Robiť jazzový festival na Liptove je o umení možného, hovorí organizátor Martin Budaj

V Liptovskom Mikuláši sa počas víkendu 29.-31. júla uskutoční Mikulášsky jazzový festival, na ktorý zavítajú silné mená nielen z domácej scény. O tom, aké to je organizovať jazzový festival sme sa zhovárali s jeho spoluorganizátorom Martinom Budajom.

Ktorý ročník Mikulášskeho Jazzového Festivalu sa uskutoční tento víkend a ako sa vám pripravoval?

Festival už momentálne beží, pretože je celoročný. Máme za sebou jarnú klubovú sezónu a aktuálne nás čaká osemnásty letný festival. Prípravy idú celkom dobre, len mám pocit, že nám akosi rastie objem agendy. Buď to bude tým, že si stále pridávame nové ativity, pretože chceme niečo vylepšiť alebo tým, že robíme viac promo aktivít, pretože narastá aj počet iných podujatí. Po pandémii je to ťažšie so sponzoringom a najmä so skĺbením termínov účinkujúcich. Skrátka to trvá, kým môžeme potvrdiť finálny program. Ale inak všetko ide ako má.

Postupujete pri skladaní programu podľa nejakého kľúča?

Celkovo sa nám ozýva mnoho kapiel alebo hudobníkov s ponukami, čo je super a určite je z čoho vyberať. Kiežby sme mali v programe viac slotov, pretože existujú výborné projekty, ako domáce, tak aj zahraničné. Časť programu vyberáme z ponúk, ktoré nám prídu a zapáčia sa nám, prípadne zapasujú do programu, časť máme rozpracovanú dlhodobo. Niečo sú zase tipy, ktoré sa k nám dostanú sprostredkovane. Zároveň sa vždy snažíme dať priestor aj mladým kapelám, ku ktorým sa dostávame napríklad aj cez súťaž Jazz start up.

Voláme si kapely, ktoré sa nám páčia, čiže program odráža náš hudobný vkus a chceme, aby bol pestrý. Snažíme sa prinášať do Liptovského Mikuláša to najlepšie, čo je v našich podmienkach možné. Asi by nedávalo zmysel a ani sa to v podstate nedá, aby u nás vystúpila taká Hiromi alebo Jan Garbarek, hoci by to bolo úplne skvelé, ale nevedeli by sme ich zaplatiť. 

Martin Budaj (vľavo) na fotke so Zbigniewom Namyslowskim počas Mikulášskeho jazzového festivalu.

Na druhej strane ale nechceme festival robiť ani tak, že by sme volali iba „obohraté“ kapely. Snažíme sa, aby festival stál ľuďom za to, že k nám pricestujú aj z diaľky, resp. širokého okolia. Hľadáme tiež koncerty, ktoré by boli prístupné pre širšie publikum, no zároveň dostatočne kvalitné, nanajvýš aktuálne a zaujímavé.

Občas sa nám podarí mať na festivale účinkujúcich z kategórie „before it was cool“. Takto u nás minulý rok odohrala svoj úplne prvý koncert s kapelou Tamara Kramar. Aj Kristína Miháľová a Jakub Šedivý boli u nás ešte pred tým, než sa stali slávni (smiech). Dávnejšie, už sú to roky, u nás napríklad vystúpila Katarzia. Možno sú to jazzovo-nejazzové mená, ale aj takúto hudbu sa snažíme do nášho festivalu zakomponovať. Kašľať na škatuľky, chceme mať u nás zaujímavú kvalitnú muziku.

V rámci sveta videť snahu obohacovať program jazzových festivalov niečím, čo nie je jazzové. Pritom by k tomu mohlo publikum daného festivalu inklinovať. Intepreti, ktorých si spomínal, slúžia ako dobrý príklad. Je to trend alebo zámer aj v prípade vašej dramaturgie?

Myslím si, že je to dobrý mostík, ako to sprístupňovať aj širšiemu okoliu. Je množstvo krásnych projektov, ktoré dokážu spôsobiť zimomriavky a my chceme, aby ich mohlo spoznať čo najviac ľudí. Niekde to tu leží, neďaleko. Stačí to len „zdvihnúť zo zeme“ a objaviť. Hudby je také kvantum, že sa k množstvu krásnych projektov ľudia jednoducho nedostanú. No a toto by mohlo otvárať obzory. Ale nemyslím si, že pôjdeme tým systémom, ako napríklad Montreux Jazz Festival, ktorý si pozve Slayer a takéto úplné zveriny. Naopak, rád by som v našom programe videl napríklad Modré Hory. Trošku sa ale obávam, ako to prijme naše publikum, ktoré je skôr konzervatívne. Hoci to nechcem úplne generalizovať, no ešte s takýmito projektami nejakú chvíľu radšej počkám.

Martin Budaj (vľavo) s Wojtekom Mazolevskim, ktorý na Mikulášskom jazzovom festivale vystúpil v minulosti so svojím kvintetom.

To by bola zaujímavá odbočka, prípadne nejaká elektronika. Mohli by ste to poňať ako afterparty.

Už sme nad tým rozmýšľali, a dlhšie o tom komunikujem napríklad s Foolkom, že by sme spravili v klube buď nejaký warm up alebo afterku. Len, často vlastne z pohľadu organizátora, to s vyplazeným jazykom došprintujeme do spustenia festivalu, a keď v nedeľu v noci zavrieme, ideálne po jam session, tak máme dosť minimálne na najbližšie  týždne. Takže neviem, či to rozširovať jedným alebo druhým smerom, hoci by som rád. Uvidíme. Ak nám to podmienky dovolia, tak by to bolo super.

Keď sa pozrieš spätne na predchádzajúce ročníky, bol tam ten odvážnejší dramaturgický prístup aj na začiatku?

V začiatkoch festivalu okolo roku 2000, keď sa začali v Liptovskom Mikuláši organizovať prvé jazzové koncerty (to ešte nebol založený ani festival), tak to bol naozaj pure jazz. Po tom, čo som sa k organizovaniu festivalu dostal aj ja v roku 2011, začali sme ho postupne obohacovať. Možno je to z časti aj moja zásluha, no aj to, že sme začali festival svojím spôsobom profesionalizovať, hoci to ešte stále bolo relatívne na kolene. Začali sme však písať rôzne projekty a žiadosti o granty a aj tie nám potom umožnili začať načierať aj do iných sfér a festival sa začal pomaly meniť. 

Všimli ste si to aj na publiku? Zmenilo sa časom alebo sú to skôr tí vaši lokálni, jazzoví fanúšikovia? 

Máme k tomu čiastočne dáta, ktoré zbierame cez dotazník. Keď nám ho ľudia vyplnia, môžu vyhrať jazzové albumy od partnerských vydavateľstiev a takto sa dostávame k informáciám od publika. Odkiaľ prišli, či je to ich prvý ročník a podobne. Za tie roky sa nám to aj dosť obmenilo. Darí sa nám však aj držať ľudí, ktorí chodia napríklad každý rok. Za poslednú zhruba dekádu nám celkom výrazne vzrástla návštevnosť. 

Z dotazníkov je vidieť, že máme aj celkom slušnú mobilitu. Predovšetkým teda, čo sa týka letného festivalu. Na klubové koncerty chodia skôr ľudia z okolia, od Bystrice po Poprad. Na letný festival už pricestujú ľudia z celého Slovenska, Čiech či z Poľska. Chodia aj turisti.

Čo sa týka jazzu, to je večná otázka. Vždy sa nájdu ľudia, ktorí odídu zo sály, keď niečo nie je podľa ich gusta, povedzme čisto jazzové. Na druhej strane si potom ale užijú a vychvália aj taký koncert, ktorý by som nikdy nepovedal, že by sa im páčil. Je to alchýmia. Ťažko niekedy predikovať, čo je pre ľudí jazz, čo už „nejazz “a čo sa komu bude páčiť. No zdá sa, že trend v návštevnosti máme celkom pozitívny, takže sa zrejme ľuďom pozdáva, ako to skladáme.

Na Slovensku existujú dve jazzové ceny. Efemko má žánrovú cenu Jazzový album roka na Rádio_Hlavách a ceny Esprit sú jazzové ceny. Vnímate, nielen pri pohľade na longlisty týchto cien, že sa na Slovensku tvorí a vydáva viac jazzu, než by si niekto pomyslel?

Určite áno. Povedal by som, že už sme taká jazzová rodina, lebo veď Slovensko je relatívne malé. Sú to, povedal by som, desiatky ľudí, ktorí neustále tvoria novú hudbu a projekty a samozrejme tiež nováčikovia na scéne. Tešíme sa z toho a stále hovorím, že kiežby sme mali viac slotov v programe. Lenže my nie sme hudobný klub, takže nevieme organizačne zvládnuť to, aby sme mali koncerty každý týždeň alebo hoci len párkrát do mesiaca. Máme zhruba jeden klubový koncert mesačne plus letný festival. Musíme teda vyberať a dôsledne plánovať, hoci je to niekedy naozaj ťažké. A musíme to rozlišovať – program na klubové koncerty musí byť možno trochu viac marketingový. Na druhú stranu program letného festivalu znesie viac, vieme tam zapojiť aj niečo, čo by ako klubový koncert nefungovalo.  Nevieme žiaľ zavolať každý nový projekt našich slovenských hudobníkov, hoci by sme radi, pretože vzniká naozaj veľa krásnej hudby. 

Keď sa pozriem na aktuálny program festivalu, tam je to jasné. Gro účinkujúcich pochádza zo Slovenska a Čiech. Staviate festival naozaj na československej scéne a dopĺňate zahraničnými menami podľa vlastných možností?

Máme menšiu geografickú nevýhodu, pretože je k nám relatívne ďaleko z letísk a presuny sú potom relatívne dlhé.  Väčšinou sú teda kapely v našom programe z V4, resp. blízkeho okolia. Vyplýva to tak prirodzene, ale zakaždým sa snažíme priniesť aj nejakú exotiku. Radi by sme napríklad obsadzovali britskú scénu, lebo tá je úplne parádna, fluidná a moderná. No je to náročné finančne, logisticky a po brexite tiež čo sa týka povolení. Nedarí sa nám tiež zapájať sa do väčších európskych turné. Byť v kontakte s množstvom promotérov je pre nás fyzicky nemožné, pretože nás nie je až tak veľa. Core tím tvoríme v podstate dvaja a festivalu sa venujeme len vo svojom voľnom čase.

Dan Bártba patrí medzi vyhľadávané mená na hudobnej scéne.

Vzhľadom na to, že kapacita nie je nejako obrovsky veľká, darí sa vám vyjednávať aj lepšie ceny s účinkujúcimi?

Vieš čo, vedia byť aj celkom zhovievaví. Niektorí sú možno menej ústupní, s inými sa dá. Snažíme sa platiť férové ceny, netlačíme to nejako úplne k zemi. Je ale pravda, že náš rozpočet je relatívne limitovaný. Aj preto je skladba projektov taká, že je to umenie možného. Hýbať sa, čo sa týka programu aj skrze rozpočet – čo je realizovateľné. 

Funguje vo vašom prípade argument, že je to na Liptove, kde sa dá stráviť pekný víkend?

Zriedkavo sa stane, že kapela má priestor zájsť si na Liptovskú Maru, Žiarsku chatu alebo na túru. Často pre nich napríklad máme aj booknuté ubytovanie, no ešte v noci trielia na ďalšiu štáciu alebo domov. Zväčša sa ale aspoň podarí, že po klubovom koncerte ešte posedíme, porozprávame sa. Aby to nebolo iba tak, že odohraté, dovidenia. Na letnom festivale sa nám darí robiť jam sessions, takže sa v našom jazzovom bare často jamuje do noci. To sú krásne spojenia, priateľstvá pretrvávajú a je to super pocit. 

Ako vlastne vznikol nápad založiť tento festival? Predpokladám, že by táto otázka bola vhodnejšia na tvojho kolegu, ktorý s tým začal, ale určite máš prehľad.

Áno, viem to tak trochu sprostredkovane. Riaditeľ festivalu je Janko Novotný, ktorý chodil do kúpeľov do Piešťan a tam sa spoznal s Dodom Šošokom. Vtedy celkom pričuchol k jazzu a zhruba od roku 2000 spolu začali organizovať koncerty v Liptovskom Mikuláši. V židovskej synagóge, v Bohúňovej galérií a na rôznych ďalších miestach. Potom tam vznikol klub Hudobroň, ktorý keby fungoval dnes, bolo by to také to legendárne undergroundové miesto. Žiaľ už ale nefunguje. Tam sa teda organizovali prvé koncerty a vznikla aj myšlienka zorganizovať festival. Prvý sa podaril zhruba za päť rokov, čiže v roku 2005. Dodo Šošoka participoval na prvých štyroch ročníkoch, pomohol s dramaturgiou, aj na nich účinkoval. A tak to nejako pomohol rozbehnúť. Piaty ročník bol už, žiaľ, venovaný jeho pamiatke. Zhodou okolností, asi aj vďaka dávke šťastia, našej vytrvalosti, no predovšetkým priazni podporovateľov a fanúšikov festival pretrval. 

Cítite podporu aj od združení, ktoré na Liptove fungujú?

To áno. Podporuje nás mesto, dom kultúry, oblastná organizácia cestovného ruchu a potom množstvo či už menších alebo väčších firiem i jednotlivcov, ktorí nám pomáhajú finančne aj nefinančne. Samozrejme, našim najväčším podporovateľom je Fond na podporu umenia, kde sa nám podarilo zaradiť do kategórie veľkých festivalov, medzi ktoré patrí aj taká Pohoda. To už nám dáva väčšie možnosti rozvoja festivalu a predbookingu kapiel na ďalšie roky.

Čo je na tohtoročnom programe také, na čo sa osobne najviac tešíš?

Veľmi sa teším na Golnar & Mahan Trio. To je krásna muzika s iránskymi koreňmi, našťastie len tu zblízka, z Viedne. To bude určite veľmi objavné a atmosférické. Pre mňa tiež Beata Hlavenková, ktorej platňu Sně mám veľmi rád. Až cez túto nahrávku som objavil, akú skvelú hudbu Beata robila už pred tým. Ďalej určite Nikol Bóková. Jej album Prometheus je tiež nádherný, snový a výpravný. Tip číslo štyri určite Kubánci s Radovanom Tariškom. Teším sa, že to možno bude niečo, ako mávajú na svojom konci Bratislavské džezáky. Už trochu zábavnejšiu kapelu, ale stále to bude pecka a top kvalita, lebo to sú hráči, ktorí majú na svojom konte Grammy.

Tretí rok za sebou sa k nám vracia Mattia Müller. Prvý rok bol s Mattiaboyzz, kedy úžasne zabodovali. Minulý rok vystúpil s Hipzz a tento rok príde s projektom Delo Sauce, ktorý založil so spolužiakmi z Berklee College of Music. Matej Šálek mi o nich povedal, že je to (ako sa v jazze hovorí) „vrahovská“ zostava. Teším sa na celý náš program.

Ide z teba entuziazmus, čiže predpokladám, že festival má veľkú chuť pokračovať.

Má. Keď niečo robím, tak sa to snažím robiť na sto percent. A naozaj, trochu už cítim limity, lebo festival je voľnočasová aktivita a v mojom „bežnom“ pracovnom živote, ktorý „is paying the bills“ je toho viac než dosť. Keďže je to IT svet, festival je k nemu protipól a robí mi veľkú radosť. No agenda s ním každým rokom narastá a skĺbiť to s rodinou a prácou je čím ďalej, tým náročnejšie. Na festivale sa teda robí po nociach a po víkendoch a roky pribúdajú (smiech). Stále ideme a verím, že sa nám podarí rozšíriť náš malý tím. Entuziazmus máme, dúfam, že nám vydrží aj energia. 

Využívate lokálne zdroje a lokálnych dodávateľov služieb a techniky?

Všetci sú v podstate slovenskí. Backline je z Bratislavy, máme úžasných zvukárov z Prievidze, ale zvyšok sú väčšinou lokálni dodávatelia z Liptova. Máme super spoluprácu s lokálnym pivovarom, s kávovarníkmi… Náš festival nemá klasické kino-sedenie, ale sedí sa pekne pri stoloch, kde si môžu účastníci dať drink pekne do skla, aby to malo úroveň. Tak to máme radi.

Organizátori Ján Novotný (vľavo) a Martin Budaj (tretí zľava) na fotke so zvukármi z BG audio.

Nakoľko je Liptov jazzový?

Tak podľa mňa sme ho už celkom „zjazzovali“ a vytvorila sa u nás dobrá komunita, že aj klubový koncert sa nám skoro vždy krásne zaplní. Ľudia to poznajú, dôverujú dramaturgii, a aj keď nepoznajú meno, prídu a objavujú. A to už je samé o sebe super. Stalo sa napríklad, že koncert naozaj významného interpreta v Bratislave bol pre slabý predpredaj zrušený a nám sa na Liptove podarilo zaplniť komplet sálu. Takže hádam aj to je dôkaz, že Liptov je jazzový. A zároveň, že naša značka je už tiež hádam trochu známa, aspoň v rámci strednej Európy. Kiežby bol ešte čas chodiť na konferencie a showcase festivaly. To až raz, keď budeme veľkí (smiech).

Festival sa uskutoční od 29. do 31. júla 2022 v Liptovskom Mikuláši. Celý program 18. ročníka letného Mikulášskeho Jazzového Festivalu nájdete na www.mjf.sk. Predpredaj permanentiek a jednodňových lístkov je v sieti Predpredaj.sk.

Držitelia ŤZP a ISIC preukazu majú nárok na 50% zľavu z plnej ceny permanentky. Každý, kto si kúpi permanentku v predpredaji (do 28. júla 2022) automaticky vstupuje do zlosovania o balíček hodný najpravovernejšieho fanúšika festivalu – kompletný set albumov od vystupujúcich kapiel a partnerských vydavateľstiev, pivný režim na celý festival, festivalové tričko s podpisom Tonyho Lakatosa a ďalšie ceny.

text: Edo Kopček
foto: Pavol Staník