UG

Zo Stropkova sa bubnovaním dostal na svetové pódiá. Peter Heteš z Cult of Fire zdieľal backstage s kapelami Metallica, Mercyful Fate alebo Manowar

Slovenská a česká metalová scéna je veľmi prepojená a funguje priateľsky. Napadlo mi, že aj viacero slovenských hudobníkov sa uplatnilo u našich západných susedov. Bolo by to možno aj na samostatnú rubriku. Silné postavenie si vybudoval a vlastne aj vybubnoval Peter Heteš. Hety je stropkovský rodák narodený vo Svidníku. Metalová energia mu bola teda viac ako predurčená.

Ahoj Hety. Len nedávno si hral so svojimi kapelami na východe Slovenska. Bohužiaľ som na poslednú chvíľu nemohol prísť. Ako to celé spolu s výletom na rodnú domovinu dopadlo? Podľa komentárov na sociálnych sieťach pár ľudí z vašej „crew“ nevedelo nájsť po koncerte svoju hotelovú izbu.

Každý výjazd s kapelou do môjho rodného kraja je úžasný a nebolo to inak ani tentokrát. Aj keď je pravda, že ľudí je každým koncertom menej a menej, ale mne to nikdy neuberalo z pocitu naplnenia. Hralo sa mi dobre a cítil som aj spätnú väzbu od každého jedného človeka, ktorý v tom klube bol. A presne ten pocit je asi najviac návykový. Cesta z klubu na hotel vie byť neraz zradná, ale nakoniec to všetko dobre dopadlo. Takéto situácie niekedy patria k tomu. Človek aspoň má na čo spomínať, ak teda aktérom onej zradnej cesty na hotel nie je on sám.

Tvoju osobu som začal najprv registrovať ako bubeníka na debutovom albume  Brute. Aké boli tvoje začiatky na poste bubeníka? Pôsobil si aj v iných kapelách?

Pred spoluprácou s Brute som bol členom stropkovskej lokálnej kapely Organon.  Na to obdobie spomínam veľmi rád. Bolo to veľmi dôležité obdobie, na ktorom som začal stavať svoje hudobné fungovanie. 

Predpokladám, že si odišiel zo Slovenska za prácou a momentálne žiješ v Prahe. Ako sa ti tam darí? Stíhaš okrem práce a kapiel ešte aj niečo iné?

Je to presne tak, ako vravíš. Odišiel som za prácou mimo Slovenska. Ale nechcel som byť úplne odrezaný od domova a preto mi prišla Praha ako ideálne riešenie. Žijem tu od roku 2008 a začiatky boli, ako sa vraví, na dlhé lakte. No mojou motiváciou bolo hrať a bez istoty stabilného zamestnania sa to jednoducho nedá. Na Slovensku sa mi to nepodarilo a tak som svoj druhý domov našiel v Prahe. S časom na „niečo iné“ som si nikdy nerobil veľkú hlavu. Keď už som mal vlastný nástroj a skúšobňu, voľba, čo s voľným časom, bola jasná. Prvé roky som netrávil toľko času za nástrojom ako teraz. Behal som po Prahe s kamarátmi hore dole a bola vtedy určite sranda, ale momentálne je to tak, som za nástrojom minimálne päť dní v týždni. Či už je to v skúšobni, na pódiu alebo v štúdiu. Milujem to a neľutujem ani sekundu času, ktorý som investoval do bicích. Veď, suma sumárum sa to aj posledné obdobie začína zúročovať.

Je v Prahe stále ešte veľká slovenská metalová komunita?

Myslím si, že (minimálne v Prahe) je určite veľká metalová komunita ľudí zo Slovenska. Aj medzi hudobníkmi samotnými je nás mnoho. Ale musím sa priznať, že nie som často vonku a nejako extra sa nesocializujem. Času nie je nazvyš, a keď už si ho viem nájsť na niekoho, tak určite sú tom moji najbližší a tí zväčša nepatria do metalového sveta.

Zaujímalo by ma, ako si sa dostal znova do undergroundového kolotoča, našiel skúšobňu a ako si sa dostal znova do nejakej kapely. Boli to Elysium, ktorí ťa oslovili? 

Asi najväčšou oporou pre mňa v začiatkoch v Prahe (a nie len v hudbe)  je môj veľmi blízky priateľ Miško Fedorco, ktorý mi nikdy nemal problém dať kľúč od svojej skúšobne a poskytnúť mi priestor a nástroj, kedykoľvek som chcel. Veď aj jeho zásluhou som sa dostal ku chlapcom z kapely Elysium, ktorí oslovili najprv jeho. Až potom, čo to odmietol a poskytol im kontakt na mňa, ozvali sa mi a prvá moja skúšobňa bola práve s nimi. Neodradilo ma ani to, že to je skúšobňa 80 kilometrov od Prahy. Každý piatok som tam dochádzal vlakom, aby som mohol celý víkend cvičiť. A vtedy, dá sa povedať, nastal zlom a pomaličky som sa zase dostal do UG kolotoča koncertov a všeobecne fungovania s kapelou. 

Približne pred tromi rokmi ma oslovil  Tomáš Halama, gitarista z kapely Heaving Earth a ďalšia skúšobňa (konečne v Prahe) bola na svete. Tam uzrel svetlo sveta projekt s názvom Altars Ablaze.

Do tretice, keď sa sny začali stávať skutočnosťou a vesmír to zariadil tak, že som sa dal do kopy s Cult of Fire, bola na svete tretia skúšobňa (samozrejme takisto v Prahe).

Elysium je kapela s poriadnou energiou. Čo je momentálne nové v tejto bande?

S Elysium chystáme ďalšie EP a v roku 2023 snáď aj celý nový album. Trošku prezradím, že sme hudobne zabŕdli do iných (djentovejších) vôd, ktoré sú viac po chuti ostatným členom, ale pre mňa je to výzva, ktorú sa budem snažiť zvládnuť. 

Elysium je moja srdcová kapela a hoci nevypredávame štadióny, fungovanie s nimi pre mňa znamená veľmi veľa. Bez nich by som nespoznal ľudí z mojich ďalších kapiel, nezažil profi nahrávanie vo viacerých štúdiách a v neposlednom rade, sú to neuveriteľne úžasní ľudia. Prešli sme si spolu genézou „od hospodských koncertov až na Brutal Assault“. Je to moja  druhá rodina, ktorá ma nikdy nenechala v štichu, keď bolo najhoršie. 

Silnou novinkou na scéne je debutový album temnej death metalovej hordy Altars Ablaze. Musím pochváliť tvoju pekelnú rýchlu hru a celkovú atmosféru nahrávky. Presne moja šálky kávy, človeče. Aké boli začiatky u nich? 

Začiatky v Altars Ablaze boli pre mňa prirodzené. Niečo som mal za sebou a spolupráca s Tomášom, ktorý ma oslovil, šla veľmi ľahko. Za pol roka sme mali od Tomáša skomponovaný celý album a mohli sme drilovať set. Predsa len je to muzika, ktorá vyžaduje fyzickú pripravenosť a stopercentné sústredenie. Preto som privítal prísny režim skúšok a chuť každého z nás pracovať na sebe aj mimo skúšobne. 

Album ste vydali u Lavadome Productions, kde majú čuch na dobrú produkciu. Aké máte plány?

Plány sú jasné. Album sme vydali a chceme sa dostať na čo naviac pódií, v čo najviac krajinách ako to len bude možné. Myslím si, že album Life Desecration má na to určite potenciál.

V auguste mi do ucha pošepkal Vlado z Cult Of Fire, že si nastúpil na pozíciu ich bubeníka a prvú show si s nimi odohral pred dvadsaťtisícovým davom na Hellfeste.

Musím uviesť veci na pravú mieru. Prvým koncertom, ktorý som odohral s Cult of Fire, bol Throne Fest v Bruseli, kde sme headlinovali s Venom a Sodom posledný z troch hracích dní.  

Čo sa vlastne deje, som si začal uvedomovať až po prílete naspäť do Prahy. Stalo sa tam veľmi veľa vecí za extrémne krátky čas a niekedy som to nestíhal spracovávať. Preto som bol rád za nášho dvorného zvukára Ota Krojzla a nášho „roudího“ Miška Fedorca, ktorí mi vniesli pokoj do duše a dosť mi pomohli.  Vďaka ním som to zvládol tak, že celá kapela bola spokojná, koncert dopadol na výbornú a všetko malo hladký priebeh. Vtedy som po prvýkrát v živote zažil pred sebou tisíce ľudí, ktorí doslova hltali každý náš pohyb, zvuk a slovo na pódiu. Dovtedy som nezažil nič natoľko intenzívne. 

Prekonal to hneď druhý koncert, ktorý som odohral vo francúzskom mestečku Clisson na Hellfeste. Tam som si uvedomil, že si žijem svoj sen a chcem to robiť dokiaľ budem mať zdravé hnáty. Mať možnosť zažiť festival, kde zdieľate pódium a zázemie s ľuďmi ako Vincent z Morbid Angel, Flo Mouniere z Cryptopsy, alebo s kapelami ako Manowar, Metallica či Mercyful Fate,  bola pre mňa obrovská česť a musím priznať, že ma to istým spôsobom zmenilo. Ja len dúfam, že tým správnym smerom.  

Si pripravený s nimi obiehať svet? Vlado mi spomínal ich koncerty v Číne, Los Angeles a hovoril aj o iných ďalekých destináciách, ktoré chystá. Toto už je skutočne masívna promotion a booking.

Určite to je splnený sen a spravím všetko pre to, aby sa chlapci z Cult of Fire mohli na mňa spoľahnúť. Budem sa snažiť, ako sa len bude dať, aby to nebolo na úkor ostatných kapiel. Preto som rád, že existuje kooperácia a benevolencia medzi všetkými. Milo ma prekvapilo, že Cult of Fire, ktorí majú meno vo svete, sa snažia fungovať tak, aby som si nemusel vyberať medzi nimi a ostatnými kapelami. Svedčí to o veľkej osobnosti jej členov a aj práve preto budem pre nich vždy stopercentne pripravený. Som veľmi rád, že momentálne dokážem plnohodnotne pracovať so všetkými kapelami rovnako. 

V Culte ste teraz už dvaja slováci a tretí Mišo F je ďalším právoplatným bedňákom a členom širšej zostavy. Ako prebiehajú skúšky a príprava takejto temnej formácie?

Fungovanie mimo pódia s Cultom je veľká škola a to po všetkých stránkach. Vybavenosť skúšobne a štýl skúšania je naozaj odlišný v porovnaní s tým, na čo som bol zvyknutý. Musím povedať, že je to pre mňa obrovská a neoceniteľná skúsenosť. 

To, že tam mám pri sebe Miška, je obrovská pomoc. Je určite plnohodnotný člen našej crew. Nenazval by som ho bedňákom, už len z dôvodu, že je nápomocný pri logistickom organizovaní kapely, pri výjazdoch a takisto na nás dáva pozor pri samotnom hraní a je stále po ruke na stagei, keď nastanú neočakávané situácie.

Plus fakt, že Vlado je človek, ktorý vie čo chce a ide si za tým, je pre mňa a určite aj nás všetkých v Culte veľkým pozitívom. Veľmi ma baví pracovať na novom materiáli a robí mi to obrovskú radosť. Vidím, že to má zmysel a veľký potenciál. Asi ešte nikdy v živote som nebol tak motivovaný pracovať na sebe ako teraz. 

Ale aby som bol spravodlivý, je to zásluha aj Jara Bejva Petříka z Elysium, Michala Seppa Kusáka z Altars Ablaze  a určite v neposlednom rade aj Števa Tokára z Brute, pri ktorých som mohol hudobne vyrásť.

Daj prosím tvojich TOP 5 albumov, ktoré sú ti najbližšie.

Rivers of Nihil – Where Owls Know My Name
Anaal Nathrakh – Passion
Meshuggah – Immutable
SOLIPSISM    Our Night Never End
KORN    The Paradigm Shiftt

Nevnímam sa ako človek, ktorý by dokázal niečo extra, ale určite môžem s čistým svedomím povedať, že si plním svoj sen. A kľúčom k tomu, aspoň v mojom prípade, boli tri veci: sebadisciplína, dril a otvorená myseľ.   

text: Dodi Košč

VSTUPENKY

Prečítajte si

Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Viac:UG