sú už legendárne. Proste pri mojej hre na gitare á la „sumostyle“ sa mi furt na zadku roztrhli od pupka po kríže. Záležalo od materiálu. Niekedy to držal len opasok. Kvalitné vetranie bolo zaistené. Stalo sa mi to aj v ďalekom svete v Prahe v klube Kain. Ja, Jirka, Monika, proste všetci sme mali potom veselý večer a takto som bol až do príchodu domov na východ. Ešteže spodky boli v poriadku, aj keď boli svetlejšieho odtieňa.
Prezraď, čo počúvaš v poslednej dobe? Aké CD či MP3 máš v svojom aute v prehrávači teraz? Pokojne pripoj aj svoj total TOP 5 všetkých čias.
Posledné roky počúvam hlavne technickejší brutal death, ale nie moc prehnane technický, akoby o preteky. Platí, že počúvam rôzne druhy death metalu, a výnimokou až na tie modernejšie metalcorové „čuchačky“. Veľa záleží od zvuku, ktorý sa mi musí páčiť hneď, a tiež od nápadov. Počúvam hlavne cédečká a dosť často si prechádzam podľa poradia moju starú zbierku MC kaziet, aby nezatuchli. Nostalgia. Vonku v dielni, či keď niečo robím okolo domu počúvam samozrejme empétrojky. Ale popočúvam všetko, aj klasiku. Trošku som sa v poslednej dobe vrátil k poriadnemu starému hard core NY štýlu. Občas si ten death metal musím spestriť. Tých mojich TOP 5 je nereálne. Príklad. Len na celú diskografiu Suffocation by TOP 5 bolo málo a nevedel by som si vybrať. A tých kapiel je mnoho. Fakt len narýchlo skúsim TOP 5:
1. AC/DC – Highway to Hell
2. IRON MAIDEN – Piece of Mind
3. SLAYER – South of Heaven
4. VITAL REMAINS – Dechristianize
5. SUFFOCATION – Pierced from Within
Slová na záver?
Ďakujem ti za podporu Brute, našej scény, aj za priestor na tento rozhovor. Som rád, že si môj priateľ. Priatelia, rešpektujte sa a tolerujte, aj keď to nie je jednoduché. Ja si furt vravím: „Staraj sa o seba, nie o druhých.“ Každý má svoje starosti. Ja mám svojich dosť, nieto ešte starať sa do druhých, vysmievať sa im, či niečo závidieť. Čas je spravodlivý pre každého a každý, či chudobný, či bohatý a podobne si nesie svoje bremeno. Priateľom a fanúšikom Brute musím, ako vždy, z celého srdca poďakovať, že pri nás stojíte. Vážime si to, lebo je to cítiť. Buďte hlavne zdraví.
DEATH METAL TILL DEATH!!!
text: Dodi Košč
foto: Adam Zvolenský
