Kontrabas nórskeho hudobníka Steinara Raknesa znie na takmer päťdesiatke albumov. Vychádzajúc z jazzu so svojou hrou koketuje s americanou, bluesom, rockom, folkom a v projekte Building Bridges sa so slovenskými hudobníkmi vydali do aj pre neho neprebádaných vôd. „Bol som zvedavý, ako to môže dopadnúť,“ priznal v našom rozhovore severský hudobník. Prvýkrát vystúpili verejne v polovici júna v banskobystrickom hudobnom klube Hogo Fogo. Zmes slovenských, rómskych, židovských, ukrajinských melódií a vlastnej tvorby si návštevníci koncertu pochvaľovali. Spokojní boli aj samostní muzikanti. Ďalšia príležitosť vidieť tento nevšedý projekt, za ktorým stojí Jozef Lupták, je v nedeľu 18. septembra na festivale Konvergencie.
„Znie to naozaj cool, je to úplne iný zvuk, aký som riešil doteraz. Keď sme sa stretli, nemal som nič pripravené. To je najlepšie na hudbe, že stretneš ľudí a bez toho, aby ste o sebe niečo vedeli, nájdete si spoločný základ a tvoríte. Týždeň pred týmto koncertom som si prechádzal naše nahrávky a sú tam vážne skvelé melódie, ktoré sa človeku dostanú pod kožu.“
Nové aranžmány vybraným skladbám vytvorili Steinar Raknes (kontrabas), Jozef Lupták (violončelo), Boris Lenko (akordeón) a Branislav Dugovič (klarinet). Spoločne s nimi vystúpi ukrajinská huslistka Julia Roshko a rapper Čavalenky. Práve prepájanie žánrov a klasickej hudby je podstatou dramaturgie festivalu Konvergencie. Čavalenky chýbal na júnovom koncerte zo zdravotných dôvodov, takže spoločná skúška prebehne deň-dva pred koncertom. „Veľa som počúval aj jazz rap a bolo to fajn. Som zvyknutý hrať groovy, základom je nájsť ten správny groove alebo beat, ktorý vieme skombinovať s rapom. Som si istý, že to bude fungovať,“ teší sa na nedeľňajšie hranie Steinar Raknes.
Na svojom konte má takmer päťdesiat albumov a je zvyknutý byť v jednom kole. „Rok je dlhá doba. Mám viacero rozličných projektov. Nepísal som hudbu na každý z týchto albumov, možno na desať z nich, nepočítam to. Vždy som hrával vo viacerých kapelách. Každý víkend s niekým iným. Pre jazzového muzikanta to nie je nič nezvyčajné.“
Pri autorskej tvorbe vníma, že si vyžaduje viac času aj premýšľania nad tým, o čom bude album. Týka sa to najmä textov. S hudbou to má jednoduchčie. Proste ju hrá a nepremýšľa nad tým, o čom je. Väčšinou tvorí na kontrabase a pri tom vymýšľa spevové linky. „Keď to viem zaspievať, potom je to dobré, hoci by to bola inštrumentálna skladba. Mám rád silné melódie, nemám rád melódie, ktoré proste musia byť. Rád improvizujem, ale skladba má byť skladbou. Zároveň je to o rozvíjaní jednej konkrétnej myšlienky, pretože jedna skladba je v podstate o jednej myšlienke, ktorú je potebné rozvinúť a zároveň sa jej držať.“
K písaniu vlastnej hudby sa dostal vďaka spolupráci so sámskou speváčkou Ingou Juuso, ktorá používa techniku spevu známu ako joik. Musel prísť na to, ako má fungovať kontrabas s hlasom (spevom). Zároveň pri tom vyvíjal vlastný štýl hry na kontrabas. „Na začiatku som hral skladby, ktoré sa mi páčili a potom som začal písať vlastné. Niekoľko skladieb som napísal už dávno pred tým, niektoré z nich som nikdy nepoužil, ale texty som písal už vo svojich dvadsiatich rokoch,“ spomína štyridsaťsedemročný muzikant.
Vždy spieval v angličtine, pretože aj väčšinu hudby, ktorú počúval bola po anglicky. Z tohto pohľadu má v Raknesovej kariére špeciálne miesto projekt Stillhouse band.
„Vždy ma zaujímali skladby blues, country a folku. Možno to súvisí s mojou minulosťou. Moja mama hrala na gitare a spievala, rovnako spievala aj moja stará mama a hrala na orgán. Pravdepodobne to s tým má nejaký súvis. A zároveň mám rád Boba Dylana, Joni Mitchell a celkovo hudbu šesťdesiatych rokov dvadsiateho storočia.“
V Raknesovej tvorbe sa nájdu aj nórske skladby, ktoré vyšli na albume. „Spievam vo svojom dialekte. Keď skladám nórsku pesničku, skladám ju po nórsky. Anglickú zas po anglicky.“ Nevylučuje, že sa k nórsky písanej tvorbe vráti, keďže priebežne sa mu zberajú rôzne hudobné nápady.
Prečítajte si rozhovor s Jozefom Luptákom: „So Steinarom vzniklo niečo nové.“
V Bratislave vystúpi Steinar Raknes spoločne s elitným škandinávskym jazzmanom, saxofonistom Torem Brunborgom. Zahrajú repertoár z úspešných albumov Folk Songs a Backcountry.
Tore Brunborg, ktorého meno sa zvykne vyslovovať jedným dychom s Janom Garbarekom, patrí medzi najvýznamnejších nórskych saxofonistov svojej generácie. Spolupracoval s množstvom osobností medzinárodnej jazzovej scény, medzi inými s Jonom Balkem, Billym Cobhamom, Manu Katchém alebo Tordom Gustavsenom.
“Jeho hudbu som veľa počúval dávno pred tým, než sme spolu začali hrať. Jeho kapela Masqualero bola fantastická jazzová kapela, nahrávali v ECM a veľmi sa mi páčil ich zvuk. Pripojil som sa do Toreho kapely a po čase sme vytvorili duo, s ktorým sme vydali dva albumy. Je skvelé s ním spolupracovať. Je to génius s akordami, vždy píše vskutku nádhernú hudbu a vždy je to komplexná muzika s veľmi dobrou ideou.“
Tipy na viac koncertov nájdete v našej pravidelnej Koncertnej mape Slovenska.
Konvergencie 2022 – užitočné linky:
text: Edo Kopček
foto: archív Steinar Raknes
