Rozhovory

Zháňali rôzne punkové nahrávky a hovorili si, že jedného dňa tiež začnú hrať. Degradace majú konečne album v novej zostave

Punk´n´rollová skupina po 6 rokoch predstavuje ich nový album Last Soul. O tom, ako vznikal a aj o začiatkoch kapely nám povedal viac ich spevák Rudee.

Po 6 rokoch  ste vydali nový album s názvom Last Soul. Čo by ste nám k nemu povedali? V čom je iný oproti predchádzajúcemu albumu? 

Kto pozná našu tvorbu, tak vie, že každý náš album je niečím iný. Základ je vždy rovnaký, ale nebojíme sa primiešavať aj iné hudobné vplyvy a postupy. Album sme začali tvoriť na jar 2020 po tom, čo prišiel covid a rušili sa koncerty. Našli sme voľné chvíle, pustili sa do skladania a bez stresu album pomaly dotiahli do konca. Nikam sme sa neponáhľali a nič nás netlačilo, v tom to bolo úžasné a iné oproti predchádzajúcim albumom. Je to zároveň prvý album v súčasnej zostave, v ktorej pôsobíme od roku 2018. Veľkou zmenou je, že sme si album natáčali v podstate sami. Bicie, basu a gitary sme natočili v štúdiu u nášho bubeníka Roba. Na základe demonahrávok natočil svoje bicie party a potom sme na rad nastúpili my. Rob ma trochu priučil svojmu remeslu, takže som dokonca niektoré gitarové sóla nášho gitaristu Aleca mohol natočiť sám u nás v skúšobni. Keď sme mali základy hotové, tak sme asi mesiac pilovali spevy, frázovanie, melódie a tak podobne. Vokály sa potom dotočili v štúdiu GM v Jablunkove, kde sa nás ujal Martin Roženek, ktorý s nami spolupracoval na predchádzajúcich dvoch albumoch a postaral sa aj o mix a mastering. Bola to zaujímavá skúsenosť a celkovo panovala veľmi dobrá atmosféra, ktorá podľa mňa vyžaruje aj zo samotného albumu.

Na albume máte piesne nielen v českom, ale aj v anglickom jazyku. Čo vás k tomu viedlo?

Už na prvých albumoch sme v textoch, prevažne v refrénoch, hojne využívali anglické slogany či frázy. K angličtine sme mali vždy blízko, k tomu, čo hráme sa tak nejako hodí. Avšak, v posledných rokoch sme začali hrávať viac v Rakúsku, Nemecku či Maďarsku, kde sa nás ľudia začali vypytovať, o čom spievame. Hovorili sme si, že by bolo fajn, keby nám rozumeli. V zostave teraz ku všetkému máme Aleca. Alec je rodák zo Škótska, ktorý sa usídlil v Českej republike. Medzi sebou hovoríme anglicky, občas do toho vmiešame čestinu. A tak nejako vznikla myšlienka, urobiť skladby aj v anglickom jazyku. Na slovenčinu sme rozhodne nezanevreli, ale táto zmena pre nás bola príjemným osviežením. Nebol to žiaden účelový krok, prišlo to celkom prirodzene a momentálne nám to vyhovuje.

Last Soul je prvým albumom v aktuálnej zostave. Čo spôsobilo zmeny v kapele?

Po albume B-Side Blues odišiel v roku 2016 bubeník Pode. Presídlil do Prahy a teraz hrá s Rocket Dogz. Mali sme šťastie, že sme narazili na Roba, ktorý v tom čase hral s Positive a kývol na ponuku hrať s nami. Ku koncu roka 2017 sa po odchode Blinkyho uvoľnilo miesto gitaristu, preto som kontaktoval Aleca, s ktorým sme sa poznali z ostravskej hudobnej scény a chodievali sme spolu na pivo, pretože býval cez ulicu. Ten nadšene súhlasil, hrával so svojou kapelou Woe Betide The Boy a metalovými Anselm a vždy si prial byť súčasťou punkovej kapely. Od začiatku sme si perfektne sadli, je to vynikajúci gitarista a do Degradace priniesol zase niečo nové a nevšedné. Hráme spolu štvrtý rok a musím povedať, že sme skvelý tím. Gitarista Blinky je aj naďalej jeho súčasťou, je s nami stále v kontakte a pomáha nám s videoklipmi a ďalšími vecami.

Na hudobnej scéne pôsobíte vyše 20 rokov. Keby si mal porovnať kapelu Degradace na začiatku a teraz, kde by bol najväčší rozdiel a kam ste sa ako kapela najviac posunuli? 

Tak na začiatku sme rozhodne nevedeli hrať. Ani dnes nie sme žiadní majstri, ale nejaké základy sme sa za tie roky naučili. Už to nie je tak chaotické ako v počiatkoch, sme organizovanejší, rozumnejší a určite aj zodpovednejší. Čo mi ale trochu chýba, tak je čas, ktorý sme mali, keď sme boli mladší. Trávili sme v skúšobni minimálne tri dni v týždni a nemali sme žiadne iné starosti. Teraz máme prácu, rodiny, každý bývame inde a je preto ťažšie sa stretávať, ale našťastie sa nejaká chvíľka vždy nájde.

Už keď sme pri začiatkoch, pamatáš si ešte, ako ste vznikli?

Ale áno. Ja som hrával s bývalým spevákom Sidom florbal za rovnaký tím, keď sme zistili, že sa nám páči rovnaká muzika. To boli myslím Offspring. Začali sme sa schádzať a požičiavať si kazety, potom sme narazili na Sex Pistols a už to šlo rýchlo. Chodili sme do obchodov očumovať punkové cédečka, do kníhkupectva pozerať encyklopédie, v ktorých boli fotky punkových kapiel. Jedného dňa nám ten kníhkupec a vedúci obchodu požičal na videokazete The Great Rock’n’roll Swindle, to bol pre nás sviatok a pozerali sme na to niekoľkokrát denne. My sme rôzne zháňali punkové nahrávky a hovorili si, že jedného dňa začneme tiež hrať. Hrali sme na kanistre, na požičanú elektrickú gitaru, piano, starý bubon, čo Sid našiel na pôjde, jednoducho na všetko, čo bolo po ruke. Chodil som do ôsmej triedy a Sid do deviatej. Skúšali sme rôznych ľudí, ale nebolo to ono. Avšak, potom som jedného dňa stretol na školskej chodbe týpka, čo v tureckom sede, s policajnou čiapočkou na hlave, hral na harmoniku. Hovoril som si, že je dosť divný na to, aby s nami hral, ​​tak som sa ho spýtal, či nechce byť v kapele, a on že áno. Bol to Tommy Heroin. My sme ale nepotrebovali harmonikára, skúsili sme ho ako speváka, ale to nešlo, tak sme sa ho na autobusovej zastávke opýtali, či by vedel zahrať rytmus ako je v Alternative od Exploited. Zahral ho rukami o nohy, čo nám ako dôkaz bohato stačilo. „Fajn, bude z teba bubeník.“ (smiech) Tak to nejako celé začalo. 

Asi rok sme hrávali u Sidovej babičky na záhrade, v miestnom mlyne, potom v garáži u nás doma. 13. novembra 1999 sme odohrali prvý koncert a už to nešlo zastaviť.

Na vašich albumoch sa objavili skladby od legendárnych The Clash a Ramones. Ako vznikli nápady na tieto covery?

Pet Sematary od Ramones sme urobili pre kompiláciu Ramones CZ/SK tribute, ktorú pred rokmi vydal Cecek Records. Ako bonus sme ju potom zaradili aj na album Atomic Boogie. Safe European Home od The Clash nevyšla nikde, natočili sme si ju len tak, pre radosť, keď sme si u bubeníka Roba skúšali, či sme schopní uňho nahrávať. Vo svojej podstate to bola predpríprava na súčasný album. Občas ju hráme aj naživo. Ramones aj Clash sú pre mňa osobne najdôležitejšie kapely, ktoré ma inšpirovali a stále inšpirujú. 

Čo pre vás znamená punk?

Neviem, na túto tému toho bolo povedané už veľa. Je to klišé, ale pre mňa osobne je punk sloboda. Je to spôsob, ako robiť veci inak, ako premýšľať inak, písať muziku inak. Príde mi, že v punkovej scéne sa paradoxne deje pravý opak a všetko sa ide podľa zabehnutých škatuliek a nedaj bože, aby niekto z tohto daného modelu vystúpil. Veľa ľudí má zaprdený postoj, stovky kapiel znejú rovnako, o žiadnom experimentovaní či vybočení nemôže byť reč. 

Plány do budúcna? 

Hlavne teraz chceme hrať koncerty, pretože sme boli takmer dva roky doma. Hrať nové piesne a dostať tak album medzi ľudí. Určite sú v pláne ešte nejaké videoklipy k piesňam z nového albumu. Ďalšie kroky už nechávame osudu.

text: Palo Závodský
titulná foto: Michal Berger

VSTUPENKY

Prečítajte si

Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.