Verím, že košickú scénu aj celý východ Slovenska tento rozhovor obzvlášť poteší. Alexander „Šani“ Sucháček zanechal silný dojem v domácom undergrounde a prešiel viacerými známymi kapelami. Jeho hudobná cesta sa postupne rozvinula aj mimo rodného regiónu. V rozhovore sa vraciame k obdobiam, ktoré ho formovali, k intenzívnym rokom koncertovania aj k projektom, ktoré má stále v hlave či v srdci.
Alejandro Baci – vždy si mal zmysel pre humor a veselú povahu. Tvoj nick na Facebooku to len potvrdzuje. Čo je u teba nové? Natrvalo si odišiel z Košíc?
V prvom rade ďakujem za tvoju trpezlivosť a vytrvalosť. Tuším si čakal na odpovede viac ako rok a pol. Nick je kompilát mojich prezývok – Alejandro je hit od Lady Gaga a Šani báči ani neviem kto vymyslel. Napadlo mi spojiť to a na Facebooku fungovať takto. V Košiciach nemám trvalý pobyt už viac ako dvadsať rokov a od minulého roka tam nemám ani rodinné a majetkové väzby. Šanca, že by som sa natrvalo vrátil do Košíc je minimálna. Vzhľadom na to, ako sa tu z roka na rok zlepšuje kvalita života, je skôr môžné, že nevydržím ani na Slovensku. Ale kým žije nádej, že sa nejakým spôsobom dá dokopy moja bývala kapela Nostrum, je stále šanca, že sa ukážem aj v Košiciach.
Aké hudobné aktivity momentálne máš?
Toto bude veľmi rýchla odpoveď. Aktuálne naozaj aktívne vystupujem iba v zostave Holotropic, všetky ostatné kapely, projekty a hudobné aktivity sú dlhšie utlmené a uvidíme, ako sa mi ich v budúcnosti podarí oživiť. Všetci starneme, času je menej,… Aj keď napr. s Petrom Hijom (Fishartcollection) sa z času na čas pohrávame s myšlienkou aktivácie God Defamer.
Že si kvalitný hudobník bolo jasné už dávno, keď si sa vynoril ako mladý gitarista Nomenmortis. Prešiel si aj klasickou hudobnou školou?
Môj vzťah k hudbe asi ovplyvnilo to, že som odmalička vyrastal obklopený hudobnými nástrojmi. Môj dedko bol človek, ktorého som videl hrať na všetkom možnom – akordeón, gitara, balalajka, klavír,… Moja nevlastná staršia sestra išla v jeho šľapajach a skončila ako vyučený ladič klavírov. Ja reálne nemám žiadne hudobné vzdelanie. Ako stredoškolák som len absolvoval pár gitarových lekcií u vtedy služobne skúsenejších gitaristov (ale taktiež bez hudobných škôl). Som samouk. Učil som sa tak, že som sa snažil zahrať skladby, ktoré sa mi v tej dobe páčili. Najprv to bola Metallica, neskôr deathmetalové kapely a približne od osemnástich rokov som už začal skúšať hrať aj gitarovo náročnejšiu hudbu – napríklad veci od sólových gitaristov alebo prog rock/metalových kapiel. Keď som začínal s gitarou, neboli Guitar Pro ani podobné programy, k tabulatúram bol veľmi obmedzený prístup a aj tie, ku ktorým som sa dostal, boli často nekvalitné, takže mi ostalo hranie podľa sluchu, čo sa časom ukázalo ako dobrá škola.
Ako sa formoval mladý Alex v košickom undergrounde?
Úplne prvú kapelu, ktorá ale nikdy nehrala a ani neskúšala, som založil tuším ešte na základnej škole. Mali sme sa volať Adalhard alebo nejak podobne. Ja som mal asi dvadsaťročnú akustickú gitaru so strunami proklate vysoko a sused mal bubenícke paličky. V tom čase tuším vyšiel album Chaos A.D., a tak sme chceli hrať ako Sepultura. Nevedeli sme ale ako začať, a tak sme sa radšej po dvoch týždňoch rozpadli.
Reálne prvou kapelou bolo zoskupenie s opäť super názvom Morbid Consistency. Tu už sme mali jasnú predstavu o štýle (death metal), mali sme nástroje, skúšobňu,… Proste klasické zlaté undergroundové časy. Odohrali sme tri koncerty v zostave ja (gitara/spev), Peter Maďaroš (gitara, o.i. ex-Erytrosy, ex-Infer), František Proks (basgitara, o.i. ex-Nostrum, ex-Caress) a Jozef Kessely-Tóth (bicie, o.i. ex-Contemp, ex-Erytrosy). Potom sme sa všetci rozleteli po služobne aj hudobne skúsenejších skupinách zabehnutých v košickom undergrounde.
Evidoval som ťa aj ako gitaristu v Contempt. Bol si to ty, kto v tom čase doniesol covery od Pestilence a technickejšiu formu hrania? Ako si spomínaš na túto etapu?
Cover verzie v Contempte boli vždy na báze vzájomnej dohody, resp. zahrali sme si to, čo sa páčilo všetkým v kapele. Okrem Pestilence sme hrali aj Sothis od Vader, Mekong Deltu,… Technické hranie som do tejto bandy nedoniesol ja, skôr naopak. Veľmi sa mi páčili demá Paradise Garden? a Why, ktoré mi prišli na tú dobu v rámci celej undergroundovej scény dosť originálne. Do Contempt som šiel v dobe, keď už sa môj hudobný obzor začal rozširovať naprieč celým spektrom gitarovej hudby. Išiel som do toho s tým, že v porovnaní s Nomenmortis budem hrať niečo iné a naučím sa iné postupy a inak pristupovať k tvorbe. V rozširovaní obzorov mi veľmi pomohol Ľubo Lokša (aktuálne Contempt a Mordum), ktorý počúval okrem death metalu aj dosť vyslovene gitarovo zameranej hudby (Steve Vai, Joe Satriani, Dream Theater, James Murhpy,…). Zásoboval ma nahrávkami, ktoré moju hru posúvali vpred, keďže som sa pokúšal zreprodukovať skladby, ktoré sa mi páčili. Na túto etapu mám hudobne iba dobré spomienky, aj keď môj vyhadzov bol vtedy pre mňa trochu prekvapením. Keď sa na to pozriem spätne, vidím v tomto rozhodnutí zmysel. Po mojom odchode Contempt začal hrať hudbu, kvôli ktorej som ja do tej kapely nešiel, čiže moje angažovanie bolo asi tak trochu nedorozumenie (úsmev).
Verím, že pôsobenie v Dementor je pre teba doteraz silná emócia. Je to kultová banda. Pamätný je košický koncert, kde ste prišli s konceptom albumu Enslave The Weak. Ty si prišiel na pódium ako hotový metalový hráč. Aké bolo hrať v Dementore?
Dementor bola pre mňa asi najväčšia muzikantská skúsenosť v živote. Zahral som si zopár koncertných šnúr, hrali sme aj s Vader v Bielorusku, Rusku a na Ukrajine. Spoznal som život na cestách so všetkými radosťami a strasťami, ktoré prináša. Nikdy nebudem ľutovať rozhodnutie akceptovať ponuku Reného Blahušiaka. Dal mi ju na jednom koncerte v Martine, kde hrali spolu s Erytrosy. Čo sa týka učenia skladieb, dostal som veľmi undergroundovo rukou napísané približné tabulatúry. Viac-menej som išiel podľa sluchu a nuansy som riešil s Reném na skúškach. Za mňa je historicky škoda, že Dementor nemal od čias Church Dies šťastie na dobrých a kvalitných bubeníkov. Na nahrávkach to ešte nebolo tak počuť, ale naživo proste tí bubeníci neuhrali party tak, aby z hudby išla energia, ktorú si tento štýl pýta. Reného entuziazmus a snaha robiť všetko na najvyššej možnej úrovni mohol v kombinácii s kvalitnou zostavou posunúť túto kapelu minimálne na úroveň v tej dobe veľmi populárnych Krabathor.
Viem, že si dochádzal ďaleko na skúšky. Dalo sa to zvládať?
Skúšky boli v Púchove. Dochádzal som vlakom, do ktorého som okrem mňa a gitary naložil ešte gitarový zosilňovač. Zvládať sa to dalo. Bubeníka sme mali z Bratislavy a basgitaristu z Ružomberka, vzhľadom k vzdialenostiam boli skúšky skôr sporadické. Teraz mi Kamyl Adamík povedal, že ich nový basák v Besne dochádza vlakom na skúšky do Bratislavy až z Vranova nad Topľou. Dobrá vôľa všetko zdolá.
Jedna spomienka je u mňa celkom silná. Dohodil si nám support pred Erytrosy a Dementor v Sečovciach a Svidníku. Bol to masaker, hlavne ubytovanie a živý aktívny večer v motele rovno pri klube vo Svidníku. Viem, že si bol chorý a prišiel si z infekčného. Pamätáš si na tento dvojkoncert?
Ak som prišiel z infekčného, muselo to byť v dobe, keď som sa liečil na pľúcnu tuberkulózu. Vtedy som po piatich týždňoch v nemocnici podpísal reverz a na vlastnú zodpovednosť išiel do domácej liečby, lebo ma chceli šupnúť rovno do Hágov na ďalšiu niekoľkomesačnú liečbu. My sme ale mali s Dementorom dohodnuté turné po Európe a potom aj koncerty s Vaderom v Minsku, Moskve a Kyjeve, čo som si samozrejme nechcel nechať ujsť. Kyjevský koncert bol nakoniec kvôli návšteve pápeža zrušený, a tak sme sa namiesto toho s Vaderom cestou z Moskvy do Poľska iba dávali dole lacnou vodkou. V takej situácii a v mojom veku šlo zdravie samozrejme bokom. Ešte osem mesiacov potom som sa dopoval špeciálnymi liekmi a nakoniec som sa úspešne vyliečil a tuberkulóza sa mi dodnes nevrátila. Tipujem, že koncert vo Svidníku, ktorý spomínaš, bol vo vychýrenom klube Holičstvo. Na ten klub mám iba super spomienky, hrali sme tam aj s Nostrum. Konkrétne vtedy som Stana Lastivku (Killchain, ex-Erytrosy) v noci učil na chodbe ubytovania hrať Testament – inštrumentálku Musical Death. Myslím, že vtedy hral u vás v Perversity na gitaru Dano, ktorý sa ju tiež učil s nami.
Prečo si z Dementoru odišiel? Vaše cesty s Reném sa nerozviazali úplne. Ako vznikol nápad a formovanie God Defamer?
Keď som nastúpil do Dementoru, môj záujem o štýl, ktorý hrali, pomaličky opadával. Ako som spomínal, bola to obrovská výzva a šanca zahrať si na miestach, kam sa nebolo vtedy také ľahké dostať. Nedalo sa odolať. V podstate som precestoval veľkú časť Európy zadarmo. Hranie som si predstavoval na trochu vyššej muzikantskej úrovni, najmä čo sa týka bubeníkov. Predsa len, bol som zvyknutý hrať s Robom Kuzmom (okrem Contemptu vtedy hral aj v Nomenmortis), ktorý dodnes patrí k slovenskej deathmetalovej špičke. Bez urážky, jeho kvalít nedosahoval žiaden bubeník, s ktorými som mal možnosť hrať v Dementore. Kombinácia viacerých faktorov teda vyústila do môjho odchodu. V Reném som bol v sporadickom kontakte a neskôr naša diskusia vyústila do nápadu založiť God Defamed. Podľa mňa God Defamed má na konte dve celkom podarené nahrávky. Odzrkadľujú naše v tom čase aktuálne hudobné cítenie a hráčske možnosti.
Zabudli sme ešte na nejakú tvoju bandu z minulosti?
Určite Nostrum. To je kapela, s ktorou som ako hudobník najviac spokojný a duševne spätý. V tej dobe a v rozpoložení, v akom som sa nachádzal, dokonale napĺňala ľudsky aj hudobne všetky moje ambície a očakávania. Dodnes sme v kontakte, dokonca sa nám pred pár rokmi podarilo raz spolu skúšať. Nikdy neprestanem veriť, že sa nám spolu podarí ešte niečo vytvoriť. Dodnes ľutujem a aj si trochu vyčítam, že kvôli mne kapela nemohla fungovať ďalej. V medziobdobí po skončení Nostrum som v Bratislave založil a prevádzkoval kapelu Cortribe, s ktorou sme v Poprade v štúdiu u Martina Barlu nahrali štvorskladbové promo At the beginning, a odohrali sme viacero koncertov. V tejto kapele ale stále dochádzalo k zmenám v zostave a pomaličky došlo k úplnému zastaveniu činnosti. Keď som nevedel, ako pokračovať ďalej, došlo k spojeniu s Reném a vzniku God Defamer.
Koľko máš doma gitár a aparátov?
Gitár mám šesť a aparát je dnes už celkom ťažké definovať. Mám jednu malú lampovú hlavu, ale najviac hrám cez Quad Cortex od Neuralu, ku ktorému mám ešte predzosilňovač Baby Bomb od Mooer a expression pedál.
Celkom by ma zaujímalo, ako sa pozeráš na nové technologické vymoženosti v skladaní hudby. Predpokladám, že ich využívaš a sám si doma nahrávaš vecičky.
Úprimne, mám nahrávací program, ale nevyužívam ho až tak často. Zvykol som si všetko písať rovno do Guitar Pro. Ale teraz, keď mám trochu viac času, asi sa naučím ten program aj využívať viac.
Rád by som ešte poznal tvoje TOP 5 všetkých čias. Môžeš albumy alebo pokojne aj kapely ako také.
TOP 5 všetkých čias asi nedám. Vkus sa mi mení a vyvíja. Zároveň ma čím viac baví ticho. Každý týždeň sa snažím aspoň tri-štyrikrát ísť do prírody kde si ho viem naozaj užiť. Všeobecne mám rád hudbu, ktoré nie je prvoplánová, nekopíruje niekoho iného a vie vo mne vytvoriť nejakú náladu a emóciu. Aktuálne asi do TOP 5 patrí The Hirsch Effekt, Karnivool, Dežo Ursíny, Contortionist, a tento týždeň som si dal do auta diskografiu Deftones.
Odporuč mne, ako trochu starému deathmetalovému psovi, niečo nové a hudobne zaujímavé.
Neviem, či niektorá z vyššie uvedených kapiel osloví aj teba. Ale z death metalu, ak si aktuálne idem niečo vypočuť, sú to záležitosti typu Ulcerate. Tam si doma asi viac ty.
Ktoré festivaly alebo dobré koncerty si toho roku navštívil?
Bol som na Cynic, Beyond Creation (Rivers of Nihil som už z časových dôvodov nevidel) v Budapešti a vo Viedni na Cryptopsy a Decapitated. Oba koncerty boli super.
Aké sú tvoje muzikantské plány?
Začať konečne hrať tak často, ako si predstavujem. Posledných desať rokov bolo viac o pracovnej kariére, teraz by to zase mohla začať byť zábava (úsmev).
Text: Dodi Košč
Foto: archív Alexander Sucháček
