Rozhovory

Jazzová scéna je natoľko široká, že si na Open Jazz Fest máme z čoho vyberať, hovorí Tibor Zelenay

13.07.2023393 views0

Už o pár hodín otvorí svoje brány Open Jazz Fest, ktorý sa koná v nádhernom areáli Zelenej Vody pri Novom Meste nad Váhom. V tomto roku organizátori prinášajú jeden zo svojich najsilnejších line-upov.

Headlinermi ročníka 2023 budú bezpochyby Superblue s Kurtom Ellingom, Charliem Hunterom, Dirty Loops a multiinštrumentalista Al Di Meola, ktorý nám len nedávno pri tejto príležitosti poskytol exkluzívny rozhovor.

Festival je pripravený a v programe nastala jedna zmena. Japonská basgitaristka Juna Serita zrušila svoje európske koncerty a namiesto nej sa podarilo dohodnúť na poslednú chvíľu Robert Balzar Trio.

Kým OJF odstartuje, prinášame ešte rozhovor s jeho hlavným organizátorom Tiborom Zelenayom, ktorý zároveň šéfuje novomestskému hudobnému klubu Blue Note.

Festival sa blíži, aká je nálada v organizačnom tíme? Tešíte sa na tohtoročný Open Jazz Fest?

Samozrejme, že sa tešíme, ako každý rok. Len máme na záver trochu komplikácie s príchodom japonskej basgitaristky (rozhovor vznikol v závere minulého týždňa, pozn. red.), zrejme to budeme musieť presunúť na budúci rok, pretože tour manažéri jej zrušili koncerty v Taliansku. Takto by cestovala len kvôli nám a kvôli koncertu vo Viedni. Predbežne sme sa dohodli, že jej účasť preložíme na budúci rok. Inak máme všetko potvrdené, už pripravujeme celú logistiku, areál je nachystaný sa tak veľmi tešíme. 

Ako sa ti organizuje tento ročník? Dovolím si tvrdiť, že máte veľmi silný line up, napriek tomu, že ak by Juna Serita nevystúpila. 

Tento rok bol zvláštny tým, že sme ho začali pripravovať podstatne skôr. Možno preto sa nám podaril vyskladať tak silný line-up. Išli sme trochu do rizika, pretože sme nevedeli, aký budget sa nám podarí namodelovať, aj čo sa týka partnerov, aj čo sa týka Fondu na podporu umenia. Nakoniec sme získali aj nejakých partnerov, dostali sme aj podporu z Fondu na podporu umenia. Myslím, že festival zvládneme v spokojnosti, to znamená bez straty. 

Poďme si prejsť jednotlivých účinkujúcich. Kurt Elling hral aj u teba v klube. S čím príde tento rok? 

Kurt Elling hral u mňa v klube dvakrát, nadviazali sme nielen spoluprácu, ale už aj priateľské vzťahy. Preto sme sa rozhodli osloviť ho tento rok na účasť na festivale, nakoľko má aj nový projekt s Charliem Hunterom (Superblue, pozn.red.). Dohodli sme sa, podarilo sa a ja som z toho veľmi šťastný, pretože Kurt Elling je momentálne asi najväčšia spevácka jazzová hviezda. Myslím si, že prinesie nielen kvalitnú jazzovú muziku, ale aj zábavu pre divákov, pretože tento projekt je aj o show. 

Neprekáža ti, keď do jazzu vchádzajú prvky show? 

K jazzu to patrilo odjakživa. Či už to bolo na začiatku pri zrode prvých jazzových kapiel, alebo sú to potom rôzne farby jazzu ako funky, blues a tak ďalej. Jazz je širokospektrálna hudba a patrí tam aj časť komercie alebo časť show na pódiu. 

Z iného súdka bude vystúpenie sobotňajšieho co-headlinera Dirty Loops zo Švédska. Čo sa týka tejto kapely, sleduješ ich kariéru intenzívnejšie? 

Sledujem ich od začiatku, odkedy začali zverejňovať na YouTube štúdiové nahrávky, kde hrali vo svojich úpravách prevzaté hity. Hlavne Michaela Jacksona. Rozhodol som sa ich pozvať na Open Jazz Fest, ešte keď neboli dramaticky známi a netourovali po celej Európe a po celom svete, čo bolo pred 8-9 rokmi. Aj keď to nebola úplne moja šálka kávy, na festivale mali úspech, ľuďom sa to veľmi páčilo. V súčasnosti sú naozaj veľké festivalové hviezdy, už patria medzi headlinerov festivalov. Myslím si, že na záver festivalu sa to hodí, aby si ľudia zatancovali, zabavili sa a odišli spokojne domov. 

Al Di Meola, aký máš k nemu vzťah? 

Musím povedať, že Al Di Meolu obdivujem od mladosti a napríklad na vysokej škole jeho album s Pacom de Luciom a Johnom McLaughlinom u nás bežal na izbe skoro stále. Určité obdobie som bol závislý na jeho hudbe. Bol som veľmi šťastný, keď sa mi podarilo dostať ho do klubu. Aj keď z hľadiska organizácie a celej produkcie je to dosť zložitý umelec s určitými maniermi. Ale vzhľadom na to, že je to naozaj svetová špička a chceli sme ho mať na festivale už dávnejšie, tak sme ho oslovili a som veľmi rád, že sa to podarilo. Vieme, čo nás čaká, takže sa toho nebojíme.

Prečítajte si náš rozhovor s Al Di Meolom: „Umelá inteligencia má množstvo benefitov. Dúfam, že živé koncerty neovplyvní“

Máš aj odhad, čo bude hrať? 

Ja si myslím, že bude hrať z každého súdka troška, príde s ďalším gitaristom a perkusionistom, bude to plnšia muzika, nebude to iba o jednej gitare. Bude hrať staršie aj známe veci. Myslím si, že každý si príde na svoje. Aj tí, čo čakajú niečo nové, aj tí, ktorí počúvajú jeho staršie veci, ktoré hrával aj s Pacom alebo Johnom McLaughlinom. 

Slovenskú scénu zastúpi Ľubo Šamo projekt. Poďme si predstaviť tento projekt. Prečo si ich vybral?

Mne sa Ľubo Šamo páčil a plánoval som ich osloviť ešte pred koronou, keď ten projekt vznikol a bol autorsky čerstvý. Bohužiaľ, cez koronu sme robiť festival nemohli, takže sa nám to nepodarilo. Minulý rok sa nám nevošli do line-upu. Tento rok som ho oslovil s tým, či je ešte tento projekt živý. Povedal mi, že moc nehrávajú, ale na festival sa veľmi radi zídu a nacvičia, aby sa predstavili v plnej paráde. Je to slovenská autorská hudba, veľmi sa na nich preto teším, lebo Šamo je skvelý muzikant, a takisto aj ostatní, ktorí s ním prídu. 

K jazzu patrí improvizácia a stáva sa, že veľa jazzmanov sa až na mieste dohodne v rámci projektu, čo budú hrať. Aký priestor pre improvizáciu vidíš v tohtoročnom line-upe?  

To, čo si povedal, sa stáva hlavne u slovenských jazzových umelcov. Priznám sa, že nie som toho veľký fanúšik. Mám rád, keď sú jazzové projekty naozaj pripravené a nacvičené tak, ako chodia zahraničné hviezdy. To nevylučuje, že si v rámci toho koncertu aj zaimprovizujú a zajamujú. Produkcie ale majú vymyslené a nacvičené. Takže z toho nevzniká dojem, že je každá skladba o nejakom motíve a o troch až štyroch sólach, kde sa zatlieska a potom sa to končí. Za tie roky, čo robím koncerty, som tohto už dosť nasýtený a myslím, že aj ľudia čakajú niečo, čo ich obohatí, a čo je naozaj pripravené a nacvičené. 

Slovenské zastúpenie bude na festivale aj v podobe Márie Rehákovej a vystúpenia Topoľana. Je to vlastne slovensko-anglický projekt. Čo môžeme očakávať od tohto vystúpenia? 

Veľmi sa teším, že Mária prijala pozvanie. Je to skvelá flautistka, hudobníčka, aranžérka, autorka. Veľmi sa teším, že slovenské ľudové motívy spracované do jazzového šatu bude hrať s anglickými hudobníkmi, čo je teda naozaj paradox. Čo som dostal materiály, tak naozaj je to kvalitne spracované a veľmi sa na to teším. Mária teraz veľmi nehráva na Slovensku, ešte pri príležitosti, keď príde na festival bude mať pár koncertov aj v rámci iných projektov ako je One Day Jazz. Prajem jej, aby sa so svojím projektom uchytila u slovenských divákov a hrala na Slovensku častejšie. Som zvedavý, aká bude odozva od ľudí. 

Keď sa rozprávam so slovenskými jazzovými muzikantmi, ktorí majú skúsenosti a kontakt so zahraničnou scénou, vždy sa zhodujú v tom, že je náš slovenský folklór čistá exotika pre iné európske krajiny, o to väčšia, keď ho počúvajú americkí muzikanti. Na druhej strane, to, ako uchopia Angličania slovenský folklór so svojím britským cítením, môže byť dosť zaujímavé. Možno aj my nanovo objavíme niektoré naše ľudové pesničky. 

Áno, v inom šate. Takisto som na to veľmi zvedavý, pretože jazz je aj o tom, že každý z tých hudobníkov dá do toho niečo svoje, svoje cítenie, a som naozaj zvedavý, ako sa toho zhostia Angličania. Je trochu na škodu, že naše autorské kapely, ktoré vychádzajú z týchto slovenských tradičných melódií alebo ľudových piesní, či už sú to Ľudové mladistvá alebo Pacora Trio, alebo rôzne iné jazzové zoskupenia, ktoré vychádzajú z týchto koreňov, nedostanú väčšiu podporu zo slovenských fondov na to, aby sa dostali na veľké zahraničné festivaly. Myslím si, že by mali obrovský úspech, pretože spojenie slovenskej tradičnej ľudovej tvorby a jazzu je veľká exotika pre zahraničných divákov a veľmi sa im to páči. 

Zastúpenie na festivale bude mať aj Litva. Maličký európsky štát, o polovicu menší podľa počtu obyvateľov ako Slovensko. Mindaugas Stumbras Quintet – ako si sa k nim dostal? Sleduješ litovskú scénu? 

Ja sledujem celkovo európsku scénu či už cez rôzne jazzové kanály, ktoré pozerám alebo cez YouTube a rôzne vyhľadávače. Tento gitarista ma oslovil zvláštnosťou svojej tvorby. Je iný ako naši stredoeurópski gitaristi.  Je iný v tom, ako do jazzu zakomponoval litovské melódie. Preto som sa rozhodol, osloviť ho. Chcel som trochu obzvláštniť dramaturgiu festivalu. Nielen americkými jazzmanmi je jazzman sýty, ako sa povie, preto som aj oslovil Juna Seritu z Japonska, preto tam máme Litovca. Rád prichádzam s projektami, ktoré sú na Slovensku nové, neokukané a po prvýkrát. A ktoré sú autorské, čo mňa veľmi fascinuje a obdivujem všetkých ľudí, ktorí dokážu spraviť nejaké autorské dielo, vyjsť na pódium a zabaviť ľudí. 

Dvanásty ročník Open Jazz Festu je pripravený. Neľutuješ rozhodnutie, že si sa do toho pustil? Čo bolo v tvojom prípade impulzom, že vytiahneš jazz na pódium pod holé nebo a venuješ mu celý festival? 

Festival vznikol o rok skôr ako môj jazzový klub. Vždy som sníval o takomto amfiteátrovom jazzovom festivale. Keď som sa do toho púšťal, netušil som, čo z toho vznikne. Bol to nultý ročník, bola to skúška. Veľmi mi tam pomohol Martin Valihora, ktorý priviedol muzikantov z New Yorku. V tých začiatkoch mi s dramaturgiou pomáhal Marián Pavlovič. V tej dobe som bol ešte v plnom prúde v stavebníctve, takže som nemal veľa času. Samozrejme, že som nejakým spôsobom odsúhlasoval dramaturgiu. Keďže som už dlhú dobu počúval jazzovú muziku, nejaký prehľad som mal. Časom sa z tohto festivalu stala tradícia a má svoje miesto medzi festivalmi v našom stredoerurópskom regióne, a myslím, že aj veľmi dobré meno medzi hudobníkmi. Pokiaľ máme finančné prostriedky, vieme na festival dostať v podstate kohokoľvek, čo je zodpovedá nášmu dobrému renomé u agentúr, manažérov a producentov. 

Festival je skvelý formát na stretnutie a spájanie slovenskej a zahraničnej jazzovej scény. Otvorene môžeme povedať, že je slovenská jazzová scéna na špičkovej úrovni. Predpokladám, že je to vidieť aj na jednotlivých ročníkoch. Ktoré slovenské koncerty boli pre teba top vystúpenia? 

Zo slovenskej scény je toho veľa, pretože na našom festivale hrala už celá slovenská jazzová špička. Vždy sme vyberali autorské projekty, zopár ročníkov sme spolupracovali aj s Borisom Čellárom, ktorý robil Startup Jazz pre mladé kapely. Vždy dostávali šancu otvárať festival. Vrcholom bol pre mňa projekt Bass Inferno Juraja Grigláka, kde mal pozvaných svojich parťákov basgitaristov – to bol jeden z najlepších koncertov slovenských interpretov na jazzovmom festivale.

Zo zahraničných to bol Kenny Garrett alebo Billy Cobham. Bolo toho veľa a ťažko povedať, ktorý z tých koncertov bol najlepší. Vždy je najlepší ten, ktorý práve prežijem a vybuble mi adrenalín.

Mnoho festivalov sa potýka s tým, že „nabúchajú“ program a potom nevedia, koho zavolať a nepremyslia si to na viac rokov dopredu. Ponúka jazzová scéna ešte veľa možností? 

Jazzová scéna je natoľko široká, že ak sa organizátor festivalu nechce opakovať, nemusí sa. Open Jazz Festu už má za sebou niekoľko opakovaní, tento rok sa k nám vrátia po určitej dobe Dirty Loops, ale vždy je to tak po minimálne 6 – 8 rokoch.

Už teraz pripravujem ďalší ročník, prebieha komunikácia a oslovil som zásadné mená, ktoré by som rád videl v našom programe o rok. Zatiaľ je termín orientačný, pretože lokalita trenčianskeho a trnavského kraja je veľmi malé územie a je tu asi najviac festivalov na počet obyvateľov na svete. Zmestiť sa tu do termínu, kde sa to nebude kryť kontraproduktívne s iným festivalom, je dosť zložité. Je tu možno 25 festivalov a rôznych koncertov. Trafiť termín v rámci leta, kedy sa to s ničím nekryje, je zložité. Takže s týmto bojujeme.

Ale vrátim sa k otázke, či je ťažké robiť dramaturgiu – nie, nie je to ťažké. Je ešte veľa mien, ktoré by som chcel na festivale mať a zatiaľ sa mi to nepodarilo. 

Čo sa týka slovenskej scény, vnímaš, že sa každý rok objaví nejaké zaujímavé meno? Mám pocit, že v inom žánri sa to u nás nedeje. 

Je to aj tým, že sa tí naši mladí hudobníci rozpŕchli do sveta a prinášajú nové nápady a zostavy. Tak, ako sa aj tu rodia talenty, napríklad bratia Hodekovci, tam to je už rodinná tradícia, že odmalička majú v rodine malého génia. Objavili sa Lash & Grey, ktorí z ničoho nič prišli z Prahy a ohúrili celé Slovensko. Teraz je to Mattia Müller, ktorý je naozaj obrovský talent a už druhý rok po sebe privádza spolužiakov z Berklee. Minulý rok sme ho mali na festivale, tento rok sme ho mali v klube.

Je toho viac a som rád, že to bude pribúdať a pribúdať, a že si budú naši mladí rozvíjať medzinárodné spolupráce, aby mohli hrávať aj na scénach v rámci Európy a sveta. Musím povedať, že niektorí už majú také kontakty, že dokážu organizovať aj podujatia slovenských hudobníkov v zahraničí, ako napríklad dobre poslúži Martin Valihora, ktorý organizuje koncerty slovenských muzikantov v Carnegie Hall. Som rád, že sa to deje. Myslím si, že je to tým, že mladí to ponímajú aj trocha komerčnejšie, pretože pochopili, že musia okrem ortodoxných jazzmanov dostať na koncerty aj širokú verejnosť a komerčnejšie zabaviť ľudí, niečím ich upútať, aby sa dokázali koncertmi aj živiť. 

Aký prívlastok bude mať pre teba tento ročník Open Jazz Festu? 

Nemám prívlastok pre tento ročník. Dúfam, že tento ročník bude z hľadiska kvality headlinerov zlomový, že sa nám podarí aj na budúci rok dostať na festival veľké mená, ktoré sme ešte nemali. Naďalej sa budeme snažiť dávať priestor slovenským aktuálnym projektom, ktoré ukážu, že majú perspektívu, prezentovať sa na festivale. 

Mnoho podujatí zápasí s predajom lístkov, máme veľké, stredné, malé festivaly. Kde sa v rámci tohto nachádza Open Jazz Fest? Máš pocit, že sa vraciate do predcovidového obdobia? Na druhej strane máte vynikajúci line-up. Tak isto Vrbovské Vetry dopadli so silným lineupom vynikajúco.

Patríme medzi tie menšie festivaly. Svojím spôsobom sme rodinný, komunitný festival. Nie sme nejaký veľký festival, kde by chodili tisíce ľudí denne. Snažíme sa to v tomto aj udržať, pretože to má atmosféru a komornejší feeling. Ja len dúfam, že tá spokojnosť ľudí s prostredím a organizáciou, ktorá doteraz bola, ostane a nebudem mať rušivé momenty od rôznych susedov v podobe diskotéky. Počasie dúfajme, že vyjde a bude to tento rok príjemné. 

text: Edo Kopček
foto: FB/ Blue Note, Nové Mesto nad Váhom