Detailný prehľad programu Mikulášskeho jazzového festivalu

Bigbandová elektronika z Čiech v podaní progresívnej formácie Cotatcha Orchestra, fenomenálny poľský klavirista Paweł Kaczmarczyk, Samuel Hošek, Oskar Török so svojím novým projektom, ale aj skvelí francúzski vokalisti Camille Bertault, Médéric Collignon s klaviristom Davidom Helbockom. Mikulášsky Jazzový Festival ponúka originálnu zmes toho najlepšieho, čo dnešná jazzová scéna môže poslucháčom priniesť.

Štýlovo pestrý, no najmä plný kvalitnej hudby, ktorá spĺňa nároky aj toho najnáročnejšieho poslucháča. Taký bude aj tento rok Mikulášsky Jazzový Festival, ktorý sa blíži k okrúhlej dvadsiatke. Posledné júlové dni budú v meste, ktoré je bránou do Tatier, patriť opäť jazzu a jeho rozmanitým podobám. 19. ročník festivalu ponúka hudbu všetkým – od tých, ktorí majú radi veľký orchestrálny sound big bandov, cez intímne jazzové trio reprezentujúce moderné smery, od špičkových domácich a českých interpretov, až po zahraničné hviezdy, ktoré aktuálne určujú trendy v jazze.

Jazzová komunita, ktorá sa každoročne schádza v Liptovskom Mikuláši, už zaiste vie, že jazzový sviatok bude v termínoch 28. – 30. júla. Okrem koncertov nebudú chýbať ani workshopy a masterclassy a samozrejme, všetci tí, čo na festival chodia, vedia, že k nemu neodmysliteľne patria aj pokoncertné jam sessions. Mikulášsky Jazzový Festival otvorí svoje brány, tak ako sa na veľký festival patrí – open air koncertom, aby sa následne publikum mohlo presunúť do priestorov Domu Kultúry. Námestím od 16:00 v piatok bude znieť orchestrálna jazzová hudba v podaní formácie Ružomberský Jazz Band, ktorá píše svoju históriu od roku 2006. Začínali síce v komornejšom obsadení, no dnes je ich zvuk veľkolepý – tvoria ho 4 trúbky, 3 trombóny, 5 saxofónov so štvorčlennou rytmickou sekciou. Bigband sprevádza dve speváčky, Katku Schoberovú, Radku Hadovú a speváka Jana Mojša. Formácia má v repertoári známe jazzové a swingové štandardy.

Pri téme big bandov ostaneme aj naďalej a položíme si zásadnú otázku: aké možnosti má v súčasnosti jazzový big band? Sú orchestre, ktoré sa uberajú tradičným smerom hrania štandardov a nepochybne, aj tie majú svoje publikum. Brnianske zoskupenie Cotatcha Orchestra – Bigbandová elektronika dokáže priniesť originálny sound a posúvať hranice možností tradičného jazzu. Ako už z názvu orchestra plynie, big band nezachádza do minulosti, ale tvorí súčasným pohľadom na veľké kapely. Skrátka a dobre, elektronika rozmanitej zvukovosti, ktorá dokáže hudbu „maľovať“ na dynamicky odstupňovaných plochách a kombinovať ich so zvukmi klasického big bandu. Album s deviatimi skladbami, ktorý nesie príznačný názov Bigbandová elektronika je silne atmosférický, často siaha do žánru ambientnej hudby. Skladby riešia títo muzikanti formálne precízne – je to istá forma jazzového rozprávania na súčasný spôsob, so závanom minulosti. Majú cit pre výstavbu kompozícií, melodické línie a najmä vyzdvihujú farby big bandu, často nechávajú v dialógoch rozprávať plechové dychové nástroje, ktoré sú ozajstnou esenciou každého orchestrálneho jazzu. O väčšinu repertoáru tohto 16-členného zoskupenia z Brna sa stará klavirista Martin Konvička, bandleadrom je trubkár Jiří Kotača. Kotačova vízia hrať originálnu bigbandovú tvorbu s novým repertoárom sa teda splnila. Dnes má už band vybudovaný svoj repertoár, hosťujú v ňom speváci zvučných mien (Lenka Dusilová, Mar Vilaseca, Daniel Caccia), získali ocenenie Česká jazzová sklizeň a nomináciu na Cenu Anděl. Môžete sa už teraz tešiť na atmosféricky silné vystúpenie.

Akokoľvek medzinárodne znie názov kapely The Bureau, skrýva sa za ním košické kvinteto. Je to relatívne nová tvár, ktorá sa predstavila aj na Jazz START UP. Na tomto podujatí získali cenu za live performance, kde pred porotou a publikom zahrali legendárny štandard Lotus Blossom Kennyho Dorhama. Hrajú v zostave: Daniel Hančikovský – trúbka, Radovan Česnek – tenor saxofón, Daniel Tresa – klávesy, Gregor Chalupecký – basgitara, Štefan Faško – bicie nástroje. Členovia sa po prvých skúsenostiach s klasickým repertoárom začali orientovať na nu-jazz a okrem štandardov hrajú aj svoje vlastné skladby.

Vrcholom prvého festivalového večera bude vystúpenie Paweł Kaczmarczyk Trio. Paweł Kaczmarczyk je poľský klavirista a hudobný skladateľ, no jeho tvorba ďaleko presahuje hranice jazzu. Je jedným z najvýraznejších inštrumentalistov mladej generácie, ktorý fascinuje publikum svojou virtuozitou, vyspelou technikou, predovšetkým však kreativitou. Už ako stredoškolák sa spolu so svojou kapelou zúčastňoval jazzových festivalov, kde získal prvé ocenenia. V roku 2000 sa začal vzdelávať pod záštitou legendárneho jazzmana Janusza Muniaka. Čitateľmi časopisu Jazz Forum bol opakovane ocenený titulom Nová nádej poľského jazzu. Nie je typom muzikanta, ktorý sa uspokojí so štandardami alebo naučeným repertoárom. Neustále hľadá nové zvukové možnosti a hudobné kontexty. Fascinujúca je pritom jeho komunikácia s umelcami, s ktorými spolupracuje. Je to typ improvizácie, aká sa medzi tými najlepšími hudobníkmi kedysi „nosila“. Kaczmarczykovi a jeho spoluhráčom v triu – hrá s Alanom Wykpiszom (kontrabas) a Grzegorzom Pałkom (bicie nástroje), stačí k najvyššej úrovni voľnej, slobodnej tvorby to najmenšie gesto, pričom tému má striktne napísanú. Hoci je skvelým virtuózom, jeho hudba je v prvom rade o emóciách. Samotný klavirista pre portál jazzbluesnews.com povedal: „Virtuozita je nepochybne veľmi dôležitou súčasťou pocitu pohody vo svete zvukov, no podstatou hudby je duša a emocionalita.“ V jeho hudbe počujete Johna Cagea, ale aj Chopina, rozmanité farby a tónové efekty, je to celý proces tvorby, do ktorého hudobníci zaangažujú aj publikum. Jedna jeho skladba môže mať aj 20 minút, no vždy v nej dokážete objavovať nové svety, spravidla v nej nájdete paralely s klasickou hudbou, ktorú klavirista študoval. Skladby sú precízne vypracované, no pritom neopomína ani prvok improvizácie. Nové hudobné dimenzie a priestory, plné emócií, ktoré poľská jazzová superstar objavuje a prináša poslucháčom, jednoducho treba počuť a zažiť, inak ani nie ste ozajstným jazzovým fanúšikom.

Sobotný deň festivalu, ako sa na normálnu sobotu patrí, sa začne len pozvoľna, workshopom a masterclassom s gitaristom Ľubošom Brtáňom. Večer to už bude ďalšia silná jazzová káva, organizátori opäť prinesú pestrofarebnú štýlovú zmes hudby. Samuel Hošek, absolvent jazzového spevu na VOŠ Jaroslava Ježka, rozbehol kariéru už v roku 2015, keď vydal svoj prvý singel Own World. Po tom, čo začal spievať známe popové a rockové melódie v jazzových aranžoch, sa mu otvorila cesta k rôznym spoluprácam. Účinkoval s formáciami ako Ľudové mladistvá, Fallgrap a ďalšími umelcami. Po debutovej platni Our Time Is Now, ktorý vznikol v spolupráci s hudobným producentom Jurešom Fallgrappom Líškom, vydal po vyše dvoch rokoch singel I Get Along With You Very Well, ktorý bol predzvesťou druhého albumu Peace. Ten vyšiel 18.mája tohto roku, obsahuje 9 jazzových štandardov a dve autorské skladby. Album sa nahrával vo Viedni a v Bratislave pod zvukovým dohľadom Petra Preložníka a srbského hudobníka Dušana Novakova. Hošek si k spolupráci prizval hudobného producenta Ľuboša Šrámeka a výkonného producenta Nikolaja Nikitina, ktorí budú aj súčasťou jeho kapely na festivale.

Po domácom interpretovi to bude ďalšia zahraničná formácia Gratzer & Bittmann s projektom Telemannia. Duo Georg Gratzer (drevené dychové nástroje) & Klemens Bittmann (husle, mandola) už dlhé roky tvoria na scéne to, vďaka čomu je jazz taký unikátny. Nástrojové kombinácie, ktoré využívajú, sú neobvyklé, a práve preto nachádzajú v hudbe nové zvukové možnosti. Obaja muzikanti sú vyspelí hráči, takže o virtuózne pasáže v hudbe nebude na koncerte núdza. Nielen nezvyčajný súzvuk, no i dialogické party sú tým, čo na tejto hudbe ľudí zaujíma. Akokoľvek sa môžu poslucháčom zdať tieto kombinácie atypické, výsledok je vždy originálny, novátorský. Obaja hráči skúmajú aj možnosti, často siahajúce do extrémnych polôh, aké ten-ktorý hudobný nástroj dokáže vytvoriť. Návštevníci ich koncertov odchádzajú vo vytržení a plní emócií z novo objavených zvukov a farieb.

Záver druhého večera bude patriť projektu slovenského trubkára. Oskar Török & Band je určite kapela, na ktorú sme dlho čakali. Oskara Töröka sme vždy poznali „len“ ako trubkára v rôznych formáciách s výrazným lídrom, no jeho hra bola neprehliadnuteľná. Rodák z Humenného študoval trúbku na škole AMuz im. Karola Szymanowskiego v Katoviciach, často účinkuje v zahraničí, no objavuje sa aj na domácich pódiách a liptovskomikulášskemu publiku je dobre známy. Poznáme ho zo spolupráce s Ivou Bittovou či Beatou Hlavenkovou, no svoje majstrovstvo improvizácie využil aj v spolupráci so skladateľom Vladislavom „Slnkom“ Šarišským. Podfarbovanie ambientne ladenými tónmi a dynamicky precítenou improvizáciou ho robí v každom ansámbli jedinečným, preto mu právom patrí miesto počas sobotného festivalového večera, keď budú koncerty kulminovať jeho novým autorským projektom.

Aj záverečný deň Mikulášskeho Jazzového Festivalu sa začne o 16:00 workshopom – tento krát o nahrávacom štúdiu. Program bude pokračovať vo večerných hodinách, o 19:00 vystúpi Baron Haze. Ide o novú česko-slovenskú kapelu, ktorú založila jej speváčka, textárka a líderka Simona Hulejová vystupujúca pod umeleckým menom Sella Luna. Kapela stavia na originálnom sounde, ktorý čerpá melodiku zo slovenského folklóru. Zároveň však nie je retro pohľadom do predminulých storočí. Harmonické postupy sú moderné s využitím mnohých modálnych a jazzových prvkov, okrem línie spevu, ktorá je dominantná, dostávajú priestor aj inštrumentalisti využívajúci prvky improvizácie. Najkrajšie na ich živých vystúpeniach sú momenty, kedy nechávajú priestor slobodnej tvorbe. Skúšajú s odvahou hranice jazzu nielen v speve, ale aj v komunikácii medzi hudobnými nástrojmi. Robin Galia (klávesy), Kateřina Hošková (gitara), Pavel Plašil (bicie nástroje) a Marek Pass (basgitara) tvoria partiu mladých muzikantov, ktorí si vydobývajú svoje miesto na našej jazzovej scéne.

Ďalšie hviezdne meno fanúšikov jazzu čaká záverom trojdňového jazzového maratónu. Počuli ste už Goldbergove variácie Johanna Sebastiana Bacha vo vokálnej verzii len s občasným sprievodom klavíra v šialene rýchlom tempe? Aj takéto úchvatné zážitky vám pripraví trojica medzinárodne uznávaných hudobníkov – Camille Bertault, Médéric Collignon a David Helbock. To, čo dokážu predviesť na pódiu francúzsky spevák a perkusionista Médéric Collignon spoločne s jeho krajankou Camille Bertault, zaručene dvihne zo stoličiek publikum v Liptovskom Mikuláši. Keď Camille, ktorá vyštudovala klavír, zverejnila vokálnu verziu legendárneho štandardu Giant Steps Johna Coltranea, počas niekoľkých dní video získalo viac ako 400-tisíc videní. Slovo dalo slovo a dvaja francúzski umelci sa dali dokopy s vynikajúcim klaviristom Davidom Helbockom, držiteľom dvoch ocenení za sólo klavír interpretačný výkon na jazzovom festivale v Montreux. Helbock je univerzálny typ umelca, ktorého dokáže inšpirovať Prince, ale rovnako intenzívne aj Beethoven. Zaujímavosťou je, že títo traja sa spoznali iba deň pred koncertnou premiérou a diela Thelonia Monka či Bacha a mnohých ďalších autorov, boli v podaní tria Bertault, Collignon a Helbock priam „výbuchom“ tvorivosti a energie. Ich spracovania sú plné nápadov, spontánnosti, prehliadkou skvele fungujúcej muzikality a vzájomnej komunikácie na pódiu. Ani niet krajšej a originálnejšej bodky za festivalom, ako bude práve táto. Navyše, ich vystúpenia sú plné humoru, ktorý v dnešnej dobe tak akútne potrebujeme. Tak si nezabudnite rezervovať tieto tri dni pre Mikulášsky Jazzový Festival, ktorý sa uskutoční v dňoch 28. – 30. júla 2023 a ponúkne Crème de la Crème zo súčasnej domácej i zahraničnej scény.

Celý program nájdete na www.mjf.sk. Permanentky a jednodňové vstupenky sú v predpredaji v sieti PREDPREDAJ.sk a TicketLive.sk. Každý, kto si kúpi permanentku v predpredaji (do 27. júla 2023) automaticky vstupuje do zlosovania o balíček hodný najpravovernejšieho fanúšika festivalu – kompletný set alubumov od vystupujúcich kapiel a partnerských vydavateľstiev, pivný režim na celý festival, festivalové tričko a ďalšie ceny.

Festival z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

text: Martin Budaj
foto: Steven Haberland