Smola a Hrušky: Interview, ktoré sa nestalo!
Ak ste fanúšikmi kapely Smola a Hrušky, tak viete, že radi prekvapia svojským humorom. Prvú minútu som bol zaskočený, potom mi docvaklo, ktorá bije.
Ako si užíva kapela Smola a hrušky tohtoročné leto? Predsa len už máme polovicu leta za sebou. Aká bola tá prvá polovica a čo vás čaká v tej ďalšej?
Celé leto perfektné, úžasné. Prvá polovica bola nádherná a druhá bude ešte lepšia. Prvým augustom sa to zlomí. Neviem či sa to aj neposerie, ale ja budem veľmi spokojný, už teraz sa teším. August bude lepší ako január.
Tak určite, lebo minimálne bude teplejšie.
Áno, áno…no aj mal som dosť dreva, nebudú búrky…
Ste aj nejako globálne zaangažovaní, teda environmentálne, lebo predsa len tohto roku dosť veľa prší na festivaloch, ale vám dnes vyšlo počasie.
No my máme, neviem či je to šťastie alebo smola, ale 98% aj keď prší hráme a neprší. Asi len trikrát sa nám stalo, že pršalo. Raz to bolo v 1976 a potom dvakrát už po roku 2000.
Hej to pred tým v 69-tom prišli nejaké tanky z Ruska či čo. To bolo strašné…
No hej, ale my sme tam vtedy neboli.
Dobre, poďme teraz vážne. Čo má kapela Smola a hrušky nové?
Nové? Momentálne ešte nič a nové ešte len bude. Pripravujeme. Keď všetko dobre dopadne, tak nejakú „lajfku,“ o ktorú sa snažíme teraz celé leto.
Bolo to vaše rozhodnutie, alebo vás do toho tlačili fanúšikovia?
Tak ako začala s tým najprv moja mama, ale postupne sme sa dopracovali k tomu, že to povedala Dáši a Dáša povedala: „no dobre, poďme do toho“. Tak potom sme to prevzali akože v podstate naše rozhodnutie, lebo mama je dobrosrdečná.
Máte zložený nejaký nový materiál?
Materiál máme nový, len musíme počkať do októbra, vtedy bude vysušený, ale on je už akože pripravený, dá sa povedať.
Hrávate už aj nejaký nový materiál na koncertoch, alebo staviate na starých veciach?
No tak na starých. Máme ešte teplý album, nie je už horúci, ale teplý. Takže z neho vyberáme to, čo je staršie. Na jeseň mám taký tušák, že pridáme už aj niečo nové. Kúpime si guľu za auto.
Dáša teba by som sa opýtal. Počul som, že niekedy v apríli ste skoro dotiahli na zlatú dosku. Podarilo sa vám ju dotiahnuť v tom predaji?
Dáša: Fúha tak zatiaľ nie, ale bude. Pevne veríme, že bude.
Koľko kusov vám chýba?
Dáša: Kusov? Dosť. Ešte asi 600.
Ľudia musíme kúpiť ešte 600 CD a bude!
Moja mama kúpi 300, tvoja mama kúpi 300 a bude 600!!
Čo vás čaká v jeseni?
Tak v jeseni nás čaká také pochmúrnejšie počasie, dúfam, že nebude také zlé, aké to bolo minulú zimu. Lebo predsa len zima má byť so snehom a jeseň bez snehu.
Ale máme globálne otepľovanie zase, žeby jeseň nebola v zime.
Tak v globále mi je najteplejšie, keď sa mi dačo nepodarí a me obľeje ceplý pot. Ale dúfam, že v jeseni to bude tak, ako si predstavujeme, a že len čo skončí leto a budeme chcieť robiť taký hlboký výdych. Aspoň jeden voľný víkend a zase ne a budeme, otočíme to po kluboch. Tak, to pripravujeme.
To by bolo fajn.
Však, ne? Budeš tam? Prídi! V Levoči. Je taký klub, môžem povedať? U troch pi..ch. Dúfam, že to nebudeš vysielať pre rádio Lumen.
Chodia s vami aj rodinný príslušníci na koncerty?
Keď sme nemali 18 rokov, tak rodičia museli chodiť. A väčšinou to bolo tak, že sme šli na troch autách, že rodičia sa tak pozbierali a sme chodili, lebo sme nemali… Dospelí sme neboli jak sa povie. Ale odkedy sme už dospelí, tak už nechodia. Občas chodili frajerky, no a tak postupne sa z frajeriek stali ženy a vieš jak to? Kým je to čerstvé ich to baví, potom ich už to nebaví
Potom vám .. vyhadzujú na oči, že veľa cestujete, ne?
Napríklad, ale nie je to až také. Ráno vstaneš ideš do bane, tam 12 hodín vŕtaš, potom sadneš do auta ideš na koncert. Prídeš domov ráno o tretej, aký problém. O štvrtej vstaneš ideš do bane zase. V pohode, taký normálny život bežného človeka.
Ktorá skladba z vašej tvorby je tebe najmilšia a prečo?
Tak ako mne je najmilšia skladba, teraz si nespomeniem na jej názov, ale je to mám taký pocit hudobná skladba…ja neviem.. ja sa zabávam na všetkých.
Máš rád aj iné umenie ako muziku? Čo ja viem napríklad básničky?
Áno, jasné, jasné.
Tak niečo zarecituj!
Ženil sa komár s muškou, komár si mušku bral, na svadbu všetkých pozýval. A ďalej už som zabudol. Ale viem ešte takú že: Studničku malú uprostred lesa zanáša lístie, prach. Ale v jej hĺbkach voda chvie sa, jak obraz v spomienkach. Darmo sem prídu smädné lane, v čistučkom zrkadle tieň stromu nedýcha dnes za ne. Všade je lístie zapadlé.
Super!! Potlesk! Ja ti poviem inú. „Znám benzínovú studánku, kde mínový je les, tam stačí škrtnout zápalku a letíš do nebes“.
Amen, haleluja!!
Aké témy by si ešte rád zriešil u vás textovo? Ja viem, že ty texty asi nepíšeš, aj keď máš nejaké to črevo…
Ja by som sa strašne chcel povenovať pedofilným úchylákom a niečo pre dôchodcov. To sú také dve základné témy, ktoré by sme ešte mohli pridať.
Ešte sa ťa chcem opýtať? Máš rád vychladenú dvanástku?
Nooo mám…
Tak ťa pozývam na jednu.
Noo ja nemôžem…
Ta prečo? Máš frajerku?
Beriem silné lieky…
Bé – dvanástky?(
Beriem silné lieky, aby som sa vyhýbal deťom. Tie ma trošku držia.
Inak prečo si sa rozhodol hrať na basgitare? Kvôli tomu, že má len 4 struny? Niektoré gitary zas majú 6, niektoré 8, 12?
Mama chcela.
Mama je taký silný element v tvojom živote.
Ja som väčšinou robil s lopatou a raz mi povedala, že šak by ti to pristalo aj s gitarou. Povedala tu máš totu a hraj. Tak som vzal a dobre. Prestal som lopatovať.
Zase taký Jimi Hendrix, keď bol malý, mal 12 rokov. Jeho otec proste z neho nechcel muzikanta a on proste veľmi rád zametal, ale len kvôli tomu, že tú metlu mohol držať tak ako tú gitaru.
Ja zase metlu poznám, ale od starej mamy z otcovej strany. Ona bola striga a lietala. Takže metly poznám.
Z domu do domu?
Nie, ona väčšinou z komína vyletela, potom zase buch z pece a tak vieš…
Na Vianoce tiež lietala, či to bol nejaký Santa Claus?
Na Vianoce nosila mech pre zlé deti. Bolo tam len uhlie a zhnité zemiaky. Tak nosila no.
Ďakujem.
Není za čo.
Text: ??
Foto: ??
PS: Neveríme, že to niekto dočítal dokonca 🙂
