Dragan z Dehydrated: Chcem robiť old schoolový death metal a viac podladiť

Na záver roka prinášame rozhovor s Drahoslavom „Draganom“ Gabrišom, charizmatickým terajším frontmanom  kapelky Dehydrated. Trocha sme aj pospomínali na časy minulé a priblížili sme aj novinky v ich tábore. Dragan sa otvoril a niektoré jeho odpovede sú niekedy aj viac ako len zaujímavé.  V závere si prečítajte recenziu na ich novinku After the Funeral. Nech sa páči priatelia…

Pozdravujem ťa kamarát! Som veľmi rád, že si prijal moju ponuku na spoločný pokec pre tento hudobný portál MojaMuzika. Vďaka! Povedz v skratke, čo je u teba nové, bratku?        

Čau Dodi a všetci, ktorí ešte sledujú slovenskú metalovú scénu. Zdá sa mi, že ich brutálne ubúda a ostali sme len my, čo sa všetci poznáme. Smutné.

Vnímam ťa ako „stelesnenie death metalu“ na Slovensku. Veľmi ma bavia tvoje príspevky a tvoja zbierka metalových nosičov a tričiek. Máš spočítane koľko vlastníš CD’s a metalových tričiek? 

Fúúú. Skôr stelesnenie starého poloobézneho kardiaka, ale začínam na sebe pracovať. Nosiče sú krása a zároveň stres, musíš mať všetko, novinky, staré kulty, mladé kapely, začína mi drbať. Kupujem fakt len to, o čo viem, že budem počúvať veľakrát, nestíham, preto nepijem, nefetujem, všetko ide do LP, CD, tape, merch atď. Mám z toho radosť a to je asi podstatné. Pozerať si na LP krásne booklety, prevedenia. Inak veľa cédečiek nemám, pretože som ich asi 2000 predal, zostalo mi vyše 600 a LP už bude aj tisíc, tričiek asi tristo.

Niekedy 8-10 rokov späť si sa vrátil na scénu ako vokalista znovu oživených kultových Dehydrated. Pospomínaj trocha na toto obdobie. Nemal si už nefunkčné hlasivky? Vedel si ešte držať mikrofón?     

Zavolal Depress, potom Braňo a išli sme na to. Hlasivky sa môžu zmeniť tak, že máš inú farbu hlasu. U mňa to je tak, že na každej novej nahrávke mám rozdielny vokál a to mi vyhovuje. To obdobie, rýchlosť zohrania sa a výbeh na pódiá a kopa koncertov bol nášup, ale stretneš starých, dlho nevidených kámošov, ktorí ešte vydržali. Spoznáš nových, je to pekné, ale 90. roky sa nedajú v ničom prekonať. Či už v návštevnosti alebo kupovaní merchu. To je asi všade na svete podobne. Škoda.

Viem, že si mal pred tým (nazvime to) “nedobré“ osobné životné obdobie. Dostal si sa ale z toho a to je pre našu metalovú scénu obrovský prínos. A tvoje dlhé AGHHHH vlasy ti budem stále, stále závidieť, haha. Chceš niečo povedať o tejto tvojej minulosti?       

Bolo nedobre, našťastie som prežil bez zdravotných problémov. No samozrejme, že heroín je sviňa, ale je to asi jediná droga, ku ktorej by som sa vrátil, kebyže musím. Je magický, stavy najkrajšie, ale potom krízy, bolesti, hnačky, stavy na nevydržanie, nespíš mesiac. Zo začiatku bolo aj veľa srandy, ale postupne sa to menilo na tragikomédiu až tragédiu. Ťahá sa to s tebou ako mor, liečenia, väzenia, potom zase padneš do toho a odznova. Takto ideš, až raz fakt skončíš. Inak toto nerád vravím, treba byť opatrný, nič nepodceniť, lebo recidíva je tu len taký fukot.

Prezraď niečo o vašej spolupráci s Mr. Kam Leem z Massacre. Nebola a s ním komplikovaná spolupráca respektíve dlhé čakanie?      

Lee kdesi počul ten cover Massacre, čo sme hrali. Veľmi sa mu páčil a aj naša tvorba a sám sa ponúkol, že keď budeme robiť veci, že nám dá nejaké spevy. Tak sme mu poslali materiál, u seba v štúdiu to naspieval a sme všetci spokojní.

Na koncert u nás v Prešove ste doniesli vaše nové CD, váš nový album After The Funeral. Musím dať poklonu za prirodzený a šťavnatý zvuk. Ako prebiehalo nahrávanie?        

Nahrávanie bolo tak rýchle, dokonca rekordne rýchle. Chlapci mali všetko nacvičené, že sme sa s tým nesrali, spevy tiež rekordný čas. Sme chudobní, musíme vždy prísť čo najviac pripravení, aby sme časovo boli na minime, tým pádom aj finančnom. 

Ste dohodnutí s vaším novým, českým labelom Bizarre Leprous aj na ďalších nosičoch a novom merchi? Bude bude aj LP?      

 LP bude určite aj merch, ale neviem, či sa s nimi bavil Branko aj o ďalšej spolupráci. Ale je to výborný label, poznáme sa a sme veľmi radi, že sa nás ujali.

Vaše vystúpenie u nás na Stromoradí malo charizmu. Veľmi som si to užil a ešte raz veľká vďaka, že ste aj v týchto časoch vedeli prísť.  Bola radosť na vás pozerať. Bavia ťa stále rovnako koncerty a cestovanie? A čo afterparty? Predpokladám, že je vždy o tvoju osobu veľký záujem.     

Každá akcia je iná, cestovanie je väčšinou veselé. Ešte keď sme mali 9-miestne auto, to chodili s nami aj najbližší kamoši, manželky a furt sa chlastalo, húlilo po akcii. Ja osobne som posledné roky dosť nudný a idem skoro spať. Beriem lieky na úzkostne ataky, depresie čo som dostal asi po 4 rokoch, odkedy som zašal abstinovať. Haluz, ale už v poslednej dobe je to lepšie a tak si občas vypijem, bavím sa s každým.

Ako mávate často skúšky? Kde vlastne skúšate? Predpokladám, že vedúci posádky Braňo vás karhá za neúčasť a snaží sa o bandu logisticky starať.    

Skúšame v Trenčíne, máme veľkú krásnu skúšobňu, v miestnom urbariáte. Hrajú tam aj chlapci z Depresy. Ja chodím na skúšky málo a chlapci majú na mňa veľké nervy. Pritom som pred štúdiom vždy pripravený. Teraz sa budú robiť nové veci, tak musím byť pri tom, aby nevznikali nejaké moderné veci. Skôr chcem ešte viac podladiť a robiť viac špinavý old school až do pomalých záhrobných pasáží. V tomto milujem napr. FUNEBRARUM, SULPHUROUS, BEYOND MORTAL DREAMS, MALIGNANT ALTAR, UNDERGANG, GOREPHILIU a kopy týchto mladých kapiel, čo sa viac a viac derú na povrch, lebo hrajú poctivý death metal so všetkým, čo má byť. Či už grindové klepačky až po funerálne blato. Milujem blato.

Veľmi milé bolo počuť Eleva (bubeníka Depresy), že keď sa niekedy znova objavíš na scéne, tak prijme tvoju ponuku a chce s tebou ešte hrať. Myslím, že v tom bude nejaké spoločné, magnetické cítenie. Pridal sa teda k Dehydrated a parádne doplnil kapelu. Celkom pekný príbeh. Povieš niečo k tomu?        

S Romanom sme kamaráti od 14 rokov. Ihneď sme založili DEPRESY a odvtedy sme boli spolu. Dokiaľ som nezačal brať opiáty a dlabať na muziku. Neskôr sa Elevo presťahoval náhodne do vedľajšieho vchodu, no krása. V DEPRESY mali nejaké sračky a tak bola možnosť hrať v HYDRANTE, čo prijal s radosťou a boli sme zase spolu.

Depresy, jedna dôležitá kapitola pri tvojej osobe. Prvé dva albumy si sám naspieval a navždy sa tak zapísal do klenotov slovenského death metalu. Čo ti napadne ako prvé pri spomienke na tieto albumy?       

Tak DEPRESY som založil s Erikom a Elevom, potom sme hneď zobrali Špatka a začali v mladom veku. Prvé dve demá som nahrával aj hral na gitare a až potom, keď nebol spevák, som sa toho chopil. Za všetkými vecami, kde som ešte hral, si absolútne stojím, aj keď na nahrávkach je kopa chýb. Bolo to robené od srdca, potom začali s inou tvorbou a to bola zrovna doba, kedy som sa dal na zlé veci.

Asi aj pre tvoj spev a gitarové melódie Romana Špatka vás označovali za slovenský Septic Flesh. Atmosféra týchto albumov doteraz mrazí a veľmi rád ich počúvam. Nie je náhodou v pláne, že sa niekedy objavíš na pódiu ako hosť v Depresy? Alebo nestalo sa už tak?     

My sme vždy hrali pomalé, melodické pasáže a vzory boli vtedy prvé albumy PARADISE LOST, SEPTIC FLESH sme spoznali neskoršie, ale určite nás tiež ovplyvnili. No a na pódiu s DEPRESY sa možno niekedy objavím, všetko je možné…

Jedným z mojich prvých zážitkov s Depresy bol váš koncert v Košiciach. Na vlakovej stanici sme stretli vašich dvoch členov. Povedali nám, že vy na akcie chodíte oddelene a zvyšok vraj ide autom. Pýtali sme sa na teba a myslím, že tam padlo niečo také ako – On už vyrazil včera, haha. Bolo to u vás v týchto časoch 90. rokov skutočne tak? Dopravovali ste sa na koncerty individuálne?         

Niekedy sme išli zvlášť, ale to bolo málokedy. Vždy sme chodili spolu autom. V Košiciach sme išli so Špatkom skôr, to si pamätám.

Depresy za starých čias.

Spomeň si na nejaký totálny „bizár“ z koncertu? Niečo, čo by nikto neuveril, keby to skutočne nezažil, hehe. Máš niečo také?       

Minule som si na to spomenul. Raz sme išli z koncertu vlakom, hrali tam aj DEHYDRATED. Ja som bol vtedy v DEPRESY a sedeli sme v kupé, pomaly zaspávali a keď som sa prebral, tak vedľa Braňa sedel originál bukvica. Presne taký typ, ktorý ošaháva chlapcov, keď spia. Keď sa Braňo na to zobudil, spustil na neho oheň a týpek prchol. Ale ako sa tam dostal a ako dlho a koho tam ošahával, no komédia.

Veľmi rád spomínam na naše stretnutia na Gothoome. Už aby sme tam boli znova. Tiež naše spoločné posledné na českom Symboliku. Dokonca si si dal aj ty za kalíšek. Ktorý bol Dragan tvoj posledný koncert ako fanúšik?        

Pamätám, to som si dal asi štyri kalíšky whisky, to bola nejaká dobrá. No koncert, kde sme nehrali, bol určite v Novom Meste nad Váhom a hrali tam Brute, atď…

Stále podporuješ nové kapelky. Daj odporúčanie na niečo, čo ťa v poslednej dobe zaklincovalo.     

Jasné, je a vzniká stále kopa kvality, zober si, ako sa tu objavila celá dánska scéna a všetko pecky. Austrálske veci sú taktiež peklo, no a amíci majú vždy majú ako CEREBRAL ROT, WITCH VOMIT, COFIN ROT, SPECTRAL VOICE atď. Je čo počúvať, kto chce, ten si nájde.

Sme na konci. Veľmi si vážim tvoj čas a odpovede. Pokojne odkáž niečo fanúšikom Dehydrated. Držím palce a prajem všetko dobré. 

Tak ďakujem za možnosť popísať veci tu a všetkých pozdravujem. Dúfam, že táto posratá zombi apocalypsa skončí a budeme sa stretávať na fesťákoch, držte sa a opatrujte sa.

DEHYDRATED – After The Funeral /CD 2021 Bizarre Leprous Production

(recenzia na záver)

Z ničoho nič sa v slovenskom metalovom nebi objavil nový album Dehydrantov. Chlapci ho stihli aj takto horúci priniesť na prešovský koncert 6. novembra v Stromoradí. Album beriem samozrejme domov a hneď na druhý deň ho netrpezlivo púšťam. Krása! A do dneška som to dával asi desaťkrát a stále obrovská spokojnosť. Najviac ma potešil a aj prekvapil prirodzený zvuk jednotlivých nástrojov. Taktiež aj rozdelenie kanálov a celkový mix nahrávky. Bicie znejú ako bicie, basa je brutálna, gitary sú zvukovo chladné a vokál je ako jedna báseň. Ono už sa to dalo aj čakať, od týchto borcov, že do sterility moderného soundu nepôjdu. Už na koncerte bicmen Elevo zvukárovi poznamenal: „Trigery mi daj všetky preč!“ Nahrávanie prebehlo pre mňa v neznámom štúdiu v Trenčíne pod prstami človeka Marián Fero. Dobré vedieť aj pre ďalšie naše kapelky. Hudobne sa jedná o chytľavý old school death metal, skôr v strednom tempe. Čo skladba, to silný motív a rozumná kompozícia. Draganov vokál je taká sila a tak sa to dobre počúva. Toto je medveď! Na koncerte tieto songy vyzneli taktiež bravúrne. Jediná vec, čo by som vytkol je chudobný jednostránkový buklet pri CD. Tým pádom sa nezmestili texty a tak beriem tomuto dielku 1 bod. Tiež poslednú vec na albume naspieval kompletne hosťujúci Maťo Benkovský (Immorality, Žriebädlo). Nehovorím, že obohatenie vokálu a nanovo nahratá stará skladba by zneli zle. Len neviem, či to má pre mňa takto pridanú hodnotu. Sorry, ale Dragan je proste Dragan. Suma sumárum krásny album a ja som nad mieru spokojný. Odporúčam zakúpiť CD alebo počkať si na čierny LP kotúč. Pre mňa 9/10!

text: Dodi Košč
foto: archív Dehydrated a Depresy