LiveRozhovory

Koľko decibelov hudby je smrteľná dávka? Pýtajú sa B.D.H.S na debutovom albume. Tomáš „Maco“ Paľo pozýva na slávnostný koncert

Blikajúci Dychový Hudobný Systém vzbudzuje zvedavosť u značnej časti publika nielen svojím názvom, ale aj obsadením. Trombonista Tomáš Paľo hrával vždy na dychové nástroje, kedysi dávno v jednej kapele dokonca na basgitare, a hoci pochádza z undergroundových kruhov, počúval veľa zahraničnej tanečnej hudby.

Pri nej si bol istý, že dychové nástroje dokážu sprostredkovať silu tanečnej hudby v živom prevedení. Už dávno pred tým, keď bol členom Chiki liki tu-a, premýšľal nad tým, ako energiu a silu elektronickej tanečnej hudby preniesť prostredníctvom dychov do koncertnej podoby. 

Výsledkom je debutový album Fluorescent Highlighter, ktorý reflektuje vývoj kapely a jej jednotlivé etapy. Už túto sobotu 26. novembra ho muzikanti uvedú do života na pol druha hodinovom koncerte v prešovskom hudobnom klube Stromoradie. V zostave Miro Szirmai (bicie), Martin Urban (basgitaru, gitaru), Tomáš Urban (basgitaru, gitaru, sample), Jaro Janek (kláves, trúbka), Lukáš Gulden (saxofón), Laura Fahian (spev), Tomáš Paľo (trombón, spev, kláves) a Stano Čorej (bicie) odohrajú takmer všetky skladby z debutu aj nové, zatiaľ nevydané piesne. Lístky sú v predpredaji v sieti Tootoot a k vstupenke si môžete vybrať aj niečo z merchu kapely.

Nielen o debute, kapele a pripravovanom koncerte nám porozprával líder B.D.H.S. Tomáš Paľo.

Už na strednej škole som počúval anglickú tanečnú hitparádu na rádiu Rock_FM. Tam som počul tracky, ktoré sa u nás ani nehrali – začiatky BDM, či anglickej elektronickej hudby ako Sheyman, Real to Real, Black Box, Kevin Saunderson, detroitské techno, nemeckí Front 242. Ale okrem toho sa to nehralo nikde. Ani kapely. Viacmenej kvôli tomu, že sme boli radi, že máme aspoň nejaké nástroje, k mnohým sa tu ani nedalo dostať. Do roku 1998 tu nikto nevlastnil drum mashine, aj preto sme to ani nikdy nemohli vyskúšať, čo znamenalo, že sme desať rokov dobiehali hudbu, ktorá už inde existovala. 

Vybavenie

Je veľký rozdiel medzi tým, čo je na pódiu a čo používame pri akustickom prevedení. Na pódiu je dosť veľa elektroniky, hoci to ľudia veľmi nevnímajú. Barytón ide spolu so synťákom, ktorý robí spodok zvuku, celé bicie idú z elektronických zvukov, sú zahrané naživo, ale používame sady zvukov z drum mashine a podobne. Určitú časť toho navzájom prepájame, vôbec sa tomu nebránim, naopak, to je podľa mňa na tom zaujímavé a páči sa mi to. 

Je to aj o hľadaní vhodného zvuku

Niečo, čo sa mi páči, sa snažím zreplikovať spôsobom, ktorým by sa to dalo zahrať na skutočné nástroje. Podobne, ako keď sa v minulosti hudobníci snažili na synťákoch zreplikovať napríklad zvuk huslí. Vymysleli vlastný slovník a my sa ho snažíme dostať naspäť na akustický nástroj. Premýšľame ako to spraviť, aby to danú vec do určitej miery pripomenulo, pretože mnohé veci, ktoré robia producenti elektronickej hudby sú veľmi silné, majú k dispozícii veľkú silu na otočenie gombíka, ale my musíme prísť na to, ako to spraviť na hudobnom nástroji. Keď tieto dva prístupy spájaš, nadobúda to v pesničke zaujímavý kontext.

Texty

Máme anglicky spievané skladby, ale aj slovenské texty. Práve to ma zaujíma, nájsť pre slovenčinu cestu v elektronickej hudbe. Chápem, že sú ľudia navyknutý na iný jazyk, ale myslím si, že sa to dá. Aj na albume máme tri reálne spievané pesničky s plnohodnotnými slovenskými textami. Ale na koncertoch spievame oveľa viac. Moja skúsenosť je taká, že na koncerte dokážem sprostredkovať zmysel našich skladieb aj ľuďom zo zahraničia. 

Kam zaradiť debut Fluorescent Highlighter v rámci slovenskej populárnej hudby?

Bol by som rád, kedy sa istým spôsobom zaradil niekam na časovú os, ktorá reflektuje vývoj hudby u nás. Nie sme o jednom človeku, ktorý si vymyslel koncept a naplnil ho s muzikantmi. Sme skupina, do ktorej každý z členov priniesol niečo, čo chcel. Album vznikal dlho a zachytáva rozličné fázy kapely. Niekto môže namiestať, že je nevyvážený alebo nekoncepčný. Fluorescent Highlighter zachytáva jedno obdobie vývoja skupiny, čo podľa mňa plnohodnotne zachytil (smiech). Nájdete na ňom pesničky, ktoré hrá jedna živá, akustická kapela, a ide z nej surová energia, cez kombináciu elektroniky a živej dychovej hudby, prípadne niečo, čo by sme mohli nazvať viac gitarovou hudbou až po klasické pesničky. 

Chápem, že ľudia, ktorí hľadajú na albume jednotnú výpoveď, nechápu, aké má tento album pojítko. Pojítkom sú ľudia z kapely, hudba samotná a čas, za ktorý sa to udialo. Ďalší album už taký nikdy nebude. Bude hudobne oveľa kompaktnejší, ale debut zachytáva náš vývoj.

Krstný koncert

Bude to koncert, ale samozrejme chceme, aby to vyzeralo ako v naozajstnom tanečnom klube. Veríme, že sa nám podarí mať lepšiu svetelnú show, ako býva zvykom na klubovom koncerte. Zahráme časť tanečného a čast akustického setu, keďže hrávame rôzne typy podujatí. Album uvedie do života vinár Matúš Vdoviak z Tokaja, pretože z nejakého dôvodu táto kapela hrávala veľmi veľa vinárskych akcií, čo je pre mňa doteraz nepochopiteľné. Zakaždým sme povedali, že hráme techno, a každý nám povedal, že máme prísť. 

Fluorescent highlighter zmysel

Myslím si, že hudba môže zvýrazniť nejaký problém, alebo emóciu, podobne ako so zvýrazňovacou fixkou, ale vyškrtnúť ho nemôžeš. 

Aký máš pocit z toho?

Veľmi sa teším, lebo sa podarilo postaviť skupinu, ktorá môže reálne hrať kdekoľvek, hrali sme aj Čechom, Poliakom, Nemcom, Američanom, dokonca na zahraničnej svadbe a ľudia na to reagujú pozitívne. Baví ich to a dokážeme ich presvedčiť, že sme tam na to, aby sme ich zabávali. Príde mi, že koncept nás a ľudí, ktorí majú motiváciu, to podržať, môže fungovať. Hrali sme pred švédskymi Movits, čo už je väčšia kapela a aj ich to bavilo. Mali sme ďalšie ponuky predskakovať zahraničným kapelám a na tom vidieť, že sa nás ľudia neboja dať do programu, že to má svoj “face”. Na to, že si nás až tak nevšímajú na západe a berú nás ako kapelu o srande, ale keď nás vidia naživo, pochopia, že kapela šľape. Hrať zahraničnému publiku slovenskú pesničku v tom momente, čo sa nám stalo, nedávalo zmysel. Máme program, ktorý je tvrdé techno, máme akustický program a tiež mix oboch. Uvidíme ako sa to vyvinie, lebo chceme spraviť aj slovenské pesničky aj masakrálne techno. 

Vnímal si, že táto hudba môže mať publikum?

Určite. V lete sme v Čechách hrali za sebou desať dní. Dohodnuté koncerty, ale aj na ulici, alebo v Uherskom Hradišti, kde bola letná filmová škola. Pre ľudí, ktorí neboli v pasci, pretože si kúpili lístok na koncert, a vyzerali, že ich to baví. 

Paradoxné je, že na nás reagujú aj ľudia, ktorý keď tomu dajú šancu, a počúvajú napríklad len ľudovku, a vidia, že náš úmysel je pobaviť ich, zafunguje to. Sú aj takí, ktorí sa otočia, ale naozaj sa nám podarilo, že na nás reagovali starší ľudia, mladí, hrali sme v škôlke, kde sa na nás zabávali malé deti. Naposledy sme hrali v Štiavnici, kde za nami hneď v úvode prišiel človek, že je to somarina. Začali sme hrať, ostal celý koncert a po ňom nám povedal, že si myslí, že asi takýmto spôsobom by sa mala robiť hudba teraz. (smiech)

text: Edo Kopček
foto: archív B.D.H.S.

VSTUPENKY

Prečítajte si

Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Viac:Live