Live

Na Pohode chceme väčší priestor pre slovenskú hudobnú scénu, hovorí Michal Kaščák. Pohoda festival má za sebou vydarený a zároveň mega náročný 25. ročník.

12.07.20221143 views0

V nedeľu ráno o desiatej hodine sa stretávame s Michalom Kaščákom a Antonom Repkom z tímu festivalu Pohoda v Press centre. Pôsobia unavene, možno aj viac ako po iné roky. Vyžaruje z nich však veľká vďaka a také sú aj ich prvé slová počas záverečnej tlačovej konferencie, ktoré niekoľkokrát zopakujú.

Zorganizovať festival pre tridsaťtisíc ľudí s nadštandardným komfortom a programom na dvadsiatichdvoch scénach na tretíkrát si vyžaduje výkon na hranici ľudských síl. Pred festivalom aj počas neho odznelo niekoľkokrát, že by sa Pohoda nemohla konať bez návštevníkov, účinkujúcich, dodávateľov a partnerov, ktorí festival podržali. V tejto chvíli sa nám žiada doplniť, že je to aj vďaka skvelej „rytmike“organizačného tímu festivalu, ktorému sa reštart podujatia podaril na výbornú.

Za to patrí jednotlivým členom tímu festivalu Pohoda a dobrovoľníkom  hneď v úvode jedno špeciálne a veľké „Ďakujeme“. Aj za to, že ako tím ustáli pandémiu a s ňou spojené komplikácie, že na úkor seba a nášho pohodového zážitku nestihli ani minútu vystúpenia niektorého zo svojich obľúbených interpretov (napr. Lianne la Havas), za dramaturgickú odvahu (domáci FVLCRVM na hlavnom pódiu v headlinerskom slote), úctu a priestor pre slovenskú hudbu, ktorá sa v Artist village neprestajne môže stretať so zahraničnou scénou a predovšetkým za enormné nasadenie.

„Mali sme ročník s asi najväčším počtom výziev. Nikdy sme nečelili toľkým zmenám počas festivalu, pred ním a pravdepodobne nás to ešte pár dní čaká a to na všetkých stranách,“ hovoril v úvode tlačovej besedy Michal Kaščák. Prvou zmenou v programe bolo zrušenie Dhakabrakha kvôli kovidu, ale aj Black Pumas, ktorí nemohli vystúpiť ani na minuloročnej Pohoda on the Ground. Programových zmien (aj produkčných) sa však udialo oveľa viac. Každá zmena vyvolá sériu nových krokov, ktoré je nutné realizovať. „Denne sme riešili napríklad prebookovanie letov niektorých umelcov a na to nadväzujúce veci počínajúc logistikou príchodov a odchodov až po ich ubytovanie. Takisto sa to dialo s dodávateľmi. Nemohli sme sa spoľahnúť na čarovnú formulku: ‚Tak, ako pred rokom‘. Niektorí z nich sa nás pýtali aj bežné otázky, čo v minulosti nebývalo. Celkové vysvetľovanie a komunikácia, bola v tomto roku obsiahla a mám obrovskú radosť, ako to ľudia v tíme zvládali, ako sa popasovali s problémami, ktoré vznikli a ani raz niečo neprerušili v zmysle ‚nechajme to tak‘.“

Napriek všetkému sa brány festivalu otvorili vo štvrtok načas, bez toho, aby sa tvorili zápchy na vchodoch. Odhodlanie tímu bolo badateľné aj v zákulisí. Nadšenie fanúšikov, že si opäť môžu užiť slobodne podujatie bez obmedzení, zas vytvorilo od úvodných minút povestnú pohodovú atmosféru, na akú sme boli zvyknutí.

Pohoda nie je typom festivalu, ktorý by stál na headlinerovi. Pilierov má hneď niekoľko. Aj preto má ako nezávislý festival (nepatrí pod žiaden veľký koncern, ale je značkou sama o sebe, pozn. red.) silné korene, na ktorých stojí. Tento rok si organizátori dopriali darčekový program – Nick Cave and The Bad Seeds, The Libertines, Grandmaster Flash. Málokedy sa na letisku v Trenčíne stretlo hneď niekoľko silných mien v priebehu jedného víkendu. O silné mená sa budú snažiť aj v nasledujúcich rokoch, skôr to ale vidia na mixe „menších“, zato stále kvalitných mien. Už niekoľkokrát návštevníci prijali menšie mená na hlavných pódiách v headlinových časoch.

Samostatnou kapitolou je pocta slovenskej hudbe. Pohoda priniesla niekoľko skvelých formátov, do ktorých investovala svoju kreativitu, čas aj financie. Vystúpenie Bolo nás jedenásť spoločne s Bratislava Hot Serenaders (bohužiaľ už bez zosnulého Milana Lasicu) v záverečný deň festivalu bolo jedným z vrcholov podujatia. Detailne ho spracoval Oliver Rehák vo svojej reportáži: „Ešte raz, ešte raz!“ Projekt Bolo nás jedenásť zaznel prvýkrát bez Milana Lasicu

Najviac sa na aktuálnom ročníku spomínalo na Miroslava Žbirku. Midi Lidi s Lacom Lučeničom napokon ponúkli vo štvrtok večer dôstojnú oslavu založenú na setliste z albumov Nemoderný Chalan, Chlapec z ulice a Zlomky poznania. Ako hostia s nimi vystúpili David Žbirka a Michal Kaščák, ktorí projekt Nemoderný chalan inicioval ešte za života Miroslava Žbirku. Vďaka crospostingu livestreamu ste si vystúpenie mohli pozrieť aj na našom facebookovom profile.

V piatok doobedu sa v literárnom stane Martinus konala diskusia Medzi básňou a piesňou, v ktorej Oliver Rehák diskutoval spoločne s Kateřinou a Davidom Žbirkovými o Mekyho vzťahu k básňam. Spomínali tak na to, že už v osemdesiatych rokoch chodieval do knižnice, kde čítal veľa slovenskej poézie a vyberal básne, ktoré si vedel predstaviť, že ich zhudobní. Potvrdili tiež, že skvelá báseň nemusí byť nutne vhodná na zhudobnenie. V závere uviedol Michal Kaščák do života Mekyho album Posledné veci, ktorého dokončením v Abbey Road Studios spevák poveril svojho syna Davida Žbirku.

 

Tak ako kedysi Meky Žbirka pomohol začínajúcim kapelám RG Tip (k nahratiu debutovej platne), Bez ladu a skladu (zapožičaním aparátu a nástrojov na nahratie debutu) a ďalším, pomáha slovenskej hudobnej scéne svojimi možnosťami aj festival Pohoda. Na minuloročnej pandemickej verzii Pohoda on the Ground kurátorovalo desať slovenských hudobných klubov vlastné pódiá a postavilo tak značnú časť programu podujatia. V čase koronakrízy, keď sa začalo viac rozprávať o chýbajúcej infraštruktúre v kultúrnom sektore v našej krajine, bola to práve Pohoda, ktorá opakovane vyzdvihovala význam slovenských hudobných klubov pre domácu scénu.

Na 25. ročníku sa festival mohol vrátiť k tomu, v čom sú jeho najväčšie predispozície a vo svojom programe našiel priestor pre nielen zabehnuté mená (Chiki liki tu-a, premiéra Opery Muflóna Ancijáš Branislava Jóbusa, Polemic & Medial Banana, Slobodná Európa, Saténové Ruky), vychádzajúce hviezdy (Lash & Grey, Isama Zing, Tamara Kramar, Blanch, Timea, God and Eve, Meowlau x Val), ale aj vyše desiatku ďalších domácich interpretov.

„Festival má veľmi veľa rozmerov. Oslava slobody, oslava tolerancie, oslava stretnutia a zároveň je festival aj o tom, že umožňuje domácej scéne stretnutie so zahraničnou scénou. Sme hrdí na to, že máme na niektorých veľkých pódiách čisto medzinárodný program, vždy sa snažíme, aby tam bolo aspoň jedno domáce meno, ale myslím si, že bez toho, aby sme mali silne zastúpenú domácu scénu, by sme sa odtrhovali od toho, o čo nám ide – prepájanie svetov. A práve v tomto roku, keď sme otvorili viacero menších pódií, podarilo sa priniesť viac nových domácich interpretov, ako sme pôvodne očakávali, dokonca v istej fáze prípravy programu som bol zúfalý, že máme príliš málo domácej hudby. To sa potom úplne otočilo (pribudli dve nové pódiá na základe podpísania last minute partnerstiev, pozn. red.),“ reagoval Michal Kaščák na našu otázku ohľadom slovenských interpretov v programe. Zároveň dodal, že sa im nepodarilo zaradiť všetky domáce mená, ktoré v programe chceli. Aj preto si myslí, že by na Pohode mohol byť väčší priestor pre domácich umelcov. Výrazne mu s tým pomáha Denis Bango, ktorý má o našej súčasnej scéne skvelý prehľad. A to je dobrá správa pre slovenskú hudobnú scénu.

Aký bude ďalší ročník?

Festival podľa slov Michala Kaščáka čakajú veľké výzvy, čo sa týka bookingu umelcov. Tiež je otázne, či sa dostanú k takým silným menám, ako sa im doteraz darilo. Dôvodom sú ceny umelcov, ktoré rapídne narástli. „Možno budeme musieť festival dramaturgicky sprísniť. Nižšia kapacita je len vo forme úvahy, skôr smerujeme k zlepšeniam.“

Festival má svoju podobu, ktorá sa organizátorom páči a majú ju radi. Aj preto predpokladajú, že 26. ročník začnú pripravovať v podobe, ako prebiehal tento.

„Určite chceme zlepšiť nejaké veci, existujú super nápady a teraz sme sa dohodli, že sa pokúsime spraviť generálnu poradu, na ktorej každý povie, čo sa dá zlepšiť. Určite nechceme, aby Pohoda rástla, čo sa týka kapacity, to si chceme strážiť, dokonca mojím pokušením je – stále iba vo forme úvahy, aby sa mierne zmenšovala, ale nechcem sa rúhať. Som štastný, že sme v tomto roku mali tridsaťtisíc ľudí, podľa mňa je to ideálna kapacita.“ Po tohtoročných skúsenostiach si dávajú interný záväzok, že ho pripravia s väčším počtom ľudí v tíme.

Účasť ukrajinských umelcov aj iniciatívy Music Saves Ukraine detailne spracovala Jana Močková v reportáži Ukrajinskí umelci na Pohode: Ako hrať pre radosť, keď doma ľudia umierajú.

Galéria zo štvrtka:

Nick Cave priniesol do Trenčína romantiku aj drsný rock’n’roll. Festival Pohoda odštartoval vo veľkom štýle a pri vypredanej kapacite.

Galéria z piatka:

The Libertines v piatok na Pohode ukázali, že majú skvelé obdobie. 

text: Edo Kopček
foto: Dominik Petro, Adam Zvolenský, Ondrej Koščík, Rebeka Brábliková, Martin Mlčúchová