Pohoda a Sloboda (piatok 17.7.2009)

„Ľudia majú silu,“ spieva Patti Smith už niekoľko desaťročí. V našich geografických šírkach sme sa o tom presvedčili už pred dvadsiatimi rokmi, kedy u nás ešte v dobe Československa došlo k „Nežnej Revolúcii,“ ktorá mala priniesť slobodu v našej krajine. Vtedy som mal však štyri roky a zaujímali ma sladkosti a pieskovisko. Dnes je to iné. Slobodný sa cíti aj Lasky, spevák Pary, ako mi prezradil krátko po ich sobotňajšom vystúpení na Pohode. Napriek tomu “je stále o čo bojovať,” hlása šesťdesiattri ročná matka punku Patti Smith, nech je to v jej voľnom čase, počas tlačovej konferencie alebo keď stojí na pódiu. Posledné tri roky boli pre mňa každodenným bojom, možno húževnatejším ako inokedy. Ale dá sa predpokladať, že to nebol len môj prípad. Keď to má človek náročné, ťažko mu je zastaviť sa hoc na chvíľu. Popravde som si od tých všetkých stresov vydýchol až na Pohode. Tento ročník bol pre mňa prvou návštevou trenčianskeho letiska. Opäť mi nedá neparafrázovať Patti Smith, pretože na tomto festivale som „rozpoznal čistý vzduch“ (verš z textu piesne People have the power, pozn red.). Hovorí sa, že človek i zviera vycítia, keď je niečo vo vzduchu. Hm. Väčšinou to má negatívnu konotáciu, ale tu na Pohode to v piatok bola radosť, voľnosť a vytúžená sloboda. Zážitok bol úžasný, a nikdy na to nezabudnem. Len je tam, keď videl, ako veľa ľudí v reálnom živote robí to isté mimo Facebooku alebo party poker bolo úžasné. Bol to zážitok, ktorý uviazol so mnou niekoľko rokov.Presne ako kedysi s lopatkou a vedierkom na spomínanom pieskovisku.

Do areálu sme dorazili v piatok poobede. Akreditácia prebehla bez problémov. Za vstupnou bránou sa pred nami rozprestrelo stanové mestečko a v diaľke bolo vidno niektoré pódiá.

Tesne po vybalení sme sa rozhodli preskúmať areál. Cestou k hlavnému stage-u nás na chvíľu schladili srandisti na hasičskom aute. Ešte dvakrát som sa sám za nimi vrátil. Ale našli sa aj iné „riešenia“.

O zaujímavé momentky nebola núdza. Najlepší boli chalani, ktorí chodili s „báglom piva“ na chrbte. Ak človek sedel pri stane, stačilo zakričať „PIVO“. To by mali zaviesť aj na kúpaliskách a vodných nádržiach 🙂 A ak ste to s pivom neprehnali, pustili vás na bungee jumping 😀 Inak je vtipné sledovať zo zeme ako na vás padá človek zo 75 metrovej výšky.

S výškami aj pivom súvisela ďalšia atrakcia. Oficiálne sa to volalo Dinner in the Sky. Tu sa jedlo ale nepodávalo. A tak to návštevníci Pohody príznačne premenovali na Beer in the Sky.

Dosť bolo srandičiek, piva a okúňania. Ide sa na koncerty. Na Tesco Stage-i vystupovala Slobodná Európa a na koncert prišlo skutočne veľa ľudí. Punk má ešte stále čo povedať. A mnohí, aj keď už majú viac než -násť rokov si dajú punk aj na olovrant. Presne o piatej poobede sme si mohli vypočuť prierez tvorby Slobodky.

Veľký záujem vzbudil workshop v Nay Tanečnom Dome, počas ktorého sa účastníci mohli naučiť choreografiu z kultového filmu Pulp Fiction pod vedením J. Bekra a SPIN. Veľmi veselé spomínanie.

O výnimočné momenty nebola núdza. Už o osemnástej hodine zahájil svoj comebackový koncert Richard Müller, ktorému šéf Pohody Michal Kaščák odovzdal zlatú dosku za album Müller spieva Lasicu, Lasica spieva Müllera a Müller a Lasica spievajú Filipa. Richardov výberový set list  nesklamal. Predpokladám, že jesené turné bude úspešné a aké asi budú nové skladby?

Najväčším zážitkom bol pre mňa dlhoočakávaný koncert Patti Smith, ktorá dokonale  zapadla do hlavnej myšlienky tohtoročnej Pohody. Patti Smith je zosobnená sloboda. Krátky rozhovor s ňou počas tlačovej konferencie bol naozaj pútavý. Patti keď o niečom spieva, tak to myslí naozaj vážne.

Mnohých očarilo vystúpenie kapely The Ting Tings. Hudobne aj vizuálne. Mám rád hudbu Youcoco, ale Ting Tings sú predsa len o niečo vyššie. Počas ich koncertu som si spomenul White Stripes. Vidieť, že ich muzika má ešte stále vplyv na umelcov v rôznych krajinách. Kvalitu vraj preverí čas.

Domáce Youcoco začali svoj koncert hneď po Karolovi Miklošovi. Jeho koncert som bohužiaľ nestihol. Teší ma, ak sa u nás darí kapele, ktorá vlastne robí hudbu pre zábavu a v rámci voľného času. V stane Rádia FM bolo takmer plno.

V piatok sme ešte stihli koncert Pendulum, ktorý bol jednou neskutočnou žúrkou niekoľko tisícového davu. Bola v tom elektronika, drum’n’bass, nádych industriálu a štipka metalovej tvrdosti. Koncerty Pendulum sú iné ako ich albumy a osobne mi vyhovuje ak je na scéne aj živá kapela. Koncert Hadouken nám pripomenul časy Rage against the machine. Piatkové putovanie festivalom sme zakončili koncertom Tomáš Sloboda Sound’s Like This v ČSOB Aréne. Tomáš aj jeho kapela sa tešili veľkému publiku, ktoré si vykričalo aj prídavky. Vedľa hesla Patti Smith „People Have The Power“ sa môže spokojne zaradiť aj Tomášom zaspievané „Máme sa veľmi dobre.“ A tak sa aj skončil piatok na Pohode.

nejaké foto nájdeš aj tu: http://hanout.blog.sme.sk/c/199941/Fotoreportaz-R-Muller-Patti-Smith-a-The-Ting-Tings-v-Trencine.html

Text: Edo Kopček

Foto: Dominik Petro, Zdenko Hanout