Pondelkové ráno patrilo na sociálnych sieťach príspevkom z nedeľňajšieho otváracieho koncertu festivalu vedy a umenia Starmus. Témou dňa sa zakrátko stal nielen v hudobnej a kultúrnej komunite vrátane fanúšikov horiaci bratislavský klub Pink Whale, ktorý sídli v priestoroch lode na Nábreží armádneho generála Ludvíka Svobodu. Aktuálne je známe, že klub niekto podpálil.
Hosťom dnešného dielu podcastu, ktorý prinášame aj v editovanom prepise je majiteľ podniku Lubo Šoška.
➡️ Podcast Moja Muzika je súčasťou podcastov Denníka N. Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Na obnovu Pink Whale môžete prispieť cez portál Donio.
Pôvodne som si myslel, že sa budeme o klube Pink Whale rozprávať za úplne iných okolností. V pondelok ráno 13. mája išiel náš spolupracovník a fotograf Ondrej Koščík po nábreží, kde sídli tvoj klub a spravil fotografiu, na ktorej zasahovali hasiči. Ako si spomínaš na to pondelkové ráno?
Prvé momenty ohľadom požiaru si ani veľmi nepamätám, lebo mi zrazu začal ráno okolo ôsmej hodiny zvoniť telefón. Volalo mi asi desať ľudí, že pravdepodobne horíme, takže som na seba rýchlo hodil nejaké oblečenie a letel som na loď. Prišiel som, keď už oheň bol z veľkej časti uhasený a hasili ešte malé ohniská. Pred troma týždňami sa mi podarilo prestať s fajčením, po prvotných úkonoch som išiel rovno kúpiť krabičku cigariet, bol som úplne na prášky. Bolo to ešte pred tým, kým sme vedeli, aký je rozsah škôd.
Aké boli tvoje prvé myšlenky, či vám skratovala elektrika alebo či to nebol opäť ďalší z útokov?
Poviem pravdu, moja prvá myšlenka bola, že nás niekto podpálil. Až sa za to na seba trochu hnevám, že som rozmýšľal hneď týmto smerom, následne jasné, že potom človek uvažuje aj ináč, takže áno, druhá myšlienka bola, že sme zabudli niečo vypnúť, skratovala nám niektorá predlžovačka alebo niečo s elektrikou. Nakoniec vyšetrovanie ukázalo, že to nebola naša chyba, žiaden technický problém, prípadne skrat alebo niečo podobné. Príčina požiaru sa hľadá niekde inde.
Pink Whale má tri priestory s pódiami, v ktorých organizujete podujatia. Čo všetko je poškodené, v akom stave je momentálne klub a kedy budete vedieť začať s prvou produkciou?
Moja najväčšia obava bola, do akej miery sme poškodení. Či to ustojíme, či tie škody nebudú fatálne a budeme musieť proste definitívne zavrieť. Našťastie sa ukázalo, že aj vďaka rýchlemu zásahu hasičov a chalanovi, ktorý v to ráno išiel okolo klubu a privolal hasičov, keď zbadal dym, budeme môcť fungovať. Volá sa Roman a má u nás doživotný vstup na podujatia a pitie na bare zdarma, to sme mu povedali ešte v pondelok.
Poškodený bol horný bar, technológia chladiaceho skladu, časť elektriky a vodovod. Oheň sa našťastie nedostal do podpalubia, nebola poškodená konštrukcia lode, ktorá je oceľová. Spôsobené škody sú opraviteľné. Najťažšie bolo čakať, kým sa dozvieme rozsah samotných škôd, ako veľmi sme na tom zle, čo trvalo dlho.
Je klub aktuálne schopný nejakej prevádzky?
V podstate s nejakým provizórnym riešením baru sme schopní prevádzky. Dnes (utorok) bol u nás na obhliadke statik, aby sa pozrel, čo sa udialo a čo ideme robiť ďalej.
Sprevádzkovali sme elektrinu, vodu a prvý koncert aj ďalšie podujatia odohráme v piatok podľa plánu. Na veľkom pódiu pokrstia The Ills nový album a hosťami večera budú Dominik Prok a Nerev. Na malom stejdži odohrajú metalové koncerty Sekeromat, Hnus umírajíci a Teufelsmauer.
Pink Whale nie som ja, ale skvelý tím ľudí, vďaka ktorému v piatok jednoducho otvoríme.
Prvotný odhad škôd bol vyčíslený na 50 000 eur. Postačia na to, aby ste klub dostali na úroveň spred tejto udalosti?
Nie je to kvalifikovaný odhad, ale čiastočne vychádza z toho, že sme si prešli rekonštrukciou pred dva a pol rokom, preto mám v pamäti ešte niektoré sumy, hlavne za technologické veci. Mnohé si spravíme svojpomocne, vieme aj zvárať. Budeme sa snažiť, aby nám táto suma stačila.
Musím povedať, že nás totálne zaskočila podpora, ktorú dostávame. Dnes (utorok, pozn. red.) sme spustili zbierku na platforme Donio a úprimne povedané, nechápeme, čo sa vlastne deje. Veľmi, naozaj veľmi ďakujeme všetkým ľuďom, ktorí nám píšu, posielajú financie rôznou formou. Budeme musieť pracovať s tým, čo budeme mať k dispozícii. Nemáme vlastné rezervy, ktoré by sme vedeli použiť. Takže to bude musieť stačiť.
Špecifikum vášho priestoru je, že pokiaľ nespravíte podujatie, v ten deň idete do straty. Otvorene si to hovoril aj v rámci stretnutí členov Asociácie hudobných klubov Slovenska. Pink Whale teda držia nad vodou samotné podujatia?
Okrem peňazí, ktoré sme vložili do klubu na začiatku, vstupné na koncerty je náš jediný príjem vrátane toho, čo ľudia u nás minú na baroch. Pred dvoma týždňami nám doviezli merch, tričká a mikiny, ktorých kúpou tiež ľudia môžu podporiť našu prevádzku. Ale áno, v princípe fungujeme len zo vstupného a príjmov z barov. V zime sme spustili členské, teda klubové karty, ktorých kúpou si návštevníci môu zabezpečiť vstup na všetky koncerty počas roka. Ľudia, ktorí si ich zakúpili, to už majú splatené. Je to výhodné a nám to pomáha, pretože nám tým generujú príjem navyše v istom čase. Vďaka tomu si vieme dovoliť zabookovať kapely, na ktoré by sme vopred možno nemali voľné financie alebo zaplatiť honoráre umelcom, hoci na daný koncert prišlo z rôznych dôvodov menej ľudí.
Aktuálne máte zverejnených 39 podujatí. Predpokladám, že to je len malá časť programu, ktorý tento rok pripravujete.
Ešte tam nie je veľa júnových eventov. Už teraz máme program do konca septembra z veľkej časti obsadený, čo sa týka najsilnejších dní. Aj s ohľadom na to, že máme k dispozícii tri pódiá, ale ešte nie všetky sú zverejnené. Určite bude koncertov podstatne viac, než je teraz známe.
Práve tesne pred tým, ako sme začali nahrávať tento podcast, prišiel mi email, na ktorý som dlho čakal. Keď sa to potvrdí, bude to strašná bomba. Vyzerá veľmi reálne, že sa dohodneme.
Môžeš prezradiť viac?
Zatiaľ nie, ale keď sa to potvrdí, tak to dáme okamžite vonku, aj keď ten koncert bude až koncom novembra. Nechcem to proste zakríknuť, že niečo oznámim, čo sa nakoniec z nejakých dôvodov nepodarí, ale je to na dobrej ceste.
Niektoré festivaly majú dobrý zvyk a deň pred zverejnením interpreta dajú na sociálne siete aspoň hádanku. Skús niečo naznačiť.
Je to európska kapela, ale v podstate, keď mi manažérka napísala, že tá kapela
vie u nás hrať len 30. novembra a či máme vtedy voľno, odpísal som jej, že aj keby som mal posunúť svoj vlastný pohreb, tak 30. novembra pre nich bude klub k dispozícii.
Ja, že či ti nepísala, či ešte hovoríte, prepáč, trocha čierneho humoru. Tak ti budeme držať palce. Máš pocit, že sa ako klub etablujete na európskej klubovej mape? Reagujú na vás zahraniční agenti kapiel?
Myslím si, že áno. Už spolupracujeme s viacerými zahraničnými agentúrami a nielen teda povedzme z okolitých štátov. Aktuálne riešime jednu umelyňu z Kalifornie, ktorá by takisto mala u nás hrať niekedy po lete.
Pomaličky sa dostávame na mapu aj mimo nášho prostredia, čo je strašne super. Rovnako nás teší, že sme sa aj na Slovensku stali v relatívne krátkom čase relevantným hudobným klubom. V podstate to ukázala aj spomínaná vlna podpory, ktorú teraz dostávame po požiari.
Páčili sa mi reakcie fanúšikov, iných hudobných klubov a koncertných priestorov aj množstva hudobníkov, že veľryby treba zachranovať. To samotné ukazuje, že majú k vám veľmi osobný vzťah.
Dokonca niektoré kapely, ktoré u nás koncertovali nedávno, mi volali alebo písali, že im nemám posielať dohodnuté honoráre. Sú to veci, ktoré ešte nevieme úplne spracovať.
Na to, že ste len nedávno oslávili druhé narodeniny, z Prešova vnímam Pink Whale ako zásadný hudobný klub na koncertnej mape Slovenska. Čo bol impulz pre váš vznik? Nie všetci vedia, že si Slovensko reprezentoval vo vodnom slalome a mal stavebnú firmu.
Ako veľa vecí v mojom živote, aj Pink Whale bola jedna veľká náhoda. V istom čase som stretol správnych ľudí, ktorí vedeli, čo ideme robiť a ja som mal vtedy nejaké peniaze. Nebolo ich veľa, ale niečo som mal. Tak sme rozbehli Pink Whale. Vôbec som netušil, že do čoho ideme a už vôbec, že ma to takýmto spôsobom pohltí. Je to absolútne najlepšia vec, akú som kedy robil. Veľmi ma to napĺňa a baví. Najlepšia robota na svete.
Ľudia, ktorí chodia do klubov, vedia, o čom je klubový život, vedia, prečo tam chodia, ale pohľad z takzvanej kuchyne, ten sa hocikomu len tak nenaskytne. Na to musí človek klub vlastniť alebo ho prevádzkovať. Čo je na tom pre teba to naj? Predpokladám, že sa klubu chceš venovať dlhodobo.
Momentálne si neviem predstaviť, že by som robil niečo iné. Zmluvu na prenájom lode máme na 14 rokov. Najlepšie je na tom takmer všetko. Stretávam veľmi super ľudí, inteligentných, s ktorými sa dá rozprávať o mnohých veciach. Dá sa s nimi aj nesúhlasiť normálnym spôsobom a normálne o tom komunikovať. Baví ma organizovať podujatia, baví ma práca s mojimi kolegami, ktorí sú absolútne skvelí. V minulosti som pod sebou mával aj 70 ľudí, ale nikdy takýto skvelý tím, či už sú to kolegovia, ktorí robia na bare, produkční, zvukári, proste každý, kto je u nás, je radosť s ním spolupracovať. Po koncerte sa nám stáva, že si ešte sadneme, púšťame si hudbu, ktorú každý z nás počúva a zaujíma ho, rozprávame sa a zrazu mi volá moja drahá, že „ty nie si normálne, je osem hodín ráno“ (smiech). A tak idem domov. Sú to v podstate moji priatelia, hoci sú niektorí z nich vo veku môjho najstaršieho syna.
Ktoré boli tvoje pamätné koncerty v klube a priblíž nám prvý otvárací koncert?
Úplne prvá akcia na Pink Whale bola naša svadba a hrala tam Fara, čo je skvelá košická kapela. Berú nás ako svoj domovský podnik a my ich berieme ako našu domovskú kapelu. Hrali u nás aj teraz na narodeninách klubu a sú naši veľkí kamoši.
Prvá oficiálna akcia pre verejnosť bolo otvorenie Bielej Noci v roku 2021, kedy u nás hral dídžejský set, už bohužiaľ, zosnulý Erik Binder, náš kamarát, výtvarník a vynikajúci človek. Takto narýchlo by som si musel pozrieť, kto každý u nás hral, ale prišli Charmsove deti, výborná žilinská kapela, v ktorej hrá Robo Blaško, momentálne riaditeľ kultúrneho centra Stanica Zárečie.
Prvý veľký koncert odohrala na naše prvé narodeniny Mňága a Žďorp. Bookoval som ich tak, že som im napísal priamo cez Messenger a po nejakom čase mi odpísali, že prídu. Vtipné ešte bolo, že som ich požiadal, aby zahrali koncert zložený len z prvých dvoch albumov, ktoré sú z môjho pohľadu najlepšie. Chalani to naskúšali a bolo to skvelé. Vyzeralo to ako moja stretávka zo strednej školy so skvelou atmosférou. V prvom roku u nás hrali Modré Hory, Bene – úplný miláčik, Saténové ruky, ktoré robíme každý rok a budeme, pokiaľ budú existovať oni aj my. Tých kapiel je strašne veľa. Za posledné dva roky sme spravili viac ako 400 koncertov.
Keď už si spomínal Mňágu, že to vyzeralo ako stretávka zo strednej školy po rokoch, ktoré súčasné kapely sú tie, na ktorých budú o 15-20 rokov spomínať na tínedžerské časy terajší mladí fanúšikovia?
Z tých úplne súčasných jednoznačne Berlin Manson, Fvck_Kvlt, Dušan Vlk a ľudia okolo nich, pretože ich výpoveď je pre mladých rovnako silná, ako bola pre nás nezávislá scéna v 90-tych rokoch. Existuje ešte veľmi veľa mladých kapiel, ktoré zatiaľ neprerazili, snažíme sa aj my, dostať ich k nám do klubu a dať im priestor, aby u nás hrali. Často ich spájame s etablovanými kapelami. Párkrát sa už takto cez nás podarili spolupráce medzi niektorými kapelami.
V poslednej dobe ma zo slovenských kapiel zaujímajú Xces, hoci neviem povedať, do akej miery má ich hudba schopnosť, stať sa takpovediac kultovou, ale ich vystúpenia sú absolútne skvelé. Chceme ich ukázať aj mimo nášho priestoru a aktuálne riešime, aby vystúpili v spoločnom programe, ktorý pripravujeme s prešovským hudobným klubom Stromoradie 20. augusta v Humennom, ktoré tomto roku nesie titul Mesto kultúry. Ide o širší koncept podujatí, ktoré tam plánujeme v rámci Asociácie hudobných klubov Slovenska. V podstate to sme mali riešiť v pondelok.
Aktuálne je šialené množstvo kvalitných kapiel a hudobníkov. Aj v tom vidím rozdiel medzi deväťdesiatymi rokmi a týmto obdobím, kedy bolo podstatne menej kapiel. Počúval som Psích vojakov, Mňágu a žďorp, Bez ladu a skladu a tak ďalej. Ale dnes je tých kapiel omnoho viac a mnoho z ných je naozaj perfektných.
text a podcast: Edo Kopček
nahrávanie, mix a master zvuku: Dušan Papp
foto: Tomáš Rafa
