Rozhovory

Cítim, že sa vďaka New Yorku zlepšujem. Je to prostredím, hovorí jazzová speváčka Hanka Gregušová

Hanka Gregušová (Hanka G) je slovenská jazzová speváčka, ktorá sa po dlhoročnom pôsobení na domácej hudobnej scéne, rozhodla presťahovať do New Yorku, kde úspešne spolupracuje s americkými umelcami. Prednedávnom vydala album Universal Ancestry, na ktorom spája tradičný slovenský folklór s tým americkým.

Aké boli tvoje hudobné začiatky? Kedy si začala spievať a čo ťa priviedlo k hudbe?

Spievala som od malička, najskôr doma v detskej izbe pre zrkadlom, potom neskôr vo folklórnom súbore Pramienok a od 15 rokov som spievala v pop-rockovej kapele Backstage. Ďalej nasledovali spolupráce s gitaristom Pecim Uherčíkom, funky kapelami až po jazz. Hudbu som milovala vždy, mama nám spievavala slovenské ľudovky, otec hral na gitare a spieval rock ‚n‘ roll, kupoval mi albumy Whitney Houston, Dionne Warwick, Michaela Jacksona…

Kedy si po prvýkrát počula jazz a čo ťa na ňom zaujalo?

Asi v 16-17 rokoch, keďže moja staršia sestra tiež spievala vo funky a jazzových kapelách. Neskôr, keď som žila vo Washingtone D. C. v roku 2001 počas letnej pauzy na vysokej škole, som práve tam začala spievať jazz v reštaurácii. Na jazze ma fascinovalo všetko, ale hlavne kreatívna sloboda v rámci improvizácie a prednesu skladby. 

Ako speváčka si samouk, alebo si mala nejaké vedenie?

Chodila som na spev na ZUŠ počas niekoľkých rokov ako tínedžerka, ale aj na súkromné hodiny k rôznym speváckym pedagógom. Potrebovala som si zlepšit hlasovú techniku a narábanie s dychom. Tiež som chodila päť rokov na hodiny klavíra a hudobnej teórie ako malá, čo som neskôr nerozvíjala, až v neskoršom veku ako samouk, plus som si vzala súkromné hodiny hudobnej teórie. Keď to mám ale zhrnúť, som predovšetkým „sluchár“. 

Čo je pre teba ako pre speváčku kľúčové na to, aby sa ti dobre spievalo. Podľa čoho si vyberáš hudobníkov do kapely?

Hlavne pohoda, čas na dobré rozospievanie sa a profesionálni, samostatní hudobníci v kapele. Úplne na začiatku mojej jazzovej speváckej kariéry, som dostala radu, ktorej sa držím dodnes, a to hrať s najlepšími hudobníkmi na scéne, pokiaľ je to možné. Práve títo naj z naj ma vždy potiahli k mojim najlepším výkonom a improvizáciám, počas koncertov som sa mohla úplne uvoľniť, bez nutnosti „dávať pozor na to, čo kto hrá, resp. nehrá“…. Tu v New Yorku si rada vyberám hudobníkov, ktorí boli v kontakte alebo študovali s jazzovými majstrami a majú otvorenú myseľ. Mojim hudobníkom v kapele dávam rada veľa voľnosti.

Už niekoľko rokov pôsobíš aktívne na newyorskej hudobnej scéne. Aké boli začiatky po tom, čo si sa presťahovala? Muselo to byť veľmi náročné.

Je to už vyše päť a pol roka, čo je už riadna doba. Začiatky boli skvelé, chodila som na množstvo jam sessions, open micov, ale aj koncertov. Neskôr som aj začala koncertovať a organizovať turné. Najťažšie na začiatkoch bolo uživiť sa v tomto nesmierne drahom meste a vydržať tlak tohto mesta, ktoré vás totálne vyčerpá.

Čo ťa primälo zostať žiť v New Yorku? Cítiš sa tam celkovo lepšie ako na Slovensku, alebo iba v rámci kariérnych možností?

Zostala som aj z hudobných, aj z osobných dôvodov. Jazz na Slovensku nemá korene a aj možností hrania nie je tak veľa. V New Yorku mám pocit, že sa neustále zlepšujem, aj keď nemusím nutne veľa spievať. Je to proste týmto prostredím, aj keď jedného dňa sa možno vrátim domov, kto vie. Slovensko je môj domov a predstavuje pre mňa kamarátov, rodinu, fanúšikov, ktorí ma majú radi, vždy sa sem veľmi rada vraciam. 

Nikdy nebolo ľahké, dokázať vyžiť iba z umeleckých činností. Život jazzového hudobníka je po finančnej stránke všeobecne veľmi ťažký kdekoľvek na svete. Ako sa to darí tebe? Prezradíš čitateľom svoje tajomstvo úspechu?

V NYC máloktorí jazzový hudobník žije len z koncertov. Všetci majú ďalších päť jobov. Proste robíš všetko možné, aby si mala na účty a to je tá náročnejšia stránka pôsobenia v NYC ako hudobník. Teraz sa venujem popri speve aj práci z domu na počítači v oblasti ľudských zdrojov. Covid nám zkresal hudobné možnosti aj tu, ale situácia sa začína pomaly zlepšovať.

Čo ťa na New Yorku najviac prekvapilo? Či už negatívne, alebo pozitívne.

Pozitívne fakt nádherný Central Park a veľa iných parkov, zoo, botanická záhrada, múzeá, to je nádhera. Tiež kultúrne vyžitie, kluby, pretlak top hudby, fantastické reštaurácie od výmyslu sveta. Negatívne terajšia veľmi vysoká kriminalita, špina v metre a aj na uliciach a rasizmus.

Nakoľko si ovplyvnená mentalitou a spôsobom myslenia, ktorý vidíš v New Yorku. Cítiš, že ťa živpot v New Yorku po piatich rokoch zmenil?

Ťažko sa mi to posudzuje, ale podľa rodiny a priateľov som tu dosť vyspela a veľmi zosilnela psychicky. Tu vás život tak vyplieska, že už vás len tak niečo nezlomí. Mentalitou som určite viac pozitívne naladená, u nás doma na Slovensku sa strašne veľa sťažujeme a kritizujeme a pritom sa máme dosť dobre oproti tomu, aký je život náročný tu. 

Ako ťa ovplyvnila pandémia a lockdown? Po profesionálnej aj osobnostnej stránke.

Rok 2020 bol celkovo jedna veľká trauma pre mňa – od zrušeného turné a veľkého koncertu so Štátnym Košickým Symfonických orchestrom, veľmi zlej Covid situácie špeciálne v NYC, stratili sme mnoho priateľov, cez demonštrácie, rabovanie, voľby… proste v tom roku bol samý stres. Mal však niekoľko pozitív, a to, že som začala plánovať môj nový album a hosťovala som na skvelom albume amerického jazzového budeníka Taru Alexandra „Echoes of the Masters“.

Vydala si CD „Universal Ancestry“ ovplyvnené americkou, ale aj slovenskou folklórnou hudbou. Ako vznikol nápad vydať CD s takýmto konceptom?  

Už počas pôsobenia na Slovensku som sa pohrávala s myšlienkou, aké by to bolo, keby americkí hudobníci zaranžovali a nahrali naše ľudovky v úpravách „ich“ ľudovej hudby – jazz, soul, gospel a podobne. Takže tento nápad nosím v srdci už dlhšie, ale počas pôsobenia v NYC som pociťovala, že ľudia sa tu dosť zozdeľujú či už podľa rasy, vierovyznania alebo krajiny pôvodu. Mala som sen, spojiť ľudí do jedného projektu, ktorý som aj nazvala „Universal Ancestry“, vo význame ľudská DNA. Bez ohľadu na to, odkiaľ pochádzame, farbu našej pleti, našich predkov spájali rovnaké sny od láske, slobode a šťastí, ktoré sa zosobňujú v mojom novom albume. 

Album si nahrávala s prestížnymi hudobníkmi v špičkovom newyorskom štúdiu Samurai Hotel Studio. Muselo ísť o nákladný projekt. Nielen finančne, ale aj časovo a organizačne. Ako sa ti darí všetko stíhať? Zvykla si si na rýchly život veľkomesta?

Album “Universal Ancestry“, som si sama produkovala v koprodukcii so špičkovými americkými klavíristami a skladateľmi Jamesom Hurtom, Shedrickom Mitchellom a Rodneym Kendrickom. Na albume spolupracovalo 14 hudobníkov ocenených aj nominovaných na Grammy, ktorí majú na konte spolupráce s hviezdami ako Whitney Houston, Aretha Franklin, Dianne Reeves, Mariah Carey, Stevie Wonder, Joe Lovano, George Benson a ďalšími. Na albume „Universal Ancestry“ je 11 skladieb, ktoré prechádzajú celou hudobnou škálou od jazzu, soulu, R’n’B, až po gospel a vzdávajú hold viacerým mimoriadnym umelcom ako Pharoah Sanders, McCoy Tyner, Walter Hawkins, Donnie Hathaway ako aj speváckym hviezdám ako Whitney Houston, Chaka Khan, Abbey Lincoln a Phyllis Hyman. Sú na ňom aj 3 slovenské ľudové piesne s mojím voľným anglickým prekladom textov, aranžované po prvýkrát afro-americkým hudobníkom, Jamesom Hurtom, ktoré majú poslucháčom ukázať, ako by to asi znelo, keby si naši slovenskí predkovia „zajamovali“ s tými afro-americkými. Album bol môj finančne najnáročnejší projekt. Mohla som ho uskutočniť vďaka grantom. Samozrejme do projektu som investovala dosť veľa z vlastných peňazí. Časovo mi celý projekt trval rok a po organizačnej stránke som musela zabezpečiť všetko od A po Z. Bolo to veľmi náročné popri tom, že som sa popri všetkých povinnostiach musela sama sústrediť a podať skvelý spevácky výkon.

Plánuješ uskutočniť koncerty so spomínaným projektom aj na Slovensku?

V dnešnej dobe sa strašne ťažko niečo plánuje. Pre mňa je dôležité získať finančnú podporu aspoň na letenky pre amerických hostí, aby mohli letieť do Európy. Tento rok som nedostala grant, tak neviem ako ešte zrealizujem koncertné turné na Slovensku a v Európe. V USA som už odohrala koncert na najväčšej hudobnej konferencii APAP a plánujem ďalšie koncerty, samostatné vydanie a propagáciu albumu, keďže je to veľký trh. Najbližšie na Slovensku plánujem niekoľkokrát odložený koncert kvôli koronavírusovej pandémii so Štátnou filharmóniou Košice a klaviristom Ondrejom Krajňákom s názvom „Symphony Meets Jazz“. Koncert by sa mal uskutočniť 2. júna tohto roku v Štátnej filharmónii Košice pod dirigentskou taktovkou Adriána Harvana. Dúfam, že sa koncert uskutoční aj napriek napätej situácii na Ukrajinských hraniciach. 

text: Dávid Oláh
titulná foto: Anna Yatskevich

You may also like

Leave a reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

More in:Rozhovory