Bola by škoda nenahrať niečo spoločné v tejto zostave, priznáva Whisky zo Slobodnej Európy

Existujú kapely, na ktoré jednoducho idete, pretože ich koncert je v akomkoľvek meste spoločenskou udalosťou. Ich poctivý rock’n’roll a priamočiare texty majú svoju silu aj v 21. storočí a je naozaj málo kapiel, ktorých tvorbu nepoznačia žiadne módne trendy. Slobodná Európa je na hudobnej scéne 33 rokov a v rámci aktuálneho turné Kristove Roky Tour sme sa stretli s Miloslavom Láberom.

Slobodná Európa pôsobí na scéne 33 rokov. Celkom slušná kariéra aj vzhľadom na to, že si začínal ako bedňák. Povedal by si, že to tak dlho potiahnete?

Nepovedal. Keby mi niekto v roku 1990 povedal, že v roku 2022 bude ešte stále táto kapela fungovať, považoval by som ho za blázna. 

Ako ste fungovali v kapele? Plánovali ste z roka na rok, čo podniknete alebo ste to ani neriešili?

Nijako sme nepracovali na našej kariére, len tak sme existovali. Na začiatku sa to z nás sypalo, boli sme stále v skúšobni, vkuse som písal texty a bolo toho veľa. Potom prišlo obdobie v 90-tych rokoch, ktoré bolo pre nás ťažké, spomalilo sa to, mali sme pauzu, ale nikdy sme neboli kapela, ktorá by strategicky vymýšľala, čo urobí. Keď sa niečo vymyslelo, tak sa to naskúšalo, nahralo. Tretí album sme po tejto pauze vydali v roku 2003 a ďalší až v roku 2014, keď nám každý hovoril, aby sme niečo nahrali. Aj teraz začínajú tlaky, aby sme spravili niečo nové, no nie sme typ kapely, ktorá potrebuje každý rok novú dosku a ohurovať niečím. Máme štyri dosky, z ktorých keď vyberáme koncertný program, máme pretlak pesničiek a skôr riešime, čo vyhodiť, keď chceme zahrať niečo iné a to sa dostávame do štádia, že nie je čo vyhodiť z programu. Niečo nové spravíme až vo chvíli, keď z toho budeme mať zimomriavky.

Sú nejaké náčrtky? Priniesol Sveťo novú hudbu, prípadne vznikli nové texty?

Máme dve veci, ktoré považujem za dobré. Jedna je ešte z čias, keď sme nahrávali Štvorku, ktorá zostala, tá je moja a jedna je Sveťova, ktorú vytiahol pred pár rokmi. Sú niekde v “pľaci”, chlapci na mňa tlačia, aby som ich otextoval. Snáď sa už k tomu dokopem. 

Sveťo Korbeľ v košickom Collosseu.

Môžeme očakávať, že sa do tvorenia nového materiálu zapojí aj Laco Lučenič s Rasťom Gore?

Autorsky asi nie, ale myslím si, že aranžérsky áno. V Slobodke robil hudbu buď Sveťo (Korbeľ) alebo ja a väčšinou sa to dotvorilo v štúdiu, kde Laco (Lučenič) bol veľmi výrazný. Nahrával s nami od druhej platne. Prvýkrát bol s nami v roku 1992. Vždy veľmi dotváral aranže v našich skladbách, lebo Sveťo (Korbel) je rock’n’rollový gitarista, ktorý hrá priamočiaru gitaru a Laco do toho hral atmosférické gitary alebo nejaké zaujímavé sóla. A čo sa týka Rasťa Goreho, tak na to nahrávanie sa veľmi teším, pretože je ako basgitarista veľmi úžasný a tvorivý. Nevylučujem, že niekto prinesie pesničku, ktorá by mohla byť na albume výnimkou, ale hlavný rukopis bude Sveťov alebo môj.

Slobodná Európa robí poctivý rock’n’roll, vaše texty sú priame, inokedy temné, no konkrétne. Zachováte si svoj rukopis?

Nikdy sme nad tým takto nerozmýšľali, aké by to malo byť. Čo mi napadne, to bude. 

V rámci formovania aktuálnej zostavy sa Laco Lučenič presunul na post gitaristu a na basu ste draftovali Rasťa Goreho. Na koncertoch dochádza aj k jamovaniu, čo nie je pre vás typické. Ako sa ti hrá v tejto zostave?

Veľmi dobre. Myslím si, že je to najlepšia zostava tejto kapely, ktorá kedy bola. Som veľmi rád, že sa Laco znova dostal na gitaru. Pred piatmi rokmi som ho zavolal do kapely, keď odišiel basák Žumo. Ale stále som cítil, že je ho na base škoda, pretože dlhé roky určoval v štúdiu zvuk kapely práve na gitare a bolo mi ľúto, že ho takto nevieme využiť. Chalani hovorili, nech vezmeme Rasťa na basu, ja, že dobre. Ani som si predtým neuvedomoval, aký dobrý je basgitarista, okrem toho, že je fajn chalan. Až potom, keď sme začali hrať, som čumel, že “wau”. Je to veľký prínos a plus Slobodka znie na koncertoch tak, ako zneli nahrávky v štúdiu. Laco hrá skvelé sóla a hlavne atmosférické gitary, preto je to podľa mňa najlepšia zostava, ktorá kedy bola.

Slobodná Európa 2022 v košickom hudobnom klube Collosseum. zľava: Sveťo Korbeľ (gitara), Timáš „Tuleň“ Vojtek (bicie), Miloslav „Whisky“ Láber (spev), Rasťo Gore (basgitara) a Laco Lučenič (gitary).

Premiéru ste si v tejto zostave odkrútili na Pohoda on the Ground na pódiu, ktoré kurátoroval košický klub Collosseum. Aké to bolo, keď ste po tom koncerte zišli dole z pódia?

Dobré. Tešili sme sa. Že to hrá, sme počuli už v skúšobni. Vedeli sme, s čím tam ideme. Na Pohode sme po dlhej dobe mali feedback od ľudí, boli sme z toho nadšení. Po Pohode sme hrali vlastné koncerty po amfíkoch a potom sme boli nešťastní, že prišli opäť zákazy a museli sme rušiť celé jesenné turné. Keďže sme nehrali spolu od augusta minulého roka, museli sme to znova nacvičiť.

Aktuálne turné ste ohlásili skôr ako bolo oznámené rušenie opatrení. 

To nám vyšlo. Nikto nevedel, čo bude. Z brucha sme to hodili na apríl. Plánovali sme to koncom minulého roka, keď sa ešte nevedelo, že príde Omikron. Zdalo sa nám, či to nebude neskoro, že Delta prehrmí vo februári, tak či to nedať na marec, ale nakoniecsme to dali na apríl. Keď prišiel Omikron, vraveli sme si, že je zle, potrvá to do leta a zas nám to zrušia ako minulý rok. Nakoniec to vyšlo perfektne.

Na české koncerty idú s vami Catastrofy. Chcete ich ukázať svojmu publiku?

Prišlo to od nášho manažéra, ktorý ide robiť aj s Catastrofy. Prišlo mu to ako dobré spojenie. My sme s tým boli v pohode. Catastrofy som vnímal už dávnejšie. Najprv ma pobavil ich zbojnícky klip, v ktorom behali po lese so sekerou. Najprv som čumel, čo to je ty vole? A potom som sa na tom začal rehotať. Aj keď to už nie je štýl hudby, ktorú by som počúval, vôbec už nepočúvam rockovú hudbu, ale iné veci ako Nicka Cavea a tak. V Catastrofy sa mi páči ich message. Majú veľmi dobré texty, postoj aj humor, ktorý v tom je. Keď mi manažér povedal, že by chlapci išli s nami zahrať na turné, prečo nie? Naši chalani, Tuleň a Rasťo sa s nimi poznajú osobne, hovoria, že je to dobrá partička, tak sa teším, že bude aj sranda. 

Na bratislavské koncerty si zvyknete pozývať špeciálnych hostí. 13. mája sa s vami v MMC predstaví Bez Ladu a Skladu. Aké sú medzi vami kapelami vzťahy? 

No my sa poznáme dávno. Pamätám si ešte staré koncerty (Čertovo kolo) a už tam som vnímal Miša (Kaščáka) a spoznal sa s nimi. Ale hlavne sme s Bez Ladu a Skladu mali v 90-tych rokoch (našich najdivokejších) spoločnú skúšobňu v priestoroch klubu Rock Pop Jazz, pretože všetci študovali a existovali v Bratislave. Pamätám sa, ako mi občas zavolali v noci zo žúru, že počúvajú Slobodku. Sme si teda blízki aj hudobne a veľmi si ich vážim. Okrem toho som veľmi dobrý kamarát aj s Bedlym a Rišom Rybníčkom, navštevujeme sa, pomerne často sú u mňa doma.  

Tento formát vznikol pred niekoľkými rokmi. Na bratislavské koncerty si pozývame kapely, ktoré si vážime. Takto sme tam už mali ako špeciálneho hosťa napríklad Mariána Vargu, Lauru a její tigři, Garáž, či Ivana Mládka a s BLAS ide o preložený koncert z minulej jesene. 

Po tomto turné vyjde nová výberovka. Objavia sa na nej aj skladby zo sólových albumov členov Slobodky?

Nie. Bude to dvojvinyl, z ktorého každá strana bude výberom z našich jednotlivých albumov.

Vinyl, pretože je to formát, ktorý teraz zažíva renesanciu?

Neviem, nie je to náš projekt. Prišlo s tým za nami vydavateľstvo. Bude to aj na cédečku. Priorita je vinyl, ale je to aktivita vydavateľstva. Osobne sa na to teším. Nie som vinylofil, v tomto som pohodlný, hudbu počúvam z digitálu, ale veľmi chápem túto mániu, aj si vážim to, že niekto má takýto vzťah a úctu k hudbe a je rád, že má album doma fyzicky. Veľmi si to vážim.

V reedícii vyšla nedávno Pakáreň. Čo to pre vás znamená, že aj v súčasnej dobe sa dostáva takejto pozornosti vašej tvorbe?

Nesledujem to špeciálne, keďže to majú v rukách vydavateľstvá a vlastnia k tým nahrávkam mechanické práva. V každom prípade je to pekný pocit, že aj dnes majú ľuďom čo povedať skladby, ktoré sme vymysleli pred 33 rokmi, že si to aj niekto kúpi a počúva. Skôr si to uvedomujem na koncertoch. Predvčerom (podcast sme nahrávali 4.4.2022, pozn. red.) sme hrali v Košiciach. Keď vidím narvanú sálu, v ktorej sú ľudia vo veku od 16 do 60 rokov, tak si hovorím „fúha“. Niekedy sa až čudujem, že dnešní dvadsiatnici, ktorí vyrastajú v tejto realite, rozumejú našim pesničkám, dávajú im nadčasovosť. A to je dobrý pocit. Že to malo zmysel a nebola to blbosť, keď ešte dodnes niekoho zaujímajú.

V Slobodnej Európe pôsobilo viacero muzikantov, niektorí už nie sú medzi nami. Ako sa kapela dokáže vysporiadať s tým, keď odíde člen, s ktorým to má postavené, zabehnuté a ste na seba zvyknutí?

To je vo všeobecnosti vždy veľmi ťažké. Keď si s niekým hral v kapele, tak z toho logicky vyplýva, že si s ním prežil veľa spoločného a je to človek, ktorého odchod ťa zasiahne. Veľmi ťažký bol pre nás odchod Ďura Černého, ktorý aj aktívne hral v Slobodke, keď zomrel. Boli sme spolu veľmi často v kontakte a je to človek, ktorý nám aj dnes strašne chýba, lebo bol úžasný človek. Celý jeho vibe, humor, dobrota a ľudskosť. Strašne nám to chýba. Braňo Alex už dávno nehral v kapele, ale aj s ním sme sa poznali z praveku. Najväčší šok bol, aj keď to nebol člen kapely, keď odišiel Marek Brezovský. S ním sme ale boli najlepší kamoši, dennodenne sme boli spolu, nahrával s nami, motal sa okolo našej kapely, všetci sme ho dobre poznali, hrával s nami občas aj koncerty. A to bol strašný šok, lebo sme boli veľmi mladí, mal som dvadsaťštyri rokov. Vo vyššom veku berieš smrť ako súčasť života, ale vtedy to bol obrovský šok. Pri Ďurovi to nikto nečakal. Nebola to nejaká tiahlá choroba, bolo to náhle. A Braňo, to je tiež strašne smutné. Bol to človek, ktorý s nami zakladal kapelu a dal jej identitu. Pokiaľ som v kapele ja a Sveťo, stále mi to dáva zmysel. Aj Tuleň, hrá s nami od roku 2002 a nahrával Trojku. Rasťo je nový a Laco s nami súvisí stále od roku ’92.

Slobodná Európa je jednou z mnohých kapiel, ktoré Laco Lučenič pozitívne ovplyvnil.

Braňovi Alexovi ste dávali dôchodok. To je viac než gesto.

Braňo, okrem iných diagnóz, mal problém so šľachami, mal skrútený prst a ostatné nepohyblivé, preto už nevedel hrať na base. Nemohol s nami hrať a v jednej chvíli mi napadlo, kurnik, veď hráme aj jeho pesničky, tak chalani, budeme dávať z každého koncertu niečo aj Braňovi. Zaslúžil si to, stál pri vzniku kapely a je aj autorom pesničiek. Tak sme mu dávali podiel do konca jeho života. Po víkende vždy prišiel za manažérom pre nejaké prachy, ktoré sa zarobili na koncertoch.

Slobodka je na scéne 33 rokov. Cítite, že kapela bude fungovať aj ďalej?

Momentálne mám pocit, že naša kapela nikdy lepšie nefungovala. Zostava je pre mňa ideálna, hrá to najlepšie, ako to kedy hralo a čím ďalej, tým viac na nás chodí ľudí, ktorých to baví a to je dôvod hrať. Nikdy sme neplánovali, čo bude, nemáme nejaké zásadné plány, ale pokiaľ budú ľudia chodiť na koncerty, pokiaľ budeme živí a zdraví, nemáme dôvod nehrať. Aj teraz sme si to zažili počas covidu, každému z nás chýbalo hranie. Nechceme to nejako preháňať, ale budeme to držať v rovine, ako sme si povedali pred pár rokmi. Pred tým sme hrávali veľmi veľa, neviem, aj 80 koncertov ročne. Povedali sme si, že budeme hrávať už len tak, aby nás to bavilo. Chceme hrávať v priestoroch, v ktorých sú podmienky, ktoré sme si určili. Chceme mať svoju veľkosť pódia, aby sme sa niekde netlačili, nechceme hrávať tam, kde nie je dostatočne kvalitná aparatúra a zvuk, čo už samé o sebe dáva na Slovensku a v Čechách limit, pretože tu nie je toľko klubov, aby si mohol veľa hrávať. V zásade budeme hrávať svoje jarné a jesenné turné, v lete fesťáky a vlastné letné akcie, ktoré sme si vymysleli. Každý má svoj život, rodinu, prácu, ja aj cestujem, tomu sa prispôsobujeme. Takto to bude, pokiaľ budeme živí a zdraví.

Všetky podcasty MojaMuzika nájdete bezplatne na Anchor.fm, Spotify, Google Podcasts a Apple Podcasts.

Najbližšie termíny Kristove Roky Tour:

22.4.2022 Vrútky, RC Mlyn
23.4.2022 Nitra, Frankie Rock Club
28.4.2022 Brno, Melodka – špeciálny hosť: Catastrofy
29.4.2022 Praha, Palác Akropolis – špeciálny hosť: Catastrofy
13.5.2022 Bratislava, MMC – špeciálny hosť: Bez Ladu a Skladu
7.5.2022 Trenčín, Piano Club

podcast: Edo Kopček
nahrávanie, mix a master zvuku: Dušan Papp
foto: Zdenko Hanout (titulná), Stephen Slaninka, Free Metal Promotion (v texte)