Dobrý festival je príležitosť ukázať našu rozmanitosť a zahráme čo najúprimnejšie, hovorí Valerij Charčyšyn z ukrajinskej kapely Druga Rika

Ak je rock hudbou odporu, potom je dnes ukrajinský rock hudbou, ktorá bráni životy miliónov ľudí. Dnes ukrajinskí umelci bojujú v prvej línii alebo sú mocnými dobrovoľníkmi, zhromažďovateľmi finančných prostriedkov a kultúrnymi diplomatmi.

Na Dobrom festivale v Prešove sa 9. júna predstavia titani ukrajinského rocku – kapela Druga Rika. Za 27 rokov svojej tvorby vydali 7 štúdiových albumov vzrušujúcej a zmyselnej hudby a skvelý live album s orchestrom. Inšpirovaní novou vlnou na začiatku svojej kariéry boli objavom pre Davea Gahana z Depeche Mode. Kapela Druga Rika dostala niekoľko desiatok ocenení, dokázala zaplniť najväčšie koncertné sály v krajine a lámala rekordy v rebríčkoch. Láska ich publika a ich vplyv umožňuje podporovať krajinu v ťažkej vojne. Na koncertoch od začiatku totálnej invázie Ruska na Ukrajinu vyzbierali už viac ako 250-tisíce eur pre potreby vojakov a obetí.

Prečítajte si rozhovor s lídrom skupiny Druga Rika Valerijom Charčyšynom: Aké sú výzvy pre hudobníka počas vojny? Ako sa získava medzinárodná podpora pre umelcov? Čo pripravuje kapela pre slovenské publikum na Dobrom festivale?

Texty vášho albumu „Pyramída“ sú o oddanosti, fatalite, hlbokom spojení. Video k piesni „Tajomstvo“ v kombinácii s textom je mimoriadne zmyselné, metaforické dielo. V jednom z rozhovorov ste povedali, že hudba Drugej Rieky je pre ucho ľahko vnímateľná, ale niekedy je ťažké pochopiť ju srdcom. Ale katarzia bola vždy najcennejším účinkom umenia. Cítite tento terapeutický efekt aj pri hraní svojich piesní? 

Samozrejme. Keby som to necítil, nebol by som na javisku. Moje texty k našej hudbe sú s najväčšou pravdepodobnosťou uvoľnením nejakej energie. A pracujem na tom, aby bola správne vnímaná, keď idem na pódium. To znamená, že najprv dávam a prijímam až vtedy, keď vystupujem. Je to pre mňa ako psychoterapeutické sedenie. A keby som nepísal texty, možno by som sa častejšie obracal na terapeuta. Ľudia ma nabíjajú, nabíjam sa z toho, že ma dokážu pochopiť. A vďaka tomu som šťastný aj ja.

Za posledných päť a pol roka po vydaní albumu „Pyramída“ Druga Rika prežila pandémiu a bola svedkom hrôz vojny vo svojej vlastnej krajine. Za týchto podmienok v roku 2021 vyšiel  nový singel „Posledná“ a v roku 2022 „Počul si“. Kapela, rovnako ako väčšina ostatných ukrajinských umelcov, sa zamerala na dobrovoľníctvo na ceste k víťazstvu. Objavili sa počas tohto obdobia aj iné nové texty alebo nová hudba, ktoré sú stále v konceptoch? O čom hovoria?

Sme tak zahltení touto prácou, teda vlastne naším remeslom (koncertnými aktivitami, zameranými na finančný výťažok), že nemáme ani čas fyzicky ísť do štúdia a dokončiť prácu na albume. Máme veľa už čiastočne nahraných piesní, konkrétne hudobnú časť a niektoré vokálne party. Ale myslím si, že prepíšem tieto verzie spolu s textami. 

Z času na čas si prezerám nejaké videá a opakovane počúvam nahrávky z pripravovaných vecí. Pre nás sú to veci, z ktorých potom postupne vznikne album. Sú univerzálne, zostáva len prísť do štúdia a fyzicky nahrávať, ale musíme mať na to čas. Pokiaľ pomáhame armáde, zatiaľ čo získavame finančné prostriedky pre potreby krajiny, nemôžeme to urobiť. 

Ale nebojím sa, že jednu z posledných skladieb sme nazvali „Posledná“. Nebol to žiadny osudový krok, pretože po ňom sme už tento mýtus vyvrátili a nahrali síce nie našu, ale autorskú skladbu v spolupráci s Echom. Toto je pieseň „Počul si“, venovaná Mariupoľu a ďalším zničeným mestám. A pre mňa je to signál, že môžeme pokračovať, že pieseň “Posledná” nebude poslednou v našich životoch. 

Koncert s Národným akademickým orchestrom ľudových nástrojov NAONI v roku 2015 priniesol do hudby Drugej Rieky exotické rockové zvuky. Na live albume, ktorý vyšiel potom, počujeme cimbal, kobzu a banduru. Počujeme znenie dychových nástrojov, ako aj trembitu a gajdy. Zároveň ste vyštudovali hru na trúbku a pravdepodobne skôr či neskôr k tomu malo dôjsť. Je teraz možné počuť tieto nástroje naživo na vašich koncertoch?

Celkovo môžete tieto nástroje počuť, ale nie naživo. Bohužiaľ, nemôžeme prepravovať celý orchester ľudových nástrojov. Takéto koncerty sú veľmi drahé na produkciu a môžu sa konať skôr ako sviatok pre nás, pre nášho poslucháča. Určite ešte takto vystúpime, ale nebude to ucelené turné. Môže to byť jednorazové predstavenie, ktoré sa uskutoční niekedy v Kyjeve alebo kdekoľvek na svete. 

Vo vašom príbehu je projekt „Rock’n’Roll Saves the World“ („Rock’n’Roll zachraňuje svet”), ktorý kombinuje spoločnú tvorbu a cross-promotion s kapelami z iných krajín. Medzi nimi boli fantastickí Turci “Mor ve Ötesi” a ruská kapela Tokio (2008), ktorej frontman Jaroslav Malý má ukrajinský pas. Po návrate na Ukrajinu v roku 2015 Jaroslav odsúdil vojnu a teraz, počas vojny, vystupuje v Rusku. Hovorí o Bohu a zjednotení dvoch národov. Komunikovali ste s ním za posledný rok a čo si myslíte o tomto šokujúcom geste?

Je možné, že Jaroslav Malý je veľmi ponorený do viery, do seba a niektorých svojich filozofií. Ale zdá sa mi, že teraz svetu vládnu jednoduché veci. A vojna je ľahká. Ako život a smrť. A vy si vyberiete: buď s nami bojujete o život, alebo ste na druhej strane, na strane smrti. Je to všetko veľmi jednoduché. A myslím si, že dnes by sme sa nemali ponárať príliš hlboko do filozofie. Takže ho neviem pochopiť. A nechcem ho súdiť, ale myslím si, že je to úplný odpad, to, čo práve teraz robí. Neviem, akého Boha uznáva a možno len jednoducho zarába peniaze. Je mi to ľúto, pretože mi pripadal ako priateľ.

Váš živý album s orchestrom „Iná Rika“ vyšiel v roku 2021 vďaka grantu Ukrajinskej kultúrnej nadácie (UKN). Po dlhú dobu znelo vydávanie hudby vďaka štátnemu financovaniu ako nejaká utópia. Pamätáte si, na akej úrovni štát podporoval umelcov predtým a ako sa to zmenilo teraz? 

Tento jackpot sa stal skutočnosťou presne v roku 2021. Nepamätám si iné prípady, iné obdobie, kedy by sa na nás usmialo toľké šťastie. Nebola to permanentná činnosť Ukrajinskej kultúrnej nadácie a nepamätám si, aby UKN podporovala domácu hudbu niekedy tak, ako to robí teraz. Ale s istotou viem, že peniaze by mali byť k dispozícií, pretože som sa zúčastnil toho, aby Ukrajina dostala pomoc z EÚ. Minulý rok som navštívil Európsky parlament aj sídlo Európskej komisie a vďaka tejto návšteve sme pre Ukrajinu dostali 6 miliónov eur. Očakávame, že tieto peniaze budú rozdelené medzi ukrajinských umelcov s pomocou UKN a ďalších organizácií, ako by si umelci a ľudia, pracujúci v kreatívnom priemysle, želali. Čím viac hudby v ukrajinskom jazyku existuje, tým väčšia je šanca, že sa stane nejakým trendom. Teraz je Ukrajina v povedomí všetkých, všetci o nej hovoria ako o krajine s najlepšou a najsilnejšou armádou na svete, ktorá bráni nielen svoje hranice, ale aj hranice EÚ. Našou dnešnou tvárou je práve naša armáda, naši vojaci. A preto musíme dostať kultúru na rovnakú úroveň. 

Čo sa ešte dialo v Európskej komisii, kde ste sa prezentovali ako riaditeľ občianskeho združenia „UAASP“ (OZ „Ukrajinská agentúra pre autorské a súvisiace práva“), ktorá zbiera a rozdeľuje licenčné poplatky hudobníkom a spravuje najväčší repertoár na Ukrajine? 

V Európskej komisii som sa zameral na apelovanie na všetky orgány, všetky útvary, všetky krajiny EÚ, aby zakazovali a odstraňovali ruskú kultúru alebo obmedzovali používanie ruského obsahu na všetkých úrovniach. Aby bojovali proti ruskej kultúre, pretože je to nástroj vplyvu, je to zbraň ruskej federácie, ktorá skutočne zabíja. Pretože najprv prichádza ruský jazyk, ruská kultúra, potom nasledujú pasy, po nich nasledujú “Grady” (raketové systémy s viacnásobným odpaľovaním), rakety, tanky a iné železo, ktoré letí na naše hlavy. Robia z nás “Moskalov” a potom nás prídu „chrániť“. To je všetko. Preto je teraz vojna na Ukrajine. Ale nie všetky krajiny to vnímali primerane, pretože sa starajú o takzvané „veľké komunity u nás, v niektorých krajinách, a my to nemôžeme spraviť – zakázať a hotovo“ (citát znie v ruštine – autor). Ale musíme to robiť, musíme zakázať akýkoľvek prejav ruskej kultúry ako zjavného zla.

Čo ešte robí vaša organizácia vo vojnových podmienkach a aké otázky sú teraz prioritou? 

Prednedávnom som sa vrátil z Mexika. Bolo to Valné zhromaždenie všetkých organizácií kolektívnej správy zo sveta a môj prejav znel ako poďakovanie za to, že sa všetci spojili v charitatívnom fonde Creators for Ukraine (Tvorcovia pre Ukrajinu). Tento fond vyzbieral viac ako 1,5 milióna eur, ktoré boli rozdelené medzi ukrajinských kreatívcov a dočasne vysídlených Ukrajincov vo svete. Najmä naša organizácia dostala 700 000 eur a uhradila platby autorom Ukrajiny. Takáto spolupráca s Creators for Ukraine bude pokračovať, dostaneme ďalšiu pomoc. Ale nechcel by som, aby to bolo „požieranie“ rozpočtov. Rád by som využil túto príležitosť na budovanie digitálneho systému. Mám na mysli automatizáciu výberu licenčných poplatkov, identifikáciu a automatickú distribúciu finančných prostriedkov. Ide o digitalizáciu celej sféry. A to je niečo, čo ruské rakety teraz nezničia. Žiadal som o peniaze na pomoc práve s cieľom automatizovať oblasť kolektívnej správy na Ukrajine a dúfam, že takúto pomoc dostaneme.

Okrem témy o vojne… Máme veľa pripraveného materiálu. Ak bola predtým Ukrajina jedinou krajinou na svete, kde rozhlasové stanice a televízia neplatili za používanie hudby, teraz podpisujeme dohody s najväčšou rozhlasovou skupinou na Ukrajine. Vykonali sme tiež obrovský kus práce s používateľmi v oblasti HoReCa (kaviarne, bary, reštaurácie) a maloobchodu. A dúfam, že sa teraz peňažné prostriedky nasmerujú ku konečnému príjemcovi, a nie do vreciek podvodníkov.

Druga Rika. Foto – Yurii Stefanyak

„Druga Rika“ z času na čas vystupuje v zahraničí: Nemecko, Francúzsko, Poľsko, turné v USA a Kanade. Ale väčšina koncertov  boli sólové klubové koncerty, prečo by malo byť vystúpenie na Dobrom festivale výnimočné. Bude vystúpenie na festivalovom pódiu iné ako ostatné koncerty v rámci turné?

Nie je žiadnym tajomstvom, že nie sme súčasťou globálneho šoubiznisu. Nemôžeme si dovoliť vystupovať na festivaloch so špecifickým programom, s prezentáciami. Budeme hrať najlepšie, ako vieme. Dobrý festival je príležitosť ukázať sa v rozmanitosti všetkého, čo sme urobili. Preto budeme hrať všetko, čo sa len dá: čo najúprimnejšie a využijeme svoje maximum. A tak, ako by sme sa chceli ukázať celému svetu. Bude to najlepšie za všetky roky, v histórii „Drugej Rieky“. Bude to také predstavenie, aby sme ukázali, kým sme dnes. 

text: Olga Jermak
foto: Yurii Stefanyak