Od Momentálne ma najviac zaujíma improvizácia od nuly do nuly, hovorí Valér Miko
Slovenský klavirista a skladateľ Valér Miko vydáva pod značkou Slnko Records album Conscious Being. Na vlastnú tvorbu si našiel priestor pri výučbe detí na základnej umeleckej škole a koncertovaní s Janou Kirschner, Martinom Geišbergom a Richardom Autnerom či skupinou Pressburger Klezmer Band. Vydanie nového albumu nás inšpirovalo k príprave rozhovoru s týmto mladým umelcom.
Prezraď nám, aké boli tvoje hudobnícke začiatky. Ako si sa dostal k hudbe a ku klavíru?
K hudbe ma priviedol otec, ktorý v tom čase študoval kompozíciu na JAMU v Brne. Mali sme doma staré pianíno Petrof a myslím, že už vtedy ma fascinovala zvukomalebnosť tohoto nástroja.
Študoval si na ZUŠ, konzervatóriu a chvíľu aj na VŠMU. Človek by si mohol tým pádom myslieť, že si výlučne interpret vážnej hudby. Ako si sa dostal k improvizácii, rocku a alternatíve?
K improvizácii som mal vždy veľmi blízko, bavilo ma hrať si len tak pre radosť rôzne melódie, harmónie, v neskoršom období som sa zameral na rytmus. V tom období počas štúdia na VŠMU som začal veľmi intenzívne počúvať aj iné žánre okrem vážnej hudby, najprv rockovú a art rockovú hudbu (Beatles, Led Zeppelin, Genesis), alternatívu a grunge (Sonic Youth, Radiohead, Pearl Jam) až po slovenskú scénu (Richard Müller, Andrej Šeban, Dežo Ursiny).
Keďže som mal celkom dobrý sluch, „sťahovanie“ tých songov pre mňa nebol veľký problém a onedlho som nadobudol istú zručnosť v aranžovaní čoraz náročnejších skladieb. Veľmi tvorivým a podnetným obdobím bola dlhoročná spolupráca s umelcom známym pod menom Maok. V neskoršom období som mal tú česť byť súčasťou projektov okolo Jakuba Ursinyho (Provisorium), neskôr v kapele Lucie Lužinskej a v súčasnosti participujem v projekte Martin Geišberg & Richard Autner band a v kapele Jany Kirschner.
Nakoľko si ovplyvnený vážnou hudbou?
Myslím, že štúdium vážnej, teda klasickej hudby mi dalo veľmi bohatý základ hlavne v kompozičnej ako aj teoretickej rovine, celkovo v myslení a ponímaní hudby ako takej. Aj teraz sa z času na čas rád vraciam k niekoľkým mojim obľubeným skladbám – Mahlerove symfónie, Rachmaninove klavírne koncerty, Chopinove klavírne diela. Čo sa týka intepretov v tejto sfére ma najviac ovplyvnili Daniel Barenboim, Vladimir Horowitz a Leonard Bernstein.
Dlhé roky pôsobíš ako stály člen v kapele Preßburger Klezmer Band. Nakoľko je pre tvoju tvorbu dôležité etnikum? V tvojej hudbe počujem inšpiráciu klezmerom.
Áno, dá sa povedať, že dlhoročné účinkovanie v skupine Preßburger Klezmer Band ma ovplyvnilo najma vhľadom do žánru World music, ktorý som predtým veľmi nevnímal. Prednedávnom mi niekto po jednom koncerte povedal, že v mojej hre zachytil vplyvy world music, z čoho som aj sám ostal príjemne prekvapený.
Kde berieš inšpiráciu ako skladateľ? Vedel by si zadefinovať tvoju tvorbu?
Dá sa povedať, že keď som mal takých 26-27 rokov, začal som počúvať džezovú muziku. Možno moje vnímanie práve dozrelo na tento náročný žáner, v ktorom sa kladie hlavný dôraz práve na schopnosť improvizácie. Roky som strávil v skúšobni na DK Nivy, resp. DK Devín, kde som nasával všetky dostupné záznamy koncertov velikánov (Pat Metheny Group, Keith Jarrett Trio), zoskupení okolo kontrabasistu Avishaia Cohena a klaviristu Brada Mehldaua, ako aj mnoho ďalších. V istom momente som s tým však prestal a začal hľadať svoj vlastný rukopis, štýl hudobného vyjadrovania sa.
Nedávno si vydal nový album Conscious Being. Inšpirovali ťa pri písaní aktuálne spoločenské a politické udalosti vo svete? (Podľa názvov skladieb a hudby, som v niektorých prípadoch mal taký pocit.)
Čo sa týka názvov skladieb nového albumu Conscious Being (prekl. Vedomé Bytie), nemyslím, že som mal snahu reflektovať akékoľvek politické či spoločenské dianie vo svete. Názvy vznikali spontánne ako aj jednotlivé skladby na albume, snažil som sa skôr vystihnúť emóciu a náladu, v ktorej som skladby tvoril. Takže dá sa povedať, že kľúčovým bol môj vnútorný stav vedomia. Album po vizuálnej stránke mimoriadne vystihuje výtvarné dielo Lucie Kupcovej, ktoré je prezenčné na prednej strane bookletu.
Na naše pomery vydávaš albumy pomerne často. Predpokladám, že máš veľa nápadov a silno vybudovanú (hudobnú) predstavu a fantáziu. Mám pravdu, alebo je za tým aj iný dôvod?
Neviem,“dosť často“ je dosť relatívny pojem. Ak nemám žiaden hudobný nápad, nesílim to a nemám dovod ísť komponovať, len aby už niečo bolo systém. Ono je to tak, že vačšinou po nejakom období „nažitia“ alebo „prázdnoty“, kedy dokonca ani skoro nijakú hudbu nepočúvam, odrazu pride impulz, a ja ho poslúchnem, tým spustím v sebe proces, ktorý skončí až keď dokončim celý album.
Aké sú tvoje najbližšie umelecké a hudobné ciele a plány? Čomu sa práve venuješ?
Momentálne ma najviac zaujíma vízia formácie, ktorá funguje v koncepte „úplne free“, čím myslím, že sa improvizuje od nuly do nuly. Už sme odohrali zopár koncertov v tomto duchu v zoskupení pod názvom Zero Gravity project, (Michal Šelep – basa, Marián Slávka – bicie a ja na klavíri). Veľmi ma teší, že to oboch týchto skvelých hudobníkov baví so mnou robiť, podnikať takéto výlety do neznáma, veľmi si spolu rozumieme, vieme vycítiť čo a kedy treba a čo netreba, čo je obrovské plus a v zásade aj nevyhnutnosť v takomto projekte.
text: David Oláh
foto: Boris Németh
Tento rozhovor vznikol s podporou SOZA – Slovenský ochranný zväz autorský.
