So Slobodnou Európou plánujeme skúšky, na ktoré sa pokúsime priniesť nové skladby, hovorí Sveťo Korbeľ

Slobodná Európa si tento rok pripomína výročie vydania albumu Trojka. Pre samotných muzikantov je tento album dôležitý, pre fanúšikov možno ešte viac, pretože znamenal návrat Slobodky v plnej paráde. Pred samotným turné sme sa rozprávali s gitaristom Sveťom Korbeľom, ktorý Trojku považuje za vrchol v kariére kapely.

V zostave sa udiala dôležitá zmena. Na poste druhého gitaristu vystriedal Laca Lučeniča dlhoročný kamarát Peter Bálik. Po turné čakajú Slobodnú Európu voľné mesiace, ktoré hudobníci plánujú stráviť v skúšobni a pracovať na novej hudbe.

➡️ Podcast Moja Muzika je súčasťou podcastov Denníka N. Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Podcast prinášame aj v editovanom prepise. 

Aké bolo leto?

Hrali sme na pár festivaloch, boli to veľmi fajn akcie. Prvýkrát sme hrali na Grape a Uprisingu, čo bolo veľmi príjemné. Ten Uprising ma dosť prekvapil. Je to fantastický festival. Hrá tam všade len príjemná hudba a celkovo to prostredie je čarovné. Je to festival, na ktorý by som išiel aj ako návštevník.

Tak to už je čo povedať, pretože neviem si ťa predstaviť, že chodíš na festivaly.

Ja nechodím takmer nikam, pretože som tak trochu „odľud“, nechodím moc medzi ľudí. Ale tam by som išiel.

Navyše s muzikou a kapelou máš sociálneho vyžitia až až.

No tak áno, to určite. A hlavne, tie festivaly sú na môj vkus až veľmi masové. Takto keď ideme s kapelou hrať a sme v backstagei, to zvládam v pohode. Ja napríklad ani nechodím na koncerty, kde je veľa ľudí. Nebol som trebárs ani na The Rolling Stones, aj keby som ich veľmi rád videl. Masovým akciám sa skôr vyhýbam.

Čiže sa skôr zájdeš pozrieť na začínajúce kapely, ktoré prídu do Randalu alebo do niektorého tunajšieho klubu?

Veľmi málokedy. Ale keď sa pritrafí niečo príjemné, čo ma prekvapí, tak sa tomu teším. Ale to je väčšinou tak, že sa niekde náhodou stretneme, keď hráme spoločný koncert a ma to osloví. Tak ma oslovili napríklad The Wilderness z Trnavy, ale aj iné ďalšie kapely, ktoré ma milo prekvapili.

Apropo Wilderness, Denis Bango – čo hovoríš na to, že z Trnavy znie po dlhej dobe dobrá muzika?

Teším sa z toho. Je to týpek, proste kazateľ tejto generácie a beriem to všetkými desiatimi, lebo je to ozajstné a o to ide.

Niečo podobné, ako keď ste začínali so Slobodkou?

Ja si myslím, že každá doba má svojich kazateľov, respektíve apoštolov. Každá doba prináša nejaké výrazné počiny a tak isto to má dnešná doba. My sme staršia generácia, my už len dožijeme a potom umrieme. (smiech)

No ale stihnete si ešte pripomenúť konkrétne v závere tohto roka na album Trojka. Je to album, o ktorom keď sme sa rozprávali dávnejšie, povedal si, že ten album je „vzkriesením polomŕtvych ľudí.“

Áno, vyšiel po pauze, ktorá bola zapríčinená tým, že sme mali rôzne problémy. No ale tento album vyšiel a dodnes je to môj najobľúbenejší album našej skupiny. Považujem ho za náš najsilnejší album. Aj keď ostatné albumy ako napríklad Unavení a zničení sú tiež šupy. Pri Pakárni mi trošku vadí, že nemá až taký dobrý zvuk a takisto texty sú na mňa až príliš tínedžerské, žijem už inými vecami. Ale ako hovorím, album Trojka je pre mňa top (vrchol) našej tvorby.

Spomínaš si na vznik toho albumu, vieš nám priblížiť, aká bola doba, nálada v kapele, čo sa dialo?

Nálada bola taká, že po dlhej dobe sme sa dali dokopy, to bolo na Whiskyho svadbe s Dorotou v roku 2002, keď sme sa dohodli, že „dobre, poďme spolu hrať“. Začali sme len tak pozvoľna, ale každý mal už mrte hudobných nápadov a preto tento album prišiel veľmi skoro, krátko na to, ako sme sa dali dokopy. Atmosféra bola vynikajúca. Ešte sme neboli nejakí moc zdemolovaní, zničení ani unavení.

Veľa hudby na albume Trojka zložil Braňo Alex, ktorý už nie je medzi nami. Aké to bolo, fungovať v takomto tandeme?

Vynikajúce a úplne prirodzené, lebo ako som už spomenul, každý doniesol nejaké pesničky, prípadne nápady, ktoré sa dotvorili a väčšina z nich boli výborné, lebo málokto príde na skúšku s tým, že „aha, priniesol som takú blbosť“. Väčšinou donesie niečo, za čím si stojí, čo má niečo do seba. Ja som priniesol skaldby, ktoré boli už pripravené viac-menej pred natáčaním Trojky.

Predstavil som ich kapele, naspieval vymyslenou rečou, v ktorej bola zakódovaná skladba rýmu, frázovanie a rytmus, a Whisky to svojimi textami vylúštil ako krížovku. V tomto je fakt geniálny. Vezmite si napríklad Relatívny pokoj, stále sa tam niečo mení a Whisky krásne zapasoval text do rýmov aj rytmu pesničky. Je to jedna z najlepších vecí, ktorá je práve na tomto albume. A aj mnohé ďalšie. Whisky je v tomto úžasný, píše nielen výborné texty, ktoré majú aj hĺbku, nie sú povrchné, ale presne dodrží aj frázovanie a skladbu rýmu. Píše kvalitné texty na základe zadania a rieši to ako krížovku. Vynikajúce.

Sveťo Korbeľ. Foto – Braňo Gza Waclav

S Whiskym sme vlani nahrali podcast, v ktorom priznal, že máte dve nové skladby a tlačíte na neho, aby k nim spravil texty. Posunul sa?

Ešte nie, ale už sa za chvíľku posunie. V kapele sme sa dohodli, že teraz, keď prídu nejaké voľné mesiace, budeme spolu chodiť do skúšobne. Každý prinesie nápady, natočíme nejaké demá a pošleme to Whiskymu. A spoliehame sa na to, že sa bude blbo cítiť a niečo z neho vypadne. (smiech)

Alebo keby trošku menej cestoval…

Tak on je rozlietaný, ani sa tomu nedivím, že nestíha. Keď sme dohrali posledný letný koncert 9. septembra, na druhý deň už bol v Maroku, deň po tom zemetrasení.

Tak ale fintu ste si na neho vymysleli dobrú.

Slušná, že? Dúfam, že to zaberie (smiech).

Po smrti Braňa Alexa ste zaradili do koncertného programu jeho majsterštuk Havran. Aká je longstory tejto pesničky? 

Je to veľmi jednoduché. Braňo Alex bol fanúšik temnoty a hororu, ale skôr klasiky ako Edgar Alan Poe. Jeho obľúbená kniha bola Bram Stockerov román Dracula. Písal rôzne básne a dokonca aj poviedky. No a Havran bola vždy jeho najobľúbenejšia báseň. Preto k nej zložil hudbu. A spravil to fantasticky lebo aj rytmus tej básne, jej prekladu, to frázovanie, čo tam je, je magické. Má v sebe veľkú silu, pri tom je to monotónna, ťahavá skladba. Priznám sa, keď ju prvykrát priniesol, tak som bol trošku prekvapený, že to stále ide dookola, nič sa tam nedeje. Ale čím viackrát som to počul, tým viac som bol do tej veci zaľúbený a v súčasnosti ju považujem za geniálnu pesničku. Milujem tú skladbu. 

No nie je to typická Slobodka.

Ale je to typická „Braňovka“ (smiech).

Bude potrebné, aby ste si v skúšobni pospomínali na tieto skladby, ako sa hrajú?

Nebude, lebo sme prvú časť tejto šnúry už odohrali na jar. Dáme si dve-tri skúšky a ideme na to. To nie sú zas nejaké zložité diela. My robíme pesničky tak, aby sa nám hrali komfortne, lebo sme dosť vyšúrovaní a keby sme robili zložité kompozície, tak by sme to asi pokašľali. A takto, keď je to také jednoduché, sa nám to aj hrá komfortne a môžeme byť pri tom uvoľnení.

Tak vybrali ste si dobrý žáner.

(smiech) Tak určite! Alebo skôr on si vybral nás. Vyrastali sme v tej dobe, žili tým, preto sa dostal do našej DNA. Samozrejme, ten vplyv je v našej hudbe cítiť. Keď robíme pesničky, nesnažíme sa vtesnať do nejakého štýlu alebo škatuľky. Ľudia, ktorí nás poznajú, vedia, že naše skladby sú dosť rôznorodé a niektoré aj z úplne iného vesmíru, ako by sa čakalo. Takto chceme fungovať aj naďalej. Minule mi napríklad napadlo, prečo sme ešte neurobili žiadne reggae?

Sveťo Korbeľ. Foto – Pája Misbehaver

Ale to by ste mohli. Už aj Beáta Dubasová mala svojho času reggae pesničky.

Alebo trebárs aj Rolling Stones, čo tiež ľudia nečakali, že spravia reggae. A ako sme boli na Uprisingu, tak som si povedal, že treba spraviť aj nejaké reggae, veď to je tak príjemná hudba. Všade, kde hrala nejaká kapela, všade ma to tam bavilo.

Sveťo Moravčík a spol. to tak aj robia, že si na festival zavolajú kapely, ktoré úplne nejdú v tom žánri.

A to sme boli veľmi milo a príjemne prekvapení. Tiež sme to mali za reggae festival a zavolali nás. Neboli tam len reggae kapely, bol tam aj hip-hop a rôzne iné žánre, bolo tam aj techno pódium, či ako sa ten žáner presne volá. Ale všetko to spolu fungovalo v príjemnej harmónii. Bolo tam dostatok pódií, dostatočne oddelených, v krásnom prostredí, boli tam stromy, jazero, no úplne fajn.

A hlavne doma, na Slovensku.

Whisky povedal, že sa cítil ako v Indii na pláži Goa.

A ináč, punk a reggae sú dva žánre, ku ktorým keď ešte priradíme hip-hop, sú to dosť drsné štýly vzhľadom na témy, ktoré riešia. Vieš si predstaviť, že by si zakladal kapelu v tejto dobe?

Vieš čo, viem si to predstaviť, lebo pred pár rokmi som založil kapelu Sveťo Korbeľ & Personál. Mal som pesničky, ktoré sa nehodili pre Slobodnú Európu, boli viac undergroundové, proste iné. Tak sme spravili kapelu, natočili platňu Žiadny rešpekt a odohrali pár turné. No a už to nerobím. Ale viem si to predstaviť, lebo som to spravil.

Čo hovoríš na mladú scénu? Máš nejaké tipy?

Mám. Akurát teraz rozmýšľam, že kto ma naposledy veľmi pekne prekvapil, že som mal fakt otvorené ústa… Určite bola teraz nedávno taká kapela, len si to neviem momentálne vybaviť. Ale už som spomínal The Wilderness. Napríklad ma veľmi príjemne prekvapili The Youniverse, to je taký zjav, veľmi príjemný aj ich koncerty. A čo ja viem… nadhoď mi niečo kvalitné zo scény, lebo ja mám dosť blbú pamäť a neviem si teraz nič vybaviť.

Mne sa veľmi páčia dievčatá Meowlau x Val.

Tak to som nepočul.

To je bassgitaristka z kapely Billy Barman. Robia drum’n’bass a má to úspech. Potom z mladých dievčat ma zaujala Soňa Kmeť, tá sa ešte pomaličky takto dostáva na vrch, takže uvidíme, ako sa jej bude dariť. Držím jej palce. Watterbased začali ako dream popové duo a už to ťahajú do šialených kompozícií. A teraz počúvam Catastrofy,  len to už nie je mladá kapela.

Catastrofy mám veľmi rád, to je ďalšia ozajstná kapela, tí sú výborní. Viackrát sme spolu hrali, boli sme spolu aj na časti turné. Výborná partia, výborné texty, výborná šou. Dobre to robia. Fakt skvelé. 

Keď mám povedať, čo sa mi veľmi páči zo slovenskej scény, zistil som podľa počtu skladieb, ktoré som si vybral do Best of česko-slovenských pesničiek, že  Le Payaco sú pravdepodobne moja najobľúbenejšia česko-slovenská kapela. Čo je zvláštne (smiech). Ale najviac ich pesničiek ma baví. A samozrejme Živé kvety, ale to sú už staršie kapely, to nie sú nové kapely. A ich (Le Payaco) vinyl albumu Pohybliví v nehybnom považujem za diamant. Je to zvukovo také psychedelické, odporúčam si vypočuť. Skvelý album, fakt.

Keď spomínaš Le Payaco, poďme sa ešte na chvíľku preniesť na festival Grape. V predvečer festivalu ste hrali na Vatre, kam vás pozval Tomáš Sloboda. Symbolicky si priniesol starú španielku, na ktorej si odohral vaše vystúpenie.

Museli sme hrať  akusticky, lebo to bol unplugged. Tam by sme s elektrikou neobstáli. Tá gitara visí za tebou u mňa na stene.

Áno,  je to ona, spomínam si na ňu.

Tú som oprášil a vlastne neoprášil, bola zaprášená, keď som na ňu hral. Mali sme za úlohu, nacvičiť si jednu prevzatú a nejakú svoju pesničku, aby sme ju mohli zahrať v unplugged verzii, takže sme tam zahrali od Svěráka Není nutno z troch veteránov.

A fungovalo to.

Výborne. Pre túto udalosť výborne. Samozrejme, ďalej ju hrávať nebudeme, lebo sme to urobili špeciálne pre túto príležitosť.

Ako ste na tom s kapelou, jamujete? 

Teraz nie, ale začneme, máme to v pláne. Keď koncertujeme, nestretávame sa medzi koncertami. Ale keď budeme mať nejaké dva mesiace pauzu, vtedy sa to udeje. Aj budeme skladať nové veci a podobne.

Len nedávno ste hrali v mega zostave s Rasťom Gorem na base a Lacom Lučeničom na gitare, ktorého po odchode vystriedal gitarista Peter Bálik.

Áno, Peťo s nami hrávali niektoré koncerty, na ktoré Laco nemohol prísť. Oslovili sme ho práve preto, že sa poznáme z našej mladosti. Pre nás je dosť dôležité, keď má s nami niekto hrať, aby to bol človek, s ktorým máme osobné väzby, generačné a je na tom podobne ako my. Chceme, aby vzťahy v našej kapele mali svoju históriu a kontinuitu. No a Peťo Bálik bol prirodzená voľba. A je pravdou, sa nám všetkým páči kapela Živé kvety.

Takže ste si do kapely draftovali ďalšieho dobrého muzikanta z vášho mesta. Budete s ním len skúšať alebo ho zapojíte aj do tvorby nového materiálu?

Budeme skúšať, určite. Veď s ním teraz plánujeme spoločné skúšky, na ktoré sa budeme snažiť priniesť nové, hotové skladby bez textov, ktoré budeme v pravidelných intervaloch posielať Whiskymu cez e-maily a budeme naňho apelovať, aby ich otextoval. (smiech)

Budeme netrpezlivo čakať. Už sa z toho aj stala dobrá tradícia, že sa priebežne zisťuje, kedy bude nový singel od Slobodky, ale na druhej strane chápem, že po albumoch, ktoré ste vydali, nie je jednoduché prísť s niečím novým.

Nie je to jednoduché, lebo sme na tom nepracovali. Keby sme na tom pracovali, tak by to bolo jednoduché. My sme dosť takí diletanti. Ale budeme na tom pracovať. (smiech)

No, pripomenulo mi to niečo také, ako keď Elán zakaždým vyhlási, že to bude ich posledný koncert.

Intervaly medzi našimi albumami sú také, aké sú. Ale zas tie albumy sú fajn. Páčia sa mi, nie sú na nich skladby, ktoré by ma nebavili, nie je na nich vata. Nemusí so mnou súhlasiť každý, možno sú tam veci, ktoré niekomu nesadnú, ale pre mňa tam nie sú veci, pri ktorých by som si povedal: „Ach“. Takže s týmto som spokojný.

Myslím si, že sa schyľuje k tomu, že by sa mohlo začať niečo diať. Ale to je znovu otázka rokov. Máme svoje pomalé tempo. Bob Dylan nahral koľko, 40 albumov? Milujem Boba Dylana, ale neviem sa pustiť do celej jeho diskografie. Keď si predstavím, koľko času budem počúvať jeho hudbu a koľko má albumov, do toho sa mi proste nechce. Čo je veľa, to je veľa (smiech).

Najbližšie koncerty Slobodnej Európy na Trojka Tour:

22.12. Košice, Collosseum
23.12. Prešov, Stromoradie
24.12. Bratislava, Randal Club

text: Edo Kopček
zvuk podcastu: Dušan Papp
foto: Braňo Gza Waclav