Samuel Hošek, absolvent jazzového spevu na VOŠ Jaroslava Ježka, rozbehol kariéru už v roku 2015, keď vydal svoj prvý singel Own World. Po tom, čo začal spievať známe popové a rockové melódie v jazzových aranžoch, sa mu otvorila cesta k rôznym spoluprácam.
Účinkoval s formáciami ako Ľudové mladistvá, Fallgrap a ďalšími umelcami. Po debutovej platni Our Time Is Now, ktorý vznikol v spolupráci s hudobným producentom Jurešom Fallgrappom Líškom, vydal po vyše dvoch rokoch singel I Get Along With You Very Well, ktorý bol predzvesťou druhého albumu Peace. Ten vyšiel 18.mája tohto roku, obsahuje 9 jazzových štandardov a dve autorské skladby. Už túto sobotu sa predstaví so svojou jazzovou formáciou na Mikulášskom Jazzovom Festivale v Liptovskom Mikuláši.
Si všestranne nadaný umelec – spievaš, tancuješ, hráš v divadle a kreslíš. Ako ti tieto činnosti pomáhajú pri speve? Máš ich rozdelené podľa priority?
Boli obdobia, keď to nebolo tak intenzívne a vždy určitý čas som sa fokusoval na jeden smer a popri tom som občas spravil niečo iné. Problém je, že momentálne sa veci rozbiehajú na všetkých frontoch. Napĺňa ma všetko a tak môj deň vyzerá niekedy tak, že si idem ráno zacvičiť a potom maľujem, chodím do školy, nahrávam v štúdiu, večer spievam a do toho manažujem moje hudobné zoskupenia. Pri tom si niekedy odbehnem do Prahy odohrať predstavenie. Stalo sa mi, že som niekedy stihol spať len jeden a pol hodiny. Snažím sa tomu vyhnúť, pretože to už nie je zdravé.
Tvoj debutový album Time is Now bol založený na modernej elektronickej hudbe. Druhý, s názvom Peace, ktorý vyšiel prednedávnom, je akustický. Spievaš na ňom 9 jazzových štandardov a 2 autorské skladby. Čo ťa inšpirovalo vydať jazzový album? Tak, ako sa venujem rôznorodým činnostiam v živote, mám to podobne aj v hudbe. Baví ma viacero štýlov. Prvý album bol čisto autorský, mal som však víziu, že by som chcel mať jeden album aj čisto v jazzovej podobe v rámci mojej diskografie. Oslovil som skvelého Ľuboša Šrámeka a Nikolaja Nikitina ako producentov.
Ako prebiehal výber jednotlivých skladieb a dramaturgia albumu? Názov a atmosféra albumu napovedajú určité posolstvo.
S Ľubošom som vybral štandardy, ku ktorým mám osobný vzťah. Skladby, ktoré nejakým spôsobom ovplyvnili mňa, môj život a tvorbu. Sú to zväčša balady a zároveň štandardy, ktoré nie sú na prvú tak známe pre bežného poslucháča. K dvom skladbám som napísal intro, ktoré sme potom hudobne podfarbili tak, aby nadväzovali na nasledujúcu skladbu. Kedže sú skladby väčšinou v pokojnom tempe, názov Peace mi k albumu veľmi sedel – je to taktiež úvodná skladba celého albumu. Kedže žijeme veľmi nepokojnú a nestabilnú dobu, myslím si, že práve umenie je tou správnou formou istého úniku z reality. Umenie má silu meniť ľudí, niekedy aj určitý, povedal by som upokojúci liečivý aspekt. Umelci majú silu ovplyvňovať svojím názorom ostatných. Je to taktiež veľká zodpovednosť. Mne sa nejakým spôsobom podarilo dosiahnuť určitý životný balans a cítil som sa veľmi pokojne. Názov Peace, teda mier, mi prišiel ako veľmi aktuálny názov v rámci momentálnej situácie na Ukrajine a všeobecne vo svete. Ak tento album prinesie aspoň pár ľuďom pokoj, budem veľmi rád.
Hudbu ti aranžoval klavirista, aranžér a skladateľ Ľuboš Šrámek. Ako prebiehala vaša spolupráca? Zhodli ste sa vo všetkých skladbách?
S Ľubošom to bol obrovský zážitok. Nikdy neviete, kedy začnete, a kedy skončíte. Spoluprácu si veľmi pochvaľujem a Ľuboš si dal naozaj záležať na detailoch. Myslím, že sme obaja tak trochu blázni, takže to bola príjemná spolupráca. Na albume sme pracovali prevažne v noci, takže to bolo časovo dosť náročné, kedže som cez deň navštevoval vysokú školu, popri tom som vystupoval a v noci chodil do štúdia. Bolo to na taký malý breakdown.
Bol si pri nahrávaní tohto CD inšpirovaný aj štúdiom jazzového spevu na VOŠ?
VOŠ KJJ mi dala výborný hudobný základ. Potreboval som časový odstup a dať si po škole úplne pauzu od jazzu. Teraz som sa k nemu s radosťou vrátil. Vo vnútri sa ale necítim ako jazzman. Milujem byť súčasťou viacerých komunít, ale v podstate robím rád veci, kvôli ľuďom, ktorých v nich stretnem. Ak by som mal byť len v jednej komunite ľudí, prípadne jednom žánri alebo type umenia bolo by to pre mňa strašne nudné. Rád skáčem medzi tancom, divadlom, hudbou a maľovaním.
Kedy budú môcť fanúšikovia počuť hudbu z albumu na živých koncertoch? Plánuješ uskutočniť aj krst?
Prvý koncert v tejto jazzovej formácii zahráme na
Mikulášskom jazzovom festivale v sobotu 29. júla. Veľmi sa na tento festival teším, je tam vždy veľmi príjemná atmosféra. Krst by som chcel uskutočniť v septembri. Zatiaľ je všetko vo fáze riešenia, ale fanúšikovia sa budú môsť dozvedieť všetky informácie z mojich profilov na sociálnych sieťach.
V ktorej polohe sa ako spevák cítiš najlepšie? V akustickej, alebo v modernej elektronickej?
Každá poloha má niečo do seba. V každej sa cítim nachvíľu doma. Jedna bez druhej by pre mňa nedávala zmysel. Asi to tak proste mám. Cítim sa dobre aj v obleku a kravate, ale rád spievam a tancujem v roztrhaných rifliach.
Aké sú tvoje hudobné (spevácke) vzory? Čo počúvaš a čím sa momentálne inšpiruješ?
Priznám sa, že takmer vôbec nepočúvam hudbu. Práve dnes som sa o tom rozprával so speváčkou Svetlanou Rymarenko. Povedala mi to isté a ja som si uvedomil, že je to ok. Tým, koľko je človek ohučaný z koncertov a stále sa učí nejaké skladby, užívam si ticho, keď môžem. Objavil som úžasný relax v maľovaní. Vyhovuje mi toto introvertné prostredie a veľmi mi to pomáhalo na životný balans spolu s cvičením a behom. Ak sa už predsa dostanem k hudbe, mám veľmi rád Lanu Del Ray, R’n’B nultých rokov, Britney Spears, pri behu si rád vypočujem Eminema, Red Hot Chilli Peppers, či nigerijský pop.
text: Dávid oláh
foto: Lujza Fekete
Tento rozhovor vznikol s podporou SOZA – Slovenský ochranný zväz autorský.