Rozhovory

Smola a Hrušky: Hudba je zábava, ale aj stres

08.06.2009299 views1

Prešov je mesto, ktoré je stále koncertne zaujímavé ako pre kapely, tak aj pre jeho obyvateľov. Sú koncerty, kedy príde viac ľudí a inokedy ich je pomenej. Väčšinou to záleží od toho, nakoľko je kapela zabehnutá a známa. Buď ju hrajú rádiá do omrzenia alebo tá kapela vsadí na výdatné nie celoročné, ale niekoľkoročné neustále koncertovanie. A to je prípad práve kapely SMOLA A HRUŠKY zo Spišskej Novej Vsi, ktorá sa v Prešove predstaví po dlhšej dobe dnes v City Clube. O tom aké to je existovať na pódiách už desať rokov som sa pozhováral s  jej lídrom, skladateľom a textárom známym pod pseudonymom Spoko. A ako to všetko začalo? Na ich webe som našiel nasledujúcu krátku odpoveď vzťahujúcu sa na rok 1996:

„Áno priatelia, všetko sa to začalo takto: Ubo, Tino a Spoko sa prvýkrát stretli ako basketbalový fanatici, milovníci hororov, komédií, kvalitnej literatúry, vína a rôznych párty. Ovplyvnení PUNKOM, SKA a POPOM a skupinami The Clash, Depeche Mode, The Cure, Ramones začali snívať o vlastnej bande. Slovo dalo slovo a zrazu stáli v Ubovej práčovni, kde hrali na imaginárne nástroje. Spoko vtedy robil ako DJ alternatívne a indie diskotéky, tak doniesol aparatúru a nástroje nadobudli kúpou, darom a kšeftom. Takto vybavený išli na chatu, kde Tino zistil, že bicie nie sú pre neho a tak si za bicie sadol Pišta a je tam dodnes. Spoko a Ubo tiež, Tino dezertoval. Po Pištovom príchode sa skupina presúva do jeho garáže. Do skupiny, ktorá sa vtedy volala SIMILY prišli, zahrali a odišli Havlík, Janka Rišo, Anička, Braňo, atď. V tomto období vzniklo legendárne demo SIMILYHO ZUBATÉ OKO, ktoré bolo v duchu gitarovky, undergroundu a garážového rocku. Pesnička Lovesong sa na Rádiu Tatry stáva vcelku hitom, je to zároveň prvá skladba, ktorá sa hrala v médiách.“

Spoko, čo má nové kapela Smola a Hrušky?

Máme stále aktuálny nový album Kameň Papier Nožnice a nový koncertný program, ktorý budú mať fanúšikovia šancu vidieť aj v Prešovskom City Clube. Aktuálne  máme  trojčlennú dychovú sekciu, v ktorej sa znova do skupiny vrátila charizmatická saxofónistka Evička.

Na koncerte vystúpi aj zaujímavá Prešovská skupina Každý Svoje.

Existujete už 10 rokov. Budú veľké oslavy? Čo pripravujete pre fanúšikov v spojení s vašou desaťročnicou?

My oslavujeme v podstate celý rok, takže to  budú veľké a dlhé oslavyJ V skutočnosti hlavne robíme na koncertnom programe a keďže v súčastnosti je nás až 8 členov, je čo robiť.

Aktuálne pripravujeme krst albumu Kameň Papier Nožnice, ktorý bude v Spišskej Novej Vsi  a potom aj v Bratislave. Krstiť nám ho bude Janko Kuric zo skupiny Vidiek.

Ako by si definoval kapelu Smola a Hrušky po desiatich rokoch pôsobenia na scéne?

Presnú definíciu ti nepoviem. Viem len to, že máme za sebou vyše 500 koncertov na Slovensku a stovku po Poľsku a Čechách. Tri albumy, 10 videoklipov a zopár hitov.

Ako kapelu, ktorá sa z malého mesta bez akejkoľvek pomoci veľkých vydavateľstiev a manažérov dostala medzi ľudí, na koncerty a veľké festivaly. Hudobne sme sa našli ako skupina ktorá mieša ska, punk a pop a hlavne sa snažíme písať dobré pesničky, o to nám ide v prvom rade. Naše pesničky sa dostali do finále Eurosongu, Košického zlatého pokladu, obsadili druhé miesto  vo vyhľadávacej súťaži JIM BEAM MUSIC a pesnička Matura je už skoro študentská  hymna .

V akej atmosfére vznikal váš aktuálny počin Kameň Papier  Nožnice?

Spočiatku vo veľmi pohodovej, mali sme veľa času, nič nás netlačilo a tak sa urodilo viac  pesničiek ako sme očakávali. Nahrávali sme v štúdiu s producentom Randym a aj v našej  skúšobni. Veľa sme experimentovali a prerábali, z niektorých skladieb máme aj 5 verzií. Dokonca nám ostalo ešte niekoľko skladieb, ktoré sme na album nezaradili lebo sa nám tam nehodili do koncepcie. Po roku sme si povedali, že to už stačilo, že už sme minuli skutočne priveľa energie a prostriedkov a je čas ho konečne vydať.

Ako sa mu momentálne darí? Predsa len už ubehol nejaký ten mesiac od jeho vydania.

Na dnešné pomery  dobre. Predalo sa ho toľko, že keď sa ho predá raz toľko tak bude zlatá platňa. Pomohlo tomu kopec koncertov, výborný hit Tanga a aj účasť v Eurosongu s pesničkou Na čom záleží.

Na svojom konte máte niečo cez 30 skladieb, 3 albumy a mnoho koncertov. Ako sa pokúšate odlíšiť jednotlivé skladby a albumy od tých predošlých?

Ako som vravel, snažíme sa písat čo najlepšie skladby a keď sa niektorá podobá na staršiu, tak  sa vyhovoríme na  rukopis. Samozrejme sa snažíme vyvíjať, zlepšovať a robiť veci inak a snažíme sa  neopakovať v textoch.

Minule som bol v skúšobni Heľeniných očí. Ich spevák Lynch mi prehrával nejaké ich nové nápady. Keď sme sa bavili o jednej melódii, ktorá mi niečo veľmi pripomínala, povedal mi, že: „Ak ti to niečo pripomína, to je len dobre. Ľudia si to budú pamätať.“ Aké finty používate vy na to, aby sa vaše skladby vryli ľuďom do pamäti?

Nemáme žiadne finty, ja osobne milujem hudbu a snažím sa dať zo seba to najlepšie. Pri písaní pesničiek, keď sa mi zaryje nejaký slogan s melódiou a neviem ju vyhnať z hlavy, tak vtedy si poviem: „A je to tu.“

V kapele pôsobíš ako skladateľ a textár. V skladbách spájate prvky ska, reggae, punku, rocku a môžeme v nich počuť aj folklórne motívy. Aký máte vzťah k týmto štýlom a k „spišskému folklóru“?

Máme radi takú hudbu,  ktorá dráždí a zaujme. Punk, rock´n´roll, ska, dobrý pop, reggae, aby to bolo pestré. Spišský folklór je celkom fajn. Na svadby ideálna hudba.

Miro Tásler mi pred nedávnom prezradil, že jemu sa skladby snívajú. Ako je to s tebou? Ako skladáš hudbu ty osobne? A v akých situáciách ťa kopne múza?

Tak mne sa o tom ani nesníva. Mňa keď napadne nejaký slogan, chytím gitaru  a skladám. Nápady prichádzajú v rôznych situáciach, na cestách, doma, pri rozhovore. Keď to má niečo do seba, tak to nahrám a idem ďalej. Potom to ešte s chalanmi dokončujeme v skúšobni.

Spoko, ty píšeš texty takpovediac o hocičom. Je jedno, či je to farár, zviera (Prasa), ovocie (Hruška), smetisko, skúška dospelosti (Matura) alebo maličkosti ako tangá, či plexisklo. Máš nejaké nové texty? Aké veci z každodenného života si v nich otextoval?

Na tom naša skupina stojí, že spievame úplne o hocičom. Nebavilo by ma za každú cenu spievať všetky tie otrepané frázy, ktoré sa vyskytujú vo väčšine pop-rockových skladieb.

„Dievča ja ťa milujem a tebe všetko dám“ a podobne. Jasné, že aj ja skladám takéto  skladby, ale neviem si predstaviť, že by som spieval celý život o tom,  i keď láska je veľká inšpirácia.

Skladbu Znamenia otextoval Vlado Krausz. Mal ten text už vopred pripravený?

Vzniklo to tak, že sme spolu rozprávali a došlo na to, že mám nápad na text o znameniach a či by sme to nejak spoločne nedotiahli. Vlado si spomenul, že aj on má niečo podobné tak mi ho poslal a spoločne sme to na 100 krát prerábali až z toho bolo niečo úplne iné.

V tvojich textoch často staviaš úplne všedné veci do vtipných alebo ironizujúcich kontextov. Kam chodíš na tieto dvojzmysly?

Niečo je fikcia, niečo zo  života, z určitých situácií,  z kníh.

Nielen medzi ľuďmi, ale aj textármi sú obľúbené slovné hračky. V skladbe Hruška je v refréne popevok lej lej lej lej lej lej lejdy lej, ktorý foneticky pripomína Lay Lady Lay od Boba Dylana. Náhoda?

Jasné, využil som to, že u nás Lejdy Lej má dosť iný význam. Hudobne a textovo inak táto skladba nemá s Bobovou pesničkou nič spoločné. Hruška je o hruške vo všetkých jej formách. Nie, to nie je náhoda, ja tú skladbu mám rád, ale ani nie tak od Boba Dylana ako od skupiny Ministry. Ich verzia je určite lepšia. Bob Dylan je pánko, ktorý je výnimočný skladateľ, ale coververzie jeho pesničiek mám radšejJ Aj my hráme Knockin´ on Heavens Door a je určite lepšia ako originál.

Na albume máte po anglicky spievanú skladbu Drugmen, ktorá akosi nezapadá do vašej tvorby. Na aktuálnej nahrávke však prehĺbuje jeho rozmanitosť. Prečo ste sa rozhodli zaradiť túto pre vás atypickú skladbu na album?

Je to preto, že som chcel túto pesničku dať na album. S Grahamom sme sa dali dokopy pred rokmi, keď žil a učil ako lektor v Spišskej Novej Vsi. Dokonca bol môj sused, tak sme sa 3 krát do týždňa stretávali a skladali sme pesničky s jeho textami. Zložili sme asi 30 pesničiek, potom sa Graham presťahoval do Bystrice. Túto skladbu sme dali na album aj kôli tomu, aby som ho trocha naštartoval a aby sme spravili celý album. Graham má fakt výborný hlas, ladí nám to spolu a bola by škoda nenahrať aj tie ostatné skladby, ktoré sú aj z pohľadu svetovej hudby dosť zaujímavé a kvalitné.

Si ešte v kontakte s Grahamom, ktorý túto skladbu otextoval? Vystúpi aj s vami na nejakom koncerte?

Sme dobrí kamaráti, píšeme si, voláme, navštevujeme sa a na to, že je Škót je dosť dobrosrdečný a štedrý. Bol by som rád, aby vystúpil v Blave a v Spišskej na krste, no netuším či to stihneme.

Vo vašej tvorbe sa nevyhýbate ani samplom a fanúšikov ste obdarovali na novom albume zaujímavými remixami. Kto prišiel s nápadom zremixovať skladbu Znamenia v štýle modusáckych Sklíčok? V štúdiu muselo byť veselo, že?

Neviem ako veslo bolo v tom čase v štúdiu, lebo nápad na tento  remix dostal producent  Randy, ktorý je v tomto smere jeden z najlepších. Vymyslel si to sám a aj dokončil. Aj remix na pesničku Tanga je mash-up so skladbou Tarzan Boy z osemdesiatych rokov. Ďalšie remixy robil Karol Mikloš a Serum. V štúdiu sa nálada mení, je to aj zábava, aj  stres, ale keď už počúvame výsledok, tak je to dobrý pocit.

Ako si udržujete veselú náladu v skúšobni, na cestách alebo v štúdiu?

Máme sa radi, to je dôležité,  ale každému musí byť jasné, že nemôže byť len sranda. Nejakou zvláštnou zhodou okolností sa väčšinou spolu dosť bavíme a cestou na koncert zažívame dosť zábavy. Sme veľmi tolerantní. Keby sme neboli, nevydržíme 10 rokov spolu a tobôž nie v takejto početnej  zostave.