Radoslav Jussy Priputen k 20. výročiu kapely Gloom: Poznám veľa ľudí, ktorí hudbu po čase hodili do koša a ešte viac takých, ktorí ju robia dodnes (Podcast)

Slovenská metalová kapela Gloom odohrá v sobotu 11. septembra v prešovskom hudobnom klube Stromoradie špeciálny koncert pri príležitosti osláv 20 rokov svojej existencie. Bubeník Radoslav Jussy Priputen, gitarista Igor Tinák, basgitarista Miroslav Maľcovský a spevák Martin Pazdera pripravili jedenapolhodinový set, ktorý je prierezom tvorby a pripomenie všetky tri albumy Nostalgia, Catharsis a najnovší Awaken. Na pódiu sa k členom kapely pridajú v rámci koncertnej zostavy klávesáčka Barbora Petrášová a vokalistka Marcela Jurčenková.

„Máme pripravených viacero prekvapení,“ hovorí v našom podcaste zakladateľ Gloom Radoslav Jussy Priputen.

V úlohe hostí večera sa predstavia Orkrist a Alter Ego.

Počiatky kapely Gloom siahajú do roku 2001. Renesanciu kapela zažila s príchodom speváka Martina Pazderu v roku 2014. Nasledovali albumy Catharsis a minuloročný, stále aktuálny Awaken, ktorí napriek covidu zaznamenal mnohonásobné pozitívne recenzie v zahraničí aj na československej scéne.

Čaká nás veľmi pekný večer už 11. septembra práve tu v Stromoradí. Jussy vitaj, ideme spolu osláviť 20 rokov.

Aké je to pre teba byť po roku v tomto priestore? Vynorili sa ti nejaké spomienky?

Spomienky spred roka sú krásne, mám to ešte v živej pamäti, pretože to bol na dlhý čas posledný koncert. Takže mám len tie najlepšie spomienky. Aj odozvy od ľudí boli vynikajúce. Bola to akcia, ktorá sa podarila.

Takže si vedel, že ak 20 rokov, tak opäť tu? Čo ste si pripravili?

Chceli sme niečo vymyslieť. Dali sme si métu, že by bolo dobre osláviť 20 rokov, aj keď kapela nehrala celých 20 rokov. Boli tam aj nejaké prestávky, ale v roku 2011 som to dal do pohybu ako svoj projekt. S chlapcami z kapely sme sa dohodli, že by sa patrilo osláviť 20 rokov na Stromku, kde je super atmosféra, super klub. A dúfam, že to bude ešte lepšie ako minulého roku. Veľmi sa tešíme.

Minulý rok ste tu predstavili aktuálny album, vtedy absolútnu novinku Awaken. Predpokladám, že pri tejto príležitosti pôjde o prierez albumov Nostalgia, Catharsis a Awaken.

Áno, máme pripravený program tuším na hodinu až hodinu a pol a bude to prierez všetkých troch albumov. Môžem povedať, že máme pripravené aj nejaké prekvapenia, ale uvidíme, ako to vypáli. Nechcel by som prezrádzať viac, ale určite sa máte na čo tešiť.

Poďme ešte k aktuálnej platni Awaken. Stala sa tam  aj dosť nepríjemná vec. Album ste vydali pod hlavičkou Slovak metal army. Juraj “Immortal“ Haríň nás minulý mesiac opustil. Zároveň ste prišli o vydavateľa. Čo s tým?

Poznal som Jura 28 rokov. V roku 1993 som vojničil v Ružomberku, odkiaľ Juro pochádzal. Pomáhal mi v začiatkoch s INSEPULTUS, čo bola moja prvá death metalová kapela, jedna z najstarších na Slovensku. Čo na to povedať? Je to situácia, ktorú keď človek nezažije na vlastnej koži, tak… Jednoducho stále to predychávame, lebo album sme kvôli kovidu vydali s oneskorením. Začal sa promovať, s Ďurom sme boli v dennodennom styku, urobilo sa promo po svete.Venivali sa mu rádiá, časopisy atď. V jeseni sme natočili klip k pesničke Hollow. Jeseň dopadla, ako dopadla. Povedali sme si, že sú veci, ktoré človek v živote neovplyvní, išli sme maličkými krokmi a verili sme, že raz nastane stav, keď sa to upokojí a my budeme môcť robiť čo najlepšie promo pre kapelu. Do toho prišla minulý mesiac tá nešťastná udalosť. Sám to veľmi ťažko nesiem, pretože na jednej strane máte človeka, ktorého poznáte ako kamaráta, a na druhej strane je to vydavateľ. Je ťažké to predýchať. Neviem ako to bude ďalej so značkou Slovak metal army, veci sú, myslím, ešte horúce. Album ostáva a čo sa týka proma a ďalších vecí, zatiaľ je všetko úplne na nás. Ale neviem, či sami dokážeme urobiť takú kvalitnú promotion, pretože Juro bol v tomto smere jednička.

Čo sa týka koncertovania Gloomu, máte v pláne aj ďalšie koncerty?

Tohto roku sme hrali jednu akciu v Martine, potom na Sninských jazerách a toto je tretí koncert. Zo skúseností z minulého roka vieme, že nie je problém nasekať dátumy koncertov a začať ich promovať. Horšie je, keď sa akcie odvolávajú a vzniká chaos a nervozita. V dnešných časoch je ťažké niečo organizovať. Uvidíme, ako sa situácia vyvinie, a keď bude šanca urobiť nejakú akciu, tak určite do toho pôjdeme. Ale koncert k 20. výročiu je zatiaľ náš posledný koncert.

Posledný rok-dva dosť veľa kapiel oslavuje okrúhle výročia, či už je to 20, 25, 30 rokov. Čím to podľa teba je, že aj veľa vašich kamarátov, muzikantov, dokáže takto dlho existovať?

Je to veľmi pekné. Myslím, že každý, kto hrá na undergroundovej báze, je vďačný za každú príležitosť zahrať si. Ďalšou dôležitou vecou je pasia. Poznám veľa ľudí, ktorí to hodili do koša, že už nechcú mať nič spoločného s muzikou. Na druhej strane poznám ľudí, ktorí sa tlačia, chcú hrať aj za cenu výmeny muzikantov v kapele, čo je aj môj prípad. Toto je diagnóza, to je vec, ktorú sa ťažko naučíte. Musíte to mať v sebe. A ak milujete hudbu, píšete knihy alebo robíte umenie či nejakú aktivitu, tak chcete, aby vás to napĺňalo, aby to išlo ďalej. V tomto smere sa teda nečudujem, že títo ľudia a tieto kapely niečo oslavujú. Je to troška zadosťučinenie a poteší to hlavne ich fanúšikov alebo okruh ľudí, ktorí ich majú radi.

Z metlaovej scény na Slovensku cítim niečo rodinné, že aj fanúšikovia vedia veľa o členoch kapiel, a naopak, že kapely poznajú svojich fanúšikov. Máš tiež podobný pocit?

Rocková alebo metalová hudba má svojich ľudí, svoje zázemia, ale nikdy to nebude prúd, ktorý bude udávať smer v hudbe, respektíve aspoň nie, čo sa týka nejakých ziskov atď., aj keď existujú kapely, ktoré sú vlajkovou loďou niektotého štýlu. Už 30 rokov som v tejto brandži, pôsobím na scéne a počúvam túto hudbu a stále sa stretávam s nejakými narážkami či odsudzovaním, pozeraním zvrchu. Práve toto nás robí silnejšími – že tá minoritná časť ľudí je ako rodina. To je veľké plus, veľká devíza, ktorú si práve títo ľudia, ktorí nerozumejú tejto hudbe a subkultúre, neuvedomujú.

Keď sa pozrieme na kapely, na tvojich kolegov na scéne, vidíš v ich tvorbe nejaký kvalitatívny posun?

Rozhodne! Často som dostával túto otázku. Myslím si, že je tu veľký potenciál. Už keď sme s kapelou INSEPULTUS začínali v roku 1990, stará death metalová slovenská scéna, ale aj tá dnešná je na tom niekedy kvalitatívne lepšie ako niektoré zahraničné kapely, ale nechcem nikoho uraziť. Myslím si, že tam vidno posun. Už aj moderná technológia prináša veci, o ktorých sme pred dvadsiatimi piatimi rokmi mohli len snívať. Aj to prispieva k tomu, že kapely, nahrávky a všetko okolo je profesionálnejšie a lepšie a po kvalitatívnej stránke na veľmi dobrej úrovni. Slovenská metalová a rocková hudba napreduje a vždy príde niečo, čo vyskočí. Je to na dobrej ceste. Aj s tým, že ako hudobníci, ktorí musia chodiť do roboty od šiestej do štvrtej, čo sú diametrálne odlišné podmienky pre hranie ako v zahraničí, tak to stojí za námahu.

Každá kapela má veľa momentov, ktoré ju niekam posunú. Ako jeden z takýchto významných momentov považujem to, že sa k vašej kapele pridal spevák Martin Pazdera na platni Catharsis a Awaken. Pritom Gloom je autorsky tvoja a Igorova kapela. Vnímate mladícku energiu, ktorú priniesli ostatní členovia?

Určite! Martin je momentálne frontman. Keď som začínal s Gloomom, neviem, či mal vôbec 13 rokov, nič netušil o tejto kapele. Ale jeho príchodom v roku 2014 išla laťka výrazne hore a odozvy naňho sú vynikajúce. Nesmiem opomenúť Mira Maľcovského z kapely Alter Ego, ktorý je už aj naším stálym členom. Som veľmi rád, že som takých ľudí zohnal, lebo v kapele musí byť symbióza. Každý je nejaký, ale v základe, v celkovom myslení musíte byť pre kapelu zapálení. A oni priniesli do tejto kapely to, čo som potreboval, sú zodpovední aj na hráčskej úrovni a sú odo mňa o dosť mladší. Takže niekedy vznikajú veľmi zaujímavé situácie – keď poviem, že nejaký album z roku 1995 a oni na to: Bože, to som mal 4 roky.

Gloom som založil v roku 2001 ako svoj projekt po rozpadnutí Insepultusu. Nechcel som z toho robiť kapelu, ale to je už choroba muzikantov. Urobíte nejaké skladby a chcete ísť hrať. A keď chcete ísť hrať, potrebujete živú zostavu. Boli sme s Igorom sami a potrebovali sme basu, a hlavne spev, ktorý bol kameňom úrazu, až kým sme pre prvý album Nostalgia našli Mariána z kapely Frown. Potom sme dlho hľadali, až nakoniec prišiel Martin, takže budem sa opakovať, ale som vďačný, že som sa s nimi v živote stretol.

V dnešnom podcaste sa dozviete:

• Aké budú oslavy 20 rokov Gloom
• Na ktoré aspekty a odozvy je hrdý za tých 20 rokov existencie Gloomu
• Prečo sú slovenské metalové albumy na svetovej úrovni
• Aké to je robiť metal na Slovensku
• V čom spočíva čaro predskakovania s vlastnou kapelou zahraničným hviezdam
• Aký prínos majú mladíci v Gloome
• Ako sa kapela vyrovnáva s tým, že prišla o vydavateľa
• V čom spočíva čaro predskakovania s vlastnou kapelou zahraničným hviezdam
• O koncertovaní v Poľsku, Čechách, bratislavskom Randali, Bystrickom Tartarose, či spoločnom koncerte s Pehou v Lipanoch
• Kedy pôjdu na európske turné s legendárnymi Crematory
• V čom vidí Jussy dôvod, že na metalovej scéne panuje silné puto a veľká súdržnosť
• Ako to, že sú slovenské metalové albumy na svetovej úrovni
• Čo si Jussy cení na kapelách, ktoré dokážu hrať 20 aj 30 rokov a stále vydávať kvalitnejšie nahrávky
• Prečo je Gloom označovaný za gothic metalovú kapelu?
• Tento podcast je venovaný pamiatke Juraja “Immortala” Haríňa a Hellky Kačírovej rod. Demčákovej

Gloom uviedli do života nový album Awaken na vypredanom koncerte v Stromoradí. (2020)

Myšlienka z podcastu:

„Sme hudobníci, ktorí musia chodiť do práce od šiestej do štvrtej a to sú tak diametrálne odlišné podmienky pre hranie v porovnaní so zahraničím, nehovorím, že to platí stále, ale v takýchto podmienkach robiť hudbu na Slovensku, akú robíme my alebo iné kapely, stojí to za tú námahu a všetko, aby to išlo dopredu.“ – Rado Jussy Priputen

text a podcast: Edo Kopček
foto: Moonless nioght and Melancholy, archív Gloom