Košice vždy mali silnú metalovú DNA – surovú, úprimnú a vernú žánru. Roman Köröši je jej súčasťou dodnes. V rozhovore sme prebrali divoké 90.roky aj aktuálne novinky z tábora jeho domovských skupín.
Ako ti to ide v posledných dňoch? Dúfam, že si začal nový rok úspešne a zdravo.
Nový rok začal ako vždy – sopľavo. Neznášam január – samá sivota, zima, sople a ešte ide aj veľmi pomaly. Každý deň je úspešný už len preto, že si sa ho dožil.
Akciou v košickom Colle ste s Mordum otvorili koncertnú sezónu. Ako to dopadlo? Bola aj povestná zákulisná zábava s fanúšikmi? Alebo už len pekne odohrať, nebiť spotený a čím skôr sa dostať do svojej periny?
Áno, tento rok sme začali s Mordum. Hral som zasoplený so zvýšenou tendenciou potiť sa. S Mordum sme minulý rok vynechali koncerty, ale po pár skúškach nám to už išlo celkom dobre. Hralo sa mi fajn, hlavne, keď som videl pod pódiom plno mladých ľudí, ktorí sa aj dobre zabávali. Samozrejme, prišlo aj veľa starých známych. Tentokrát som volil perinu a čaj s paralenom. Podotýkam, že s vekom to nemá nič spoločné! Zábava bude nabudúce.
Mordum bol pre mňa vždy pojem. Vaše demo MC Systems je absolútny kult a je super, že ste ho po rokoch vydali aj ako klasické CD u JJ Distribution. Pamätám si vás ešte z akcie v košickej Barci. Ako spomínaš na toto obdobie a váš debut?
Ó, dík za kompliment. Asi myslíš akciu z roku 1996. Bol to jednodňový festival September Totentanz a organizoval som ho s Martinom Lukáčom z Nomen Mortis. Prišlo zhruba sedemsto ľudí. Hrali sme aj veci z vtedy pripravovaného albumu Egoism, ktorý už ale nevyšiel. Jankovi ďakujem za záujem vydať po toľkých rokoch náš debut na CD v 100-kusovom náklade. Rozpredal sa za päť dní. Ďakujeme!
Systems sme začali pripravovať v roku 1993. Prvou skladbou bola It Stinks from Your Mouth. Hudbu aj text napísal Števo Andraščík, ale potom odišiel na vojnu, a tak som zvyšok poriešil ja. Na druhú gitaru som si našiel kamaráta Vlada Kyseľa. V tej dobe ešte neexistovali loopre a ku skladaniu som potreboval aj druhú gitaru. Po krátkom čase Vlada vystriedal Štromy z Obliterate. S ním a zvyškom bandy som dal dokopy zvyšok skladieb na Systems. Keďže sme v tej dobe hrali veľmi veľa, aj osem hodín denne, skladby sme tvorili rýchlo. Podklad som si nahral na kazetu a v rámci mojich schopností písal sóla. Pravda je, že som nikdy nebol sólový hráč, skôr som linkár, ale sóla k metalu jednoducho patria, a tak sa snažím nejaké vyskladať a aj ich zahrať. Texty napísal Števo. Mal excelentný dar reči a málokto vie, že bol vášnivým čitateľom kníh. Čítal všetko, niektoré knihy aj viackrát. Jeho obľúbená bola Hlava 22. Po jeho návrate a následnom zohratí sa sme v roku 1995 nahrali Systems. V roku 1996 sme nahrávku vydali na vlastné náklady v počte 1000 kusov. Distra sa ujal László Kaposváry z Miškolca. Inteligentný, vzdelaný chlapík. On Systems rozšíril do celého sveta. Bola to krásna doba. Neopakovateľná. Boli sme plní energie a očakávaní, no mať dobrú nahrávku stále nestačí. Dostať sa niekde je aj o niečom inom.
A čo demo Destroy Future?
Destroy Future je z roku 2000. To už som nebol súčasťou Mordum. Odišiel som v roku 1998 po nezhodách v prístupe a smerovaní. Mne osobne tento počin nič nehovorí, ale je neoddeliteľnou súčasťou Mordum, ktorú vytvorili vtedajší členovia. Ako prebiehala jeho tvorba je mi neznáme. Počul som to dvakrát – prvý raz a posledný.
V tej dobe panovala medzi nami, mladučkými susedmi z Prešova, všeobecná obava, že Mordum a Phantasma sú zlí a bijú sa. Nevieš, prečo sa tento hoax šíril? Viem, že ste boli strašne v pohode a robili absolútne srandy.
Haha. Boli to šialené roky, ale nikdy sme neboli bitkári a nemyslím si, že sme boli zlí. Možno sme tak vyzerali v očiach iných. Alkohol samozrejme nikomu nedal rozum a po jeho požití sme fakt vystrájali sprostosti. Sem-tam nás policajti opreli o stenu, prešacovali a skontrolovali. Stalo sa, že pár ľudí skončilo v CPZ-tke. Detaily sú už len minulosťou zúčastnených. Väčšinou ale bola fakt sranda a užívali sme si v rámci možností. Phantasma bola v tej dobe fakt známa a plodná kapela. Frontman Andy bol dosť viditeľný a zvykol robiť riadne uletené veci, často nad rámec chápania. Ale bol šikovný a zanietený pre metal. Vychádzali sme veľmi dobre a chodili sme na skúšky aj na pivo. V Košiciach sa v tej dobe zvykli medzi sebou biť iné skupiny ľudí, takže spomenuté informácie sú skôr hoax. My sme v rokoch 1993 až 2001 chodili spolu s Obliterate, Nomen Mortis a Erytrosy do Myslavskej krčmy. Mali sme skúšobne v miestnom kulturáku. Bežná účasť v krčme bola v ktorýkoľvek deň pätnásť aj tridsať ľudí. Krčmár nás mal rád a vyčlenil nám zvlášť miestnosť mimo miestnych štamgastov. Števo bol fakt generátorom hlášok, ktoré má problém zmazať aj čas. Napr.: „Otec je v skrini, zbili ho skíni. Svätý LuciPeter štrikuje Tvojej matke sveter.“ Iné nespomeniem, neprešli by.
Raz sme boli vonku a kamarát prišiel s novou koženou bundou (sidovka). Samozrejme, bola na obdiv a druhý kamarát sa ho pýta: „To čo je za koža?“ A Števo pohotovo: „To je koža s tvojej matky!“
V našej partii sme si bežne v rámci krátenia času nadávali na matky (úsmev). Sem-tam sa v cudzích kruhoch stalo, že taká poznámka bola cez čiaru a niekedy išlo do tuhého. My sme z toho mali úlet, ale cudzí boli v prdeli.
Osobne sme sa spoznali, až keď si sa po dlhšej dobe znova vrátil na scénu a obnovil kapelu. Prečo si mal potrebu vrátiť sa?
Bolo to v roku 2012. Zavolal mi Gabi, že či nedáme znovu dokopy Mordum. Povedal som mu, že na to nemám čas. Zavolal ešte niekoľkokrát a nakoniec ma ukecal. V podstate on bol hlavný dôvod, prečo som v roku 1998 odišiel z Mordum. Teda jeho závislosť na alkohole a samozrejme jeho prístup. Ubezpečil ma, že alkoholu už v žiadnom prípade neholduje, a tak som privolil. Miestnosť mal vybavenú u miestnych punkáčov v Colloseu. Zišli sme sa tam všetci štyria a začali znovu hrať. Ver mi, že po nejakom čase som to začal aj ľutovať, ale rozbehli sme nové veci a bolo mi ľúto to celé znovu opustiť. Gabi začal mať zdravotné problémy a všetko sa naťahovalo. Keď sa Števo znovu začal ožierať, povedal som chlapcom, že toto nie je pre mňa. Takto sme sa predsa nedohodli. Padlo rozhodnutie a Števo išiel z kola von. V roku 2014 ho nahradil Ľubo. V roku 2015 sme nahrali And what is a truth?. V roku 2017 nám tri týždne pred krstom CD Gabi oznámil, že končí. Odišiel do Holandska. Prišiel Robo. Neskôr sa porúčal Marek. Neprišiel nikto. Prečo to všetko, neviem. Ľudia proste prichádzajú a odchádzajú. Tak to v živote chodí. Ide sa ďalej, všetko je O.K. a ja som spokojný. Hoci som nemal potrebu vrátiť sa, som rád, že som späť.
Stále je pre mňa záhadou, ako viete rozlíšiť tvorbu pre Mordum a Contempt. Obe skupiny majú tú istú zostavu na tých istých postoch. Ty si režisér v jednom spolku a Ľubo Lokša v druhom?
Áno, tak nejak to je. Každý si režíruje svoj film. Samozrejme, veľa vecí riešime spolu v oboch kapelách. Ľubo má rád jednoduchší a priamejší metal, neserie sa. Ja sa zasa rád seriem, takže mám rád nasratejšie linky. V konečnom dôsledku si rozumieme a ide nám to dobre. Pokiaľ je niečo dobré, je jedno, odkiaľ to prišlo. Vždy je najpodstatnejší výsledok. Robo do toho samozrejme kecá a hocijaká linka cez neho neprejde. A tak to má byť. Bubeník má robiť cenzúru, pretože má uhol pohľadu, ktorý gitaristom veľakrát uniká.
Pracuješ aj na nových veciach? Aké sú plány s Mordum?
Áno, mám už celkom slušný arzenál nových liniek, takže začínam na tvorbe nových skladieb pre Mordum. Plány si nerobím žiadne, keďže zajtrajšok nemusí prísť. Ako to pôjde, tak to pôjde. Nepotrebujem sa ponáhľať, nikto ma netlačí. Sme underground, takže žiadne pravidlá, žiadne termíny ani zmluvy. Budem sa snažiť, aby to bolo počúvateľné (úsmev).
Portal, posledný album Contempt, je určite jeden z najlepších za rok 2025. Brutálny náter a aj zvuk je konečne cool. Ako hodnotíš s odstupom času tento výtvor? Sú tam aj tvoje linky?
Dík za uznanie. Portal je priamočiary death metal. Žádne sráni s mladou paní. Toto je metal bez otázok. Páči sa mi jeho jednoduchosť, rýchlosť. Sú tam aj moje linky. Niektoré skladby sme vytvorili spoločne a niektoré sú rýdzo Ľubove. O zvuk a nahrávanie sa postaral Ľubo. Posunul sa ďalej a fakt veľa makal, aby to znelo a vyzeralo tak, ako to je. Niektorým sa nepáči, že obal je tvorbou AI, tak vitajte v dobe AI. Veľa veci sa zmenilo a zmení. Je to iba začiatok. Koľko ľudí toľko chutí. Mne sa páči.
Nájdite si, prosím, už niekde basáka. Vieš ako by vám to pomohlo na pódiu? Vraj ty si ten, čo nemá rád basu a vyhovuje ti to takto v trojici. Je to pravda?
Čo sa týka basáka, je pravdou, že na pódiu by to fakt veľmi pomohlo. Nie je pravda, že ja som ten, ktorý nemá rád basu. To ti kto povedal? Daj meno (úsmev). Samozrejme, mám rád basu, hlavne keď basák vie aj hrať. Problém je, že tí, ktorých by sme chceli, už hrať nechcú a na hľadanie nových nemáme čas ani chuť. To ale neznamená, že by sme basákom pohrdli. Sme stará škola a okrem dobrého hrania hľadáme človeka, ktorý by zapadol aj ľudsky. Všetci, čo hrajú alebo hrali v kapelách, vedia, o čom píšem. Zatiaľ sme v trojici. Svätá trojica.
Viem, že aj s Infer pripravujete nový materiál. Vedel by si niečo prezradiť aj z tejto domácej kuchyne?
Áno, sme v štádiu príprav nového albumu. Štyri skladby sú hotové, ďalšie tri sú rozpracované. Pomaličky sa to varí. Roboty je stále ešte dosť.
Robo Kuzma je ako stroj. Ako stále dokáže takto klepať a presne hrať? Niekedy by som si s ním rád cinkol. Vybavíš mi návštevu na vašej skúške?
Robo sa proste narodil pre bicie, preto hrá, ako hrá. On bude klepať hodinu, dve, trošku sa spotí, dá si cigu, kávu a spokojne si ľahne na gauč. Je to profík. Keby žil v krajine, kde metal nie je len okrajovým žánrom, pozeral by sa na teba z plagátu na tvojej stene. K nám na skúšku môžeš prísť kedykoľvek. Zober basu a príď skúsiť. Fľašu Jack Daniel‘s dones ako prístupné (úsmev).
Ako stíhaš v podstate tri kapely a k tomu ešte aj súkromný život?
Keďže, vo všetkých kapelách hrám aj s Robom, nemusím sa nikde naháňať. Máme spoločnú miestnosť, takže žiadne prenosy aparatúry. Je to luxus, ktorý sme si vytvorili my sami. Deti mám dospelé, priateľku tiež (úsmev), takže mám čas na všetko, čo chcem. Som spokojný a šťastný. Stačí chcieť a ide to.
Aký máš aparát a koľko máš doma gitár? Si aj za nové technológie? Ja napríklad neviem pochopiť, keď niekto príde s tabletom na pódium a ide hrať metal. Chýba mi tam dravosť, hutnosť a energia. Mýlim sa a som už starý pes?
Aktuálne mám tri gitary. Mal som ich aj viac, ale nejako som prišiel na to, že mi ich netreba. Niečo som daroval a niečo proste pošlo. Hrám cez kombajn – Line6 HD500 a idem cez zosilovač Peavey VK100. To mi stačí, lebo nevyužívam skreslenie, ale mám vytvorený svoj zvuk v Line6. Tento Line6 má aj digi cestu, takže môžem ísť priamou linkou. Som ale stará škola takže so sebou ťahám aj lampu. Všetko mi to škrieka cez Marshall 1960AB Vintage. Dnes je doba digitálna, takže niet divu, že niekto si vystačí aj s tabletom alebo smartfónom. Ty si starý pes menom Jožo, nevyrastal si v digi dobe, a preto si ťaháš lampu tak ako ja. Je to metal, tak to má byť. Vieš si predstaviť metal na elektronických bicích (úsmev)? Takže žiadny tablet, smartfón ani bicie z plastu. Sme starí metalisti, staré lampy sú našou súčasťou. A som tomu rád.
Daj prosím tvoje TOP 5 albumy všetkých čias. Ktoré metalové persóny ťa najviac inšpirovali?
Toto je vždy otázka typu k…. fix (úsmev). Dobre, dám to tak nejak od srdca.
Pestilence – Consuming Impulse, Slayer – Reign in Blood, Death – Spiritual Healing, Atrocity – Todessehnsucht, Obituary – Cause of Death.
A persóny – Chuck Schuldiner (kompozícia a štýl), Patrick Mameli (riffy), James Murphy (sóla), Glen Bento (spev), Dave Lombardo (bicie).
Aký je tvoj najsilnejší koncertný zážitok ako fanúšika?
Vader, rok 1996 alebo 1997, Humenné. Pre mňa vtedy boli ešte dosť neznáma kapela. Rezali jak psi. Odletel mi dekel. Samozrejme, koncertných zážitkov je mnoho, ale toto bol pre mňa doslova šok.
Vieš mi odporučiť nejakú novú kapelku, ktorá ťa zaujala? Nemusí to ani byť metal.
Môj najnovší objav je kapela Ticho a ich album Drž hubu. Pristihol som sa, že ich počúvam pravidelne a dosť dlho. Rád by som sa hrabal aj v nových veciach, ale nejak nemám chuť a čas si zvyknem zariadiť inak. Doslova mi všetko musí spadnúť pod nos. Neznášam preklikávať sa. Hold, starnem
.
Ako spomínaš na nedávno zosnulú legendu Sršňa?
Sršeň bol neoddeliteľnou súčasťou koncertov a slovenského metalu ako fakt VIP fanúšik. Jeho súkromný život som nepoznal, preto ani neviem, prečo sa tak rozhodol. Mám s ním pár fotiek za všetky tie roky, takže zostali už len tie fotky a spomienky. V roku 2017 som chcel, aby bol krstným otcom nášho CD And What Is a Truth? Síce neodmietol, ale na koncerte sa neukázal. Dodnes neviem prečo. Vždy sa nejako vynoril z davu a nezabudol ponúknuť svojou domácou pálenkou. Naše vystúpenie v Kole sme venovali jeho pamiatke. Bude mi chýbať. Ave Sršeň, Ave metal.
Vďaka za tvoj čas, priateľu. Pokojne, tvoje slová na záver.
Ďakujem za Tvoj záujem a priestor pre moju persónu. Starnem a nechcem mudrovať. Na Slovensku máme parádne kapely, šikovných hudobníkov. Podporujte ich, zaslúžia si to oveľa viac, ako kopec brakov zo zahraničia. Bez Vás fanúšikov to nemá žiaden zmysel. Každý si môže brnkať aj doma na gauči a byť šťastný. Kapely ale potrebujú stage, nie gauč. Potrebujú Vás. Ave všetci!
Text: Dodi Košč
Foto: archív Roman Köröši
