FEELME: Filmová hudba trocha inak!

Kapela FEELME vznikla, tak ako veľa vecí – náhodou. Idea v Pettrovej hlave niekedy v ´99. Stretnutie s ľudmi, ktorí to pochopili v januári 2002 (všetko má – vraj – svoj čas). Prvý jam s Tomášom, druhá skúška s jeho bratom Lacom a FEELME sú na svete, na plátne, pódiu, či kde…Trio posadnuté myšlienkou spracovať filmové témy trocha/dosť netradičným spôsobom sa zavrelo do skúšobne v domácom Pezinku. Za veľmi krátky čas vznikol ucelený koncertný program „21st CENTURY SONGS“ zahŕňajúci viac ako 21 filmových tém (napr.: Das Boot, Knight Rider, Lost In Space, James Bond, Pulp Fiction…). V auguste 2005 vznikla v štúdiu Exponent nahrávka singla „PF (PULP FICTION)“, ku ktorej bol natočený live videoklip.
K FEELME patrí neodmysliteľne živé hranie v kluboch, filmových kluboch a na festivaloch (Hodokvas, Cibulák, Revište, Tasov, Medzinárodný filmový festival Bratislava…)
K najväčším koncertným zážitkom určite patrí live performance k nemému filmu Upír Nosferatu na festivale Hodokvas 2002. Organizátori Medzinárodného filmového festivalu Karlovy Vary 2OO5 vybrali kapelu FEELME, aby tento festival svojim koncertom otvorila.
6. júna 2006 sa skupina v Bratislave predstavila ako support fínskej legendy Apocalyptica. 19. novembra 2006 kapela hrala v divadle Aréna pred Glennom Hughesom (ex-Deep Purple). FEELME absolvovali v roku 2007 CINEMANIA TOUR, ktoré zahŕňalo 21 koncertov a boli súčasťou R´N´B HODOKVAS TOUR 2007. Na rok 2008 je naplánované MOVIESPACE TOUR. Koncert na Medzinárodnom divadelnom festivale Cibulák bol posledným v rámci MOVIESPACE TOUR 2008 a zároveň posledným vystúpením FEELME v pôvodnej zostave. Po šiestich rokoch vzájomne inšpirujúcej spolupráce dochádza k zmenám v obsadení kapely…
Autor konceptu FEELME – music from the movies, bubeník Petter Bittner, sa rozhodol pokračovať v aktívnej činnosti kapely s novými hudobníkmi. Pre FEELME bolo, je a vždy bude dôležité okrem muzikality aj nadšenie a vysielanie na podobnej frekvencii. Post gitaristu prijal Johny Štefeček (ex-Diadem, Introvarts). Súčasťou FEELME sa stal nie jeden, ale hneď viacerí bassmani – Viktor Hidvéghy a Rišo „Soso“ Molnár, ktorého vystriedal Peter Škreňo. Od jesene 2009 patrí tento post Stanovi “Stanley” Kovárovi.

Petter,  predsa len si dovolím povedať, že založiť kapelu hrajúcu filmové soundtracky je, nielen na Slovensku, dosť netradičné.
Mám rád zaujímavé veci a myslím si, že hrať soundtracky je vec zaujímavá. Robíme to už siedmy rok. Vždy sa mi páčila hudba z filmov a vedel som si ju predstaviť do takej podoby, v akej ju aj hráme. Mám rád rôzne hudobné žánre, ktoré sa odzrkadľujú v našich verziách filmových tém. Pre mňa je podstatné, aby z kapely  vyžarovala energia. Vtedy na začiatku sa našli ľudia, ktorí to pochopili a bol som šťastný. Krásnych šesť rokov sme hrali v jednej zostave mnoho fantastických koncertov. Tento rok hráme v novej zostave s alternujúcimi basistami. Verím, že takto spolu odohráme ďalšie krásne roky, vymyslíme nove veci a odohráme koncerty, ktoré si my aj ľudia zapamätajú.

Máš ambície skladať hudbu k filmom? Oslovil ťa už niekto?
Hudba k filmu nie je vôbec jednoduchá záležitosť. Viem si predstaviť spoluprácu na nejakom študentskom projekte. Bola by to výzva. Dávnejšie sme hrávali do starých nemých filmov, čo sú veľmi zaujímavé projekty, postavené na množstve improvizácie. Časom sa k tomu určite vrátime. Hrali sme hudobný doprovod k filmu Upír Nosferatu, hrali sme Kabinet Dr. Caligariho, nádherné veci. Logicky k našej produkcii patrí aj projekcia, ktorú práve chystáme k live vystúpeniam. Pôjde o našu vlastnú víziu nami hraných songov.

Podľa čoho vyberáte skladby, ktoré následne spracujete do vami improvizovanej podoby?
Na začiatku to bolo tak, že sme chceli spracovať témy, kde podľa prvých tónov zistíš o aký film ide. To sa nám podarilo. Takých filmov nie je zas tak veľa… Je to celé o tom, že musíš nájsť tú správnu formu pre tú – ktorú pesničku. Je strašne veľa krásnej filmovej muziky, hlavne orchestrálnej, ale prearanžovať ju do podoby pre trio: basa, bicie, gitara, nie je také jednoduché. Samozrejme dôležité je dať tam nejaký svoj vlastný vklad, posun celej témy, nejde nám v žiadnom prípade len o stiahnutie danej skladby. Pre nás je tiež dôležité, aby sme dávali istú energiu, ktorá zároveň prejde na ľudí. Nech to nie je akademické hranie, ale naozaj nami vydaná energia a  prijatá publikom.

Ostaňme pri tých jednotlivých skladbách a pri tom ako meníte ich aranžmá. Staviate to teda na ústrednej téme danej skladby?
Samozrejme ústredná téma je dôležitá. Vyberieme si naozaj to, čo sa nám hodí a dá sa spracovať tak, aby to malo drive. Musí to mať ťah, groove, rytmus a ak to tam je, tak vtedy všetci absolútne vycítime, že je to ono a vzniká pesnička v upravenej forme. Stojí to predovšetkým na jamovaní. V starej zostave sme naozaj veľa jamovali. Teraz prišli noví chalani do kapely a noví ľudia znamenajú nový prístup. Upravili sme tie staré veci , vymýšľame veci nové a zase sa to posunulo niekam inam. Som spokojný. Proste je to hľadanie, nová cesta. Bavíme sa tým.

Predpokladám, že každý člen kapely FEELME má rád rozdielnu muziku, čo sa odzrkadlí aj pri tom jamovaní a hľadaní tej správnej formy, ktorá by sadla všetkým trom členom.
Muzika, ktorú počúvame je veľmi rôznorodá. Ide nám o to, aby naša produkcia bola pestrá. Predsa len počúvať inštrumentálnu hudbu si vyžaduje vyššiu pozornosť . Našťastie ľudia na našich koncertoch nezývajú  Na Slovensku je naozaj strašne veľa kvalitných muzikantov. Naozaj, tlieskam. Ale pre mňa je v muzike dôležité nielen to, kto koľko zahrá nôt na meter štvorcový. Dôležitý je feeling a najdôležitejší je u mňa nápad, resp. myšlienka, ktorá by mala byť charakteristická pre tú -ktorú kapelu.

Všimol som si, že vaše prevedenia známych filmových skladieb sú kratšie, čo sa týka minutáže. Zámer?
Som toho názoru, že vec musí šľapať. Predovšetkým musí mať začiatok a koniec. Jamovať môžeme na skúške, aj tri, štyri hodiny. Ľudia chcú pesničku, na ktorú by sa mohli baviť a je naozaj veľmi ťažké zaujať ľudí inštrumentálnou skladbou. S týmto na koncertoch nemáme problém a myslím si, že sa na tom podpisuje aj fakt, že tie skladby nie sú zbytočne dlhé.

Páči sa mi vaše rozloženie na pódiu. Bicie zvyknú byť obyčajne na pódiu umiestnené vždy na stred, ale v pozadí. Narozdiel od toho si sedel  za bicími v jednej línii s ostatnými nástrojmi.
U nás je to o tom, že všetky nástroje sú rovnocenné. Každý sa snaží vytvoriť nejakú farbu, pocit. Každý koncert rozmýšľame ako to spravíme. Tu na Rudave sme si to vyskúšali takto, zajtra možno inak, ale stále sa snažíme hľadať netradičné formy. Aby to nebolo vždy to isté dookola. Aj tie pesničky majú síce svoju štruktúru, no u nás na koncerte to vždy dopadne nejako inak. Hrať stále rovnako dookola, by pre nás nebolo to pravé.

Príde mi to tak, že ste známejší tu na západe. Vychádzam aj z toho, na akých akciách ste doposiaľ hrali.
Určite je to tak, že predať inštrumentálnu muziku, poviem to takto, je v dnešnej dobe dosť problematické. Kluby nemajú peniaze na to, aby takúto kapelu zaplatili. Predsa len nie sme mediálne tlačená kapela. Všetko čo sme naozaj dosiahli, bolo živým vystupovaním. Tým, že sme hrali nejaké akcie, bol na nich človek, ktorý si nás našiel a boli z toho ďalšie koncerty. Bolo to naozaj prirodzené a čím ďalej cestuješ za hraním, tým je tá kapela drahšia pre organizátora. Taká je realita. Strašne radi by sme hrali na Východe, v Čechách, Rakúsku. Ak to má prísť, tak to príde  Ak človek niečomu verí a dlhodobo na tom pracuje, tak si myslím, že sa tie výsledky ukážu.

Tým, že nemáte speváka, nevnímate to ako mínus?
Tak toto neriešim. Je tu projekt, ktorý nerobí v takejto energickej verzii nikto iný v celej Strednej Európe. Hráme inštrumentálnu muziku, bez nejakých kompromisov, presne tak ako nás baví a napriek tomu máme množstvo koncertov. Čo viac si priať. Ja si to celkom užívam.  Keď sa na Slovensku naozaj nájde spevák charakteru Mike Patton, (Faith No More, Mr. Bungle, Fantômas, Tomahawk, Peeping Tom, pozn. Red.), Trent Reznor (NIN), Jonathan Davis (Korn), tak vtedy má pre mňa zmysel robiť kapelu so spevákom. Mimochodom nejaké party pre potenciálneho speváka k vlastným veciam sú už pripravené  …

Petter zatiaľ odbehol preparkovať auto, čo mi poskytlo dobrú príležitosť pokecať s ostatnými členmi FEELME o tomto projekte bez hlavného iniciátora.

Prečo si sa rozhodol pripojiť  do tohto projektu? Nebolo ti čudné ísť hrať do kapely, ktorá je výlučne inštrumentálna?
Peter (basgitara): Tak určite kvôli peniazom (smiech). Ale nie, vážne teraz. Odjakživa som hrával rockovejšie veci, chvíľku sme hrali aj niečo tvrdšie a lákalo ma zájsť s hudbou do nejakej alternatívy medzi metalom a rockom. Táto kapela mi ponúka dynamické rozmedzie medzi melodickými a metalovými vecami. Takéto spojenie sa mi veľmi páči.
Johny (gitara): Bolo to prirodzené. S Pettrom (Bittner, bubeník) sme spolu hrávali ešte v kapele Diadem, neviem, či sa na túto kapelu pamätajú ľudia, ktorí to budú čítať. Neskôr sa Petter naplno venoval FEELME. Keď sa chalani z prvej zostavy rozhodli ukončiť hranie, tak som bol takým logickým riešením. Kontaktoval ma ako prvého. Najprv som zvažoval, pretože som dovtedy hrával spievanú muziku a FEELME je predsa len troška iného charakteru.

Nechceli by ste radšej hrávať vlastnú muziku, ako veci, z ktorých si vezmete ústrednú tému a potom ju prerábate?
Johny: Ja robím napríklad aj na vlastných veciach. Tento projekt je vyložene o tom, že robíme filmovú muziku, preto je to v rámci tohto projektu v poriadku. Samozrejme by som rád robil aj vlastné veci. Napokon máme s Pettrom (Bittner, bubeník) vlastný projekt, ktorý sa zatiaľ iba rozbieha. Volá sa Introvarts.
Peter (basgitara): Všetky „naše“ skladby sú tiež v podstate nejakým našim dielom. Ako počuješ, nie je to čisto originálna hudba, ktorú poznáš z filmového soundtracku. Každý jeden z nás do toho vloží niečo zo seba a prerobíme si to na vlastný obraz. Naposledy, keď sme robili skladbu Ghostbusters (na Rudave zaznela ako novinka, pozn. red.), na nej sme sa fakt zabavili. Tiež mám vlastný projekt, v ktorom hrám basu a klavír.

Petter, ako ľudia vnímajú vaše prepracovania známych filmových skladieb a aká je návštevnosť vašich nie festivalových, ale klubových koncertov?
Je to adekvátne dnešnej dobe. Máme svoj okruh fanúšikov, o čom svedčia návštevy na našej webstránke. Po každom koncerte pribudnú ďalší bez ohľadu na vek. Som spokojný, pretože s takouto muzikou čakať nejaké zázraky, že budeš riešiť niečo cez médiá alebo úžasne veľké mega festivaly… proste to je niekde úplne inde. My sme underground a myslím, že to tak aj ostane. Veľmi radi hráme na multimediálnych akciách, kde nájdeš spojenie filmu, muziky aj divadla, a kde je taká komunita, ktorú oslovuje aj iná kultúra. V takomto prostredí sa osobne cítim najlepšie.

Aký máš vzťah k filmom?
Pracujem v televízii. Myslím si, že film, divadlo, muzika sú všetko formy umenia, ktoré sa navzájom ovplyvňujú a inšpirujú jeden druhého. Film, tak ako muzika, môže byť jedine dobrý alebo zlý. A mňa baví pozerať tie dobré veci.

Nakoľko by bolo reálne, že natočíte videoklip?
Pre nás je dôležitejšie, že vznikne projekcia, ktorú ľudia uvidia na koncertoch. S klipmi to je na Slovensku tak, že ho pustia niekde párkrát… Máme už jeden live klip k singlu Pulp Fiction. Určite spravíme aj nejaký ďalší, pretože máme okolo seba ľudí, ktorých takisto baví film. Je to len otázka nájsť si na neho čas. Všetko je možné, nič nie je nereálne. Pre FEELME sú však prioritou koncerty, takže cíťte FEELME 

Text: Edo Kopček
Foto: Marian Garai