Kryštof: „Slovenské publikum je impulzívnejšie“

Ako sa darí  tohto roku kapele Kryštof na festivaloch?

Dobre. Akurát, že sme si tento rok vybrali menšie festivaly. V jeseni budeme robiť novú dosku, ktorá by mala vyjsť v januári a vo februári oslávime 15 rokov fungovania kapely. Vybrali sme si 3 najväčšie haly v Čechách, v Brne, Ostrave a Prahe, ktoré by sme samozrejme chceli naplniť. Očakávame dvadsať až tridsať tisíc ľudí. Tým, že na naše najväčšie festivaly chodí takéto množstvo ľudí, tak sme vlastne nechceli, aby nás tam videli a potom si povedali: „Videli sme ich pred polrokom,“ a práve preto sme tam chceli chýbať, aby si povedali, že nás tam napríklad nevideli a až pôjdeme to turné, tak aby mali tú chuť prísť sa na nás pozrieť.

Ako často sa Vám darí koncertovať  na Slovensku?

Vlastne tým, že sme vzali v Čechách veľa malých festivalov, tak sme si povedali, že by sme mohli vziať aj viac koncertov na Slovensku a tým pádom u vás hráme asi desaťkrát, čo je asi najviac.

Ono to pôsobí  ako také malé turné.

Áno, už je to ako malé turné. Ten to víkend hráme na Slovensku hneď trikrát. Zas je to pre nás niečo iné, pretože v Čechách sme zvyknutí, že ak vylezieme na pódium, sme tam za hviezdy. Tu ľudia vedia, že existuje Kryštof, poznajú pár našich pesničiek, ale tá kapela si ich musí získať. Keď sme hrali na prvom Orange festu (Orange Music Summer Domaša, 4.júl 2009, pozn. red.), tak sme hrali pred Polemicu a po No Name o deviatej večer a keď sme zišli z pódia tak nám stage manažérka povedala: „No, myslela som si, že je to dramaturgický omyl, dávať vás večer takto medzi No Name a Polemic, ale som prekvapená. Bolo to veľmi dobré a tých ľudí ste proste dostali.“ Takéto veci sú pre nás veľkou radosťou, keď dokážeme strhnúť to publikum, ktoré nejde vyložene na Kryštof a neberie nás ako také hviezdy, jak je tomu v Čechách.

U nás si ľudia pamätajú singel Obchodník s deštěm, čo bola hitovka ešte v roku 2003, kedy ste u nás hrali na turné s Rišom Mullerom. Vtedy, si pamätám, že ste lozili po konštrukcii pódia. Ešte to praktizujete? Predsa len ste tento kúsok dnes vynechali.

Zrušil som to v tomto lete, pretože som po tých konštrukciách lozil 7 rokov a pesničku, počas ktorej som takto vystrájal sme vyradili z koncertného playlistu, takže už počas toho vystúpenia na to nie je veľmi miesto. Tiež si myslím, že to už nie je nutné. Časom si možno vymyslíme niečo iné.

Ak si dobre pamätám na ten spomínaný koncert v 2003 a porovnám si ho s tým dnešným (Summer Beach Rudava, 25. Júl2009, pozn red.), tak by som povedal, že ste sa viac dali na skáčko.

Nie, to je iba náhoda. Pesničku „Ženy“ sme hrali rovnako 9 rokov a počas nášho akustického turné po divadlách a univerzitách sme obmeňovali náš materiál, aby to pre tých ľudí nebolo o tom istom, a tam sme z tej skladby urobili ska-verziu. Povedali sme si, že by sa v tejto verzii hodila aj na festivaly a ľudia si viac zatancujú. Ale v ska máme 4 pesničky na piatich albumoch, čo zas nie je veľa. Ale ak odznejú počas hodinového koncertu, tak to tak vyzerá, že sme sa k tomu nejako viac priklonili.

V Čechách momentálne bodujete s vašim aktuálnym singlom „Atentát.“

Áno, ale na Slovensku až tak nie.

Nie je potom chyba vo vydavateľstve, že to u nás nie je tak tlačené?

To je skôr rádiami. Sledovali sme, že sa u vás dosť hral „Rubikon“. Proste tie rádiá to buď chcú alebo nechcú hrať.

Čo ste si pre fanúšikov ešte pripravili k oslavám vašich pätnástin?

Okrem tých troch veľkých koncertov, ktoré chceme, aby boli na európskej úrovni, akoby prišli zahrať Coldplay alebo Depeche Mode, samozrejme nebudeme vyzerať ako tieto dve kapely, ale ako „těch sedm chasníků z Česka,“ ale chceme, aby náš stage a všetko ostatné malo tú náladu a vyzeralo, akoby prišla kapela zo zahraničia. A tiež chystáme taký projekt, ktorý ešte nechcem veľmi prezrádzať, pretože niečo také v Čechách ešte nikto nerobil a bude to svojim spôsobom unikát.

Okrem toho, že Vy ako frontman musíte pumpovať  tú energiu do publika, nemožno si nevšimnúť aktivitu zvyšku kapely, ktorá sa na pódiu naozaj rozbíja.

Tak trochu sme sa to aj naučili. Keď sme v Čechách prerazili, tak sme mali spoločne odohrané asi tri spoločné koncerty. A potom od jesene 2001 sme do roku 2003 odohrali cez 360 koncertov, čo znamená, že sme hrali každý druhý deň. Ľuďom v Čechách sme chceli dokázať, že „Lolita“ ani „Ženy“ nebol zázrak a že sme živá kapela. Predsa sa len o nás trocha v začiatkoch písalo, že sme kapela okolo nejakého moderátora. Časom sme sa uvoľnili a zistili sme, že musíme robiť show pre ľudí. Od albumu Mikrokosmos to dávame akoby „dohromady a kluci si dělají tanečky,“ aby ľudia mali aj vizuálny zážitok z našej hudby, ktorú si môžu pustiť aj doma.

Chystáte nekajú  zaujímavú spoluprácu?

Neviem či sa to uskutoční, ale radi by sme mali zahraničného hosťa na pripravovanom albume. Máme „v merku“ jednu speváčku a jedného speváka z veľkých kapiel. Pokúšame sa ich kontaktovať prostredníctvom vydavateľstva. Ale pokiaľ to nevýjde, tak mať tam niekoho „v úvodzovkách béčkového“, je zbytočné. Pre našu radosť tam chceme niekoho veľkého a pokiaľ to nevýjde, tak to bude zase Kryštof. Myslím si, že to stejne ľuďom nič moc nedá. Je to skôr potešenie pre tých muzikantov, že si v štúdiu zaspievajú s niekým známym.

Ako to vyzerá v Čechách s hudobnou scénou? Je zdravá? Vyvíja sa?

Ale áno, niečo sa deje. Vždy sa niekto nový objaví. Samozrejme, veľký háčik je v médiách. Napríklad rádiá nedávajú až tak veľa priestoru novým interpretom, ale ja sa zas na druhej strane nemôžem sťažovať, keďže nás hrajú a teším sa z toho. Ak by som bol v pozícii kapely, ktorá je na začiatku, tak by ma to mrzelo viac. Je to vec, ktorá sa o Čechách vie. Zato sa u nás vytvorili veľké, úžasné festivaly, ktoré sú aj európskeho kalibru.

Sledujete aj slovenskú  scénu?

Slovensko sledujeme, keď  sem jazdíme. V Čechách sa hrá No Name, hrála sa Peha a to je vlastne všetko. Desmod to skúšal niekoľko krát. Nejak sa im to však nepodarilo. Napríklad Horkýže Slíže rádiá u nás nehrajú, ale sú strašne populárny, čo sa týka koncertov. IMT Smile v Čechách nefungujú. Náš kontakt so slovenskou scénou je naozaj, len keď tu hráme. Vieme, že existuje Hudba z Marsu, Puding Pani Elvisovej a Chiki Liki Tu-A. Ak sa ale človek zaujíma o hudbu všeobecne, tak vie, čo sa deje v jednotlivých krajinách, či je to Slovensko, Česko, Poľsko.

Aký  je dnešný český fanúšik?

Mám pocit, že je viac spútaný  ako ten slovenský. Slovenské publikum je impuzívnejšie, pretože sa nechá strhnúť. Na Slovensku na nás tancujú aj punkáči, čo sa nám v Čechách nemôže stáť ani náhodou. Naposledy po nás nejaký punkáč na festivale hodil pivo. Dva krát. Prvý krát, keď ho hodil, povedal som mu, že mu rozbijem držku. A keď hodil ďalšie tak som tam skočil a naozaj mu ju rozbil. Ale u vás to akoby nebolo. Zdá sa mi, že tí punkáči, skáčkari a iní idú na festival ako na nejakú párty. A ak sa im niečo páči, tak si to užijú. V Čechách sme rozdelení na komerciu a nekomerciu. Čo sa hrá v rádiách, tak to je sračka pre niektoré typy. Čo sa nehraje v rádiu a je sračka, je pre nich dobré, pretože to je strašný underground.

Ako ste na tom momentálne s novým materiálom?

Tým, že v jeseni nahrávame nový album, sme boli už aj v štúdiu a máme nahraných 5 nových skladieb a ďalších 6 máme vybraných. Niekedy v októbri začíname točiť. Chýba nám síce ešte 5 textov, ale pracujeme na tom. Musíme to vydať, veď máme zabookované haly na turné. (smiech)

Čo robíte pre to, aby vaše skladby nezneli rovnako?

Neviem. Proste ideme do štúdia a dávame tej pesničke to, čo potrebuje. Prvé dve dosky sme točili s jednym producentom a od tej doby producentov striedame, pretože si myslíme, že ten producent ak je schopný a pokiaľ kapela sama vie kam má ísť, dokáže ju posúvať, môže zaexperimentovať.

Pomohli vám producenti v niečom?

Určite. Vždy mám predstavu a ten pohľad zvonku pomôže. Nechceme dopadnúť ako mnoho iných kapiel, ktoré znejú stále rovnako.  Vieme, že sme Kryštof a máme špecifický zvuk, nech s nami točí Honza Muchow alebo chalani z Bratislavy, je to jedno. Chceme ísť proste ďalej. Nechcem, aby si fanúšik povedal: „Ty vole, to je furt stejné.“

Kam sa kapela Kryštof ešte môže posunúť?

Vždy to sú zvukové  možnosti, ktoré sa dajú využiť. A tiež rytmické. Záleží na tom, čo človek zloží a ako sa s tým materiálom dá pracovať. Človek sám chce robiť veci inak. Je to trocha riziko, že sa to ľuďom nebude páčiť a nemusí ich to osloviť. Ale rovnako môžete získať nových fanúšikov.

Čo Vám osobne chýba na českej hudobnej scéne?

Česky spievajúce kapely. Mám pocit, že je trend robiť a spievať anglicky. Mňa to nebaví. Tie kapely väčšinou znejú ako niekto z vonku a prečo počúvať české Placebo spievajúce anglicky, keď si môžem vypočuť originál. Chýbajú mi dobré texty. Kto mňa z českých kapiel oslovil aj textovo je napríklad Xindl X. Má pre mňa odkaz, myšlienku a mám pocit, že mi ten človek chce niečo povedať. Ten ma baví, ale jinak je česká scéna pre mňa príliš anglická.

Ako u vás superstáristi zmenili alebo preformovali scénu?

Nijako. Zo začiatku to zdeformovali úplne, prišiel obrovský boom, človek mal pocit, že normálne kapely nemôžu prežiť, a vrátilo sa to do tých správnych koľají. Jediný kto vlastne ostal a funguje, aj keď vôbec nie tak ako fungoval na začiatku, je Aneta Langerová. Snaží sa ísť svojou cestou a robiť svoje pesničky. Riskuje a aura kolem ní trochu opadla. Ale snaži se to dělat po svém. Ona je človek zo Superstar, ktorý u nás funguje. Ešte sú títo ľudia v muzikáloch, ale táto hudba ide mimo mňa.

Text: Edo Kopček

Foto: Kryštof