Karol Mikloš a jeho minulosť budúcnosti
Karola Mikloša sme mohli zaregistrovať na hudobnej scéne vďaka kompiláciám vydavateľstva Gregor Agency, taktiež ako jedného zo zakladajúcich členov kapely Shellwoy a od roku 1993 ako sólového speváka. V roku 1997 vydal svoj debutový album s názvom The Same Mist Here. O päť rokov neskôr prichádza na scénu so svojim druhým albumom Vis- A- Vis, na ktorom sa už objavujú skladby so slovenským textom. Už notoricky známa je skladba Celý alebo skladba Všetko čo smieme chcieť. Album bol viac menej elektronický, s programovanou a samplovanou rytmikou. O koncertné prevedenie skladieb sa starala skupina Second Nature.
Tento rok vydal Karol Mikloš svoj v poradí tretí album s veľmi zaujímavým názvom: The Past Of The Future. Ako sa vyjadril aj samotný Karol: „Tento album je asi najlepší zo všetkých mojich albumov“.
Svetlo sveta uzrel 21. mája, vďaka spolupráci dvoch hudobných vydavateľstiev Deadread Records a Starcastic Records. Album obsahuje desať skladieb s príznačnými názvami:
1 On Fire
2 You Never Listen
3 Insane
4 Still On Your Side
5 Get A Little Wild
6 In The Bubble
7 A Note
8 Leaving For England
9 Apocalyptical
10 Not Much Left To Do Wrong Now
V skladbe s názvom Still On Your Side zaznie aj krásny čistý ženský hlas Radmily K. (skupina You Coco). Na rozdiel od predošlého albumu, The Past Of The Future je inštrumentálnejší, menej elektronický a živelnejší. Poslucháč prechádza z jednej skladby do druhej úplne plynule, vďaka vhodne zvolenej koncepcii skladieb. A takto je to celých takmer štyridsať minút.
Karol bol zhovorčivý a čo to prezradil o koncertnom turné a o samotnom albume.
Od vydania druhého albumu prešlo dosť veľa času. Prečo vznikal tretí album tak dlho ako vznikal? V čom je tento album odlišný od predošlého?
Vznikal dlho preto, lebo chvíľku trvalo, kým sa podarilo dať mu takú podobu, s ktorou sme boli spokojní. Veci dostali správny smer, keď sa do práce na albume zapojil bubeník Matúš Homola (The Autmnist (pôvodne Abuse), Nylon Union), ktorý nielen nahral bicie, ale významne album ovplyvnil aj z filozofického hľadiska. Tým, že sme nahrali živé bicie sa vlastne začala posledná fáza a vedeli sme, že album bude postavený na viac menej živom hraní. Živé bicie, živá basa…. na rozdiel od druhého albumu, ktorý bol skôr počítačový. Takže toto je veľká zmena.
Čo ľudia, ktorí s tebou nahrávali, ako si sa k nim dostal? Môžeš nám ich predstaviť?
Matúš je z Trenčína, ale dlho bol v Anglicku a keď sa vrátil a rozhodoval sa, čo bude na Slovensku robiť padli sme si do rany. Radmila K z You Coco je tiež z Trenčína a pohybuje sa vlastne v tých istých trenčianskych kruhoch. Radka nahrala na album iba jeden vokál, ale v koncertnej kapele sa chopila úlohy gitaristky a myslím, že to vypálilo perfektne. Ďalším dôležitým človekom na albume bol basgitarista Andrej Gmuca, ktorý tiež okrem toho, že nahral svoje party, významne ovplyvnil album z hľadiska koncepcie a zvuku. Potom však zmizol zo Slovenska, takže na koncertoch hrá na base ďalší skvelý basgitarista Uko (Radio Rebels). Celkovo sa na albume objavila takmer desiatka muzikantov najmä z Trenčína. Akoby celá jedna generácia trenčianskej scény, čo ma veľmi teší.
Album je viac menej o pocitoch a o nejakej tej filozofii života. Mám pravdu?
Sú to do veľkej miery autobiografické pesničky, takže dá sa povedať, že sú o filozofii našich životov.
Kto skladá texty a ako je to s hudbou?
Texty skladám ja. Čo sa týka hudby, väčšina pesničiek vznikla na španielke. Matúš k nim nahral bicie, Andrej Gmuca basové gitary, to sú všetko ľudia, ktorí veľmi dobre vedia, čo robia. Potom sa postprodukčne dotvorili celkové aranžmány.
Uvidíme aj nejaký klip k tomuto albumu?
Vyzerá to tak, že klip k tomuto albumu už robiť nebudeme.
Koncertné turné má osem koncertov, nie je to málo, pre celé Slovensko?
Myslím si, že to úplne stačí. Kto naozaj chce, určite si nás nájde. Koncertovanie jednak považujeme za dosť namáhavé a jednak je to v našej pozícii dosť zložité. Nie sme ochotní hrať zadarmo, tak ako možno niektoré mladé kapely, takže hráme tam, kde sa dopyt stretáva s ponukou a na miestach, kde sa dá predpokladať výskyt ľudí, ktorých takéto niečo zaujíma. Zároveň je dnes veľmi ťažké dostať niečo do médií, aby sa ľudia vôbec dozvedeli, že nejaký album existuje a aj keď sú koncerty v podstate jedným z mála kanálov, ktorými sa dá niečo prezentovať, je ťažké tieto koncerty zorganizovať, pretože ľudia o tej hudbe proste nevedia. Nemajú o tom odkiaľ vedieť, lebo máme desať Expresov a dvanásť Jemných melódií, kde nepočuť žiadnu normálnu hudbu. Vďaka Bohu za Rádio FM. Je to asi posledný kanál, ktorý existuje pre šírenie informácií o normálnej hudbe.
Prvý album The Same Mist Here bol v angličtine, druhý album Vis-A-Vis bol aj so slovenčinou, tento tretí The Past Of The Future je zasa v angličtine…. Čo teda štvrtý album, bude obsahovať aj slovenské texty?
Možno áno, závisí to najmä od toho, či nejaké slovenské texty vzniknú. Určite to pociťujem ako istú bariéru a je škoda, že ľudia tým textom nerozumejú. Keď som na nejakom dobrom slovenskom koncerte, kde zaznie dobrý text, samozrejme okamžite cítim, že je to veľmi pekné, keď tá spolupráca hudby s textom zafunguje. A to sa dá pri angličtine ťažko dosiahnuť. Ďalšia vec je, že keď sa nejaká po anglicky spievaná pesnička objaví niekde na konci tých všetkých strastiplných ciest v médiách, tak vlastne nikto nevie, že je to slovenská pesnička. Určite by som to chcel nejako riešiť, ale angličtina mi jednoducho sedí viac, vyrastal som na nej. Všetky moje súvislosti s hudbou sú v angličtine. Páči sa mi tisíckrát viac textov v angličtine ako v slovenčine. Pesnička Celý sa možno celkom podarila v tomto zmysle, ale je pre mňa ťažké spraviť slovenský text, ktorý sa mi páči.
Keď je teda tvoja tvorba vlastne celá v angličtine, neskúšal si ponúknuť to západu? Alebo by to bola neschodná cesta?
Podľa mňa sa určite dá niečo spraviť, napríklad v tom zmysle, ako to robí Longital. Ale ja som asi na tento spôsob príliš lenivý, nie je ten rock & roll až tak vo mne, aby som bol schopný všetko zahodiť a hrať trebárs aj na ulici do klobúka. A nejaká oficiálna cesta je podľa mňa dosť nereálna. Možno sa to dá, boli nejaké slovenské kapely aj na MTV, ale neviem, či to niekam vedie. Dostať hudbu niekam je ťažké aj doma, a o to na dlhšie lakte je to vonku. Asi sa toho musí chytiť niekto vonku a vonku sú tisíce kapiel, ktoré sú tam doma a čakajú na svoju príležitosť.
Ak si teda porovnáš len slovenskú scénu, vidíš rozdiel v hraní na východe a na západe, Trenčín, Bratislava, kde si vlastne doma? Alebo je to rovnaké.
Asi je to možno trochu lepšie doma, ale to je len zasa o tých informáciách. Viacej ľudí o tom vie, viacej ľudí to pozná. Zvláštne je, že pred piatimi rokmi boli koncerty v Bratislave slabé, asi najhoršie, čo sa týka návštevnosti. A teraz, zrazu po piatich rokoch, keď sme hrali v Sub Clube premiérový koncert k tomuto albumu, tak to bolo fajn. Ale aj vo Svidníku, v Banskej Bystrici a v Trnave bolo kopec ľudí a to je veľmi potešujúce. Zdá sa, že predsa len všetka tá práca, čo sa doteraz urobila, niečo spôsobila. Nevravím, že to je dosť, ale určite je vidieť nejaký pokrok a je to naozaj tak, že keď na niečom robíš, výsledky sa dostavia.
Viac informácií o Karolovi Miklošovi nájdete na adresách: www.karolmiklos.sk a www.myspace.com/karolmiklos
