Lasky z Pary: Hraním koncertov a organizovaním festivalov stále hovoríme, že sme tu (Podcast)

Dlho sme striehli a oplatilo sa. Do Prešova zavítala v rámci letných koncertov kapela Para, ktorej spevák Lasky deň pred tým krstil v Michalovciach nový album kapely Ladies & Genitals. Keď Lasky prechádza cez východ, často sa zastaví hoc len na chvíľku v Stromoradí. Vytiahli sme techniku, posadili sa v sklade hudby na stoličky a nahrali pre vás ďalší diel podcastu Mojamuzika Špeciál.

Vypočuj si podcast priamo v článku. Nepotrebuješ na to žiadnu aplikáciu.

Vitaj opäť takto v Stromoradí. Hral si tu v Parou v 2019 aj si si tu vyskúšal plecia a ruky fanúšikov, z čoho vznikla veľmi pekná fotografia, ktorá obletla sociálne siete.

Otvoril som dvere do sály a bol som veľmi rád, že som opäť v legendárnom sklade hudby. Už za tú krátku chvíľu, čo funguje, sa Stromoradie stalo legendárnym. Vzniká tu veľa dobrej hudby, dobrých príležitostí na dobré zážitky, preto sa teším, že som tu. A určite sa sem s Parou vrátime.

Koncert skupiny Para v Stromoradí 2019.

Je tu koniec leta, aké ste ho mali? Je to síce obligátna otázka, ale v tejto dobe aj veľmi dôležitá. Chcel som si vás pozrieť aj odchytiť na rozhovor na Pohoda on the Ground, ale ten piaty deň sme už z rôznych dôvodov vynechali.

Pohoda sa mi veľmi páčila, aj keď od nich to bolo veľmi veľkorysé, robiť pre tisíc ľudí veľkolepý koncept, do ktorého by sa vmestilo aj 7-8tisíc ľudí. Celkovo ale oceňujem hlavne to, že ľudia napriek relatívnym opatreniam nezanevreli na hudbu a chodili na koncerty. Organizátori si na všetkom dali záležať, či už veľké festivaly alebo tie menšie a stále hovoria, že sú tu a verím, že s ďalšími rokmi budú tieto festivaly rásť, budú lepšie, budú mať lepšiu infraštruktúru, lepšie jedlá a lepšie kapely. Pevne verím tomu, že pliaga odíde a my sa opäť stretneme na pódiách. 

K tomuto letu musím povedať, že sa nám stalo to, že ľudia boli veľmi hladní. Aj keď niektoré kapely to tak nemali, my sme mali všetky koncerty a festivaly, kde sme hrali (takmer) vypredané. Všade sme cítili hlad po hudbe, že nás ľudia majú radi a sú radi, keď pred nimi vystupujeme. Mali sme dva vypredané koncerty pod mostom v Bratislave, tretí sme pridávali aj s Jankou Kirschner. A sme za to samozrejme radi. Budeme sa snažiť vymyslieť nové pesničky, nech to nie je to isté dokolečka a nech to aj nás ďalej baví.

Ako ste na tom s novým materiálom a kedy sa chystáte na vašu povestnú chalupu? Predpokladám, že ste počas leta na to nemali priestor.

Práveže sme boli. Na prelome júla a augusta, asi týždeň, ja som tam strávil tri dni, keďže až tak nezasahujem do výrobného procesu. Vzniklo tam možno šesť-sedem vecí, z toho tak tri-štyri budú použiteľné. Chceme ich nahrať na jeseň, keďže predpokladáme, že sa asi nebude hrať, tak to skúsime v nejakom okienku pri dobrej epidémiologickej situácii a uvidíme, čo z toho vylezie.

Čo znamená výraz „použiteľné pesničky“ v prípade kapely Para?

Že môžu byť nahrateľné. Niekedy vyrobíme viacero pesničiek a po ich vypočutí si povieme, že sa k tomu možno neskôr vrátime, prípadne ešte niečo dorobíme. Neponáhľame sa a nový album vyjde možno o dva roky. A keď chceme nahrávať, tak z tých hrubých nápadov vzídu možno tri-štyri pesničky. 

Para odohrala v Prešove ďalší skvelý koncert na akcii Hudba v meste.

Dokážete byť sebakritickí?

Po tých 25 rokoch už naozaj vieš a každý má iný vkus. Vieme si povedať, hej haló, kľud, toto má svoje plusy, ale aj mínusy.

Paru si pamätám hneď z debutu z videoklipov na dnes už neexistujúcej VTV. Kruhy do vody, Ticho a keď k týmto pesničkám pridám Našou krajinou, Linda, prípadne Prví poslední, je tam krásne vidieť, čo vás vtedy bavilo a vo vašej tvorbe bol citeľný aj vplyv bratislavskej scény. Kde sa teraz nachádzate?

Stále je to pesničkárstvo. Vždy sa snažíme o pesničky a potom je to len o tom, ako sa k tomu dostaneš, či už hľadáme zvuky, možno spevy, zlepšili sme sa v hre na nástroje, vtedy sme boli príšerní inštrumentalisti a ja spevák, získali sme skúsenosti s nahrávaním, má to všetko svoj vývoj a toto všetko má vplyv na našu tvorbu. 

Aj mi zhrubol hlas. Keď si pustím prvú nahrávku, tak počúvam, čo za tínedžera tam spieva. Je v tom aj fyziologický rozdiel. 

Ostatnú platňu Našou krajinou ste si produkovali sami. Je to cesta, ktorou pôjdete aj neskôr?

Sami sme si produkovali väčšinu nahrávok. Iba prvé dva albumy produkoval Oskar Rózsa, potom sme chvíľu zanevreli na to, aby nám do toho niekto iný kecal. Druhá vec bola, že sme sa dovadilli medzi sebou a aj napriek tomu si myslíme, že tretí a štvrtý album dopadli výborne. Pri piatom albume na to nikto z nás reálne nemal čas, tak sme si povedali, že prizveme opäť producenta. Eddie Stevens nám produkoval šiesty album, nechali sme mu voľné ruky, mal posledné slovo, ale cítili sme, že by sme sa k tomu mali vrátiť. Kapela potrebuje mať posledné slovo. Aj keď platí, že mesiac po donahrávaní albumu si povieš, čo by si spravil inak, ale už je to raz tak, už to nemá zmysel meniť. 

Prešov mal debutujúcu kapelu Nuda, Bratislava Paru.

Pehu?

Z debutujúcich mám na mysli skôr Nudu, pretože Peha mala presah z IMT Smile, tak to vnímam ináč.

O Pehe viem aj preto, lebo keď sme prišli niekam hrať: “Á, Para, kde máte tú speváčku?”

Dlho sme preto boli kapela z Prešova, hoci sme staromestskí Bratislavčania, až nám to prišlo jemne smiešne.

Nuda. Peha. – Keď sa navzájom zaskočia redaktor aj respondent.

V Prešove to bola veľká téma, že keď robíš hudbu, musíš ísť bývať do Bratislavy, aby to zafungovalo.  O to vzácnejšie je pre každú východniarsku kapelu, že si dokáže veci vyriešiť odtiaľ a nemusí sa presťahovať. 

Chápem.

Ja som však u úplne iného mesta a keď sme pri Bratislave, zaujímala ma vždy kapela Slodobná Európa, ktorá to veľkomesto…

Absolútne reprezentuje. Už od konca osemdesiatych a začiatku deväťdesiatych rokov, keďže jej členovia boli aj v Zóne A, či už Sveťo, Braňo Alex atď. Reprezentujú podhubie a to ozajstné rock’n’rollové podhubie, piváreň Mamut, všetko to zlé a dobré zo začiatku deväťdesiatych rokov, je to pre mňa absolútny reprezentant Bratislavy.

Ako vnímali vás, mladú kapelu, ktorá rieši úplne iné témy vo svojich textoch?

Whisky si z nás trochu robil srandu, nebo sme mu udrbali do pesničky Kruhy do vody časť z jeho textu “Zobudil som sa na obed, slnko pieklo ako bláznivé”. Nebol to náš zámer, že mu udrbeme časť textu. Naopak, zrodila sa pesnička a potom, že “Ježiš, to má predsa aj Slobodka”. Aj nám to povedal, že sme mu udrbali text, ale ten vzťah sa medzi nami vyvíjal. Boli sme veľkí kamoši s O.B.D. a Whisky mal vo svojej sólovej kapele chalanov z O.B.D. Vtedy mala Slobodka veľkú pauzu a zvyšok O.B.D. mu robil kapelu. Galo mal Divnú zostavu s Jurom Černý a zvyšok – Sumo, Dušan Hrdlík a Tuleň hrali Whiskymu ako doprovodná kapela. Vyšiel z toho aj sólový album, ktorý mám veľmi rád. Celkovo musím povedať, že sme Whiskyho texty obdivovali. Vždy sme sa k nemu snažili dostať a on si z nás robil srandu, že ste “mladí a udrbali ste mi text”. Ale postupom rokov sme sa dostali veľmi blízko k sebe a keď na Slobodku narazíme, tak s nimi spievam. Pred štyrmi rokmi sme mali spoločné turné a veľmi sme sa skamošili.

A kruh sa uzavrel.

Mne sa uzatvára veľa kruhov. V ’97 som spieval v relácii Slávici na ulici pesničku Edo od Roba Grigorova a to bolo také prvé stretnutie s malou slávou. Veľa ľudí ma na ulici spoznávalo, nevyhral som, ale to je jedno. Kruh sa uzavrel pred pár rokmi v Štiavnici na festivale, kde nám hral predkapelu Robo Grigorov a moderoval to Jožo Pročko. Je úžasné, že sa mi veľa kruhov uzatvára.

To by mohlo súvisieť aj s tým, že ste koncertne aktívna kapela, hrávate veľké slovenské festivaly, ale aj tie alternatívne. Akosi dobre pasujete k strednému prúdu aj v rámci alternatívy, preto si myslím, že už ste sa museli stretnúť asi s každým.

Je to trošku dvojsečná zbraň, lebo keď sa ti trošku nedarí, tak môžu na teba obidve strany pindať, naopak, keď sa ti darí, môžeš zasahovať do obidvoch. Teraz sme v situácii, keď to je ok.

Z Prešova ste si  v roku 2019 pozvali ako hosťa svojich koncertov  Eda Klenu. Prezieravo nie do Prešova, ale do Košíc.

Edo Klena je podľa nás ako legenda folkovej a prešovskej scény veľmi opomínaný. Radšej sme ho zavolali do Košíc, kam prišlo šesťsto ľudí. Sme radi, keď ukážeme niekoho, koho máme radi ľuďom, ktorí prišli na nás.

Kto bol vo vašej kariére ten, čo vás ukázal svojmu publiku?

Určite Hex, O.B.D., odohrali sme prvé spoločné koncerty s IMT Smile, ktoré v Bratislave robil Matúš Vallo, ale naši starší bratislavskí bratia sú určite HEX a O.B.D.

Naši súputníci z východu sú Chiki liki tu-a, ktorých máme veľmi radi, začínali v tom čase aj Nocadeň, Noname, Peha, Nuda. S nimi sme sa stretávali na koncertoch.

Vnímaš aj mladšie prípadne obskurnejšie zoskupenia ako Pentagramček alebo Raptor Koch?

Mám to rád, robiť si srandu a pokiaľ je to vtipné, dokonca dvakrát alebo trikrát som sa bol pozrieť na Pentagramček a pán speváčik ma pozval, aby som si s nimi zaspieval. To je moja obľúbená činnosť, zaspievať si s rôznymi kapelami a s Pentagramčekom som si zaspieval s radosťou.

Juraj Podmanický a Lasky si v závere leta 2021 zaspievali spoločne v Prešove na koncerte Hudba v meste. O deň neskôr vystúpili obe kapely v Martine. A napriek tomu, že sa často stretávajú na pódiách, toto leto sa im to podarilo až v závere.

Čo momentálne počúvaš a kam sa vyvinul tvoj hudobný vkus?

Vyvinul sa až tak, že nepočúvam hudbu. Už iba podcasty a rád sa pri tvorbe novej hudby radím skôr do interpretačnej pozície. Jasné, že započuješ niekde niečo z rádia a je veľa vecí, čo ťa ovplyvní, ale už je toho tak veľa, že sa pri tvorbe nových pesničiek nechám unášať. Nebudem mať napočúvaných konkrétnych interpretov, lebo to chcem mať ako oni. Je to trochu vyhábavá odpoveď, ale nepočúvam teraz vyslovene žiadnu hudbu. 

Vnímaš renesanciu vinylu a budete nad ním uvažovať aj pri vydávaní ďalších albumov?

Zo siedmych albumov máme tri na vinyle. Chceli sme vydať ešte prvý a postupne pri každom výročí vydať daný album spätne, ale neviem ako sú na tom práva, či si môžme my sami niečo vydať, ak dané vydavateľstvo už neexistuje. Nevieme momentálne, čo s tým mám robiť. Budeme sa samozrejme o to snažiť, lebo pre veľkú časť fandov, aj keby sme to mali vydávať v tristovkovom náklade, je to dobrá imidžová vec. Je to niečo, o čo sa ľudia snažili, majú to v ruke, ten obal je pekný, keď chceš mať ako fanda tej kapely niečo, tak si kúp vinyl. Cédečka už ani nie je na čom počúvať. Mám prehrávač v aute a to je jediné miesto, kde môžem CDčka počúvať. 

Včera si krstil cédečko kapele Ladies & Genitals z Michaloviec.

Paradoxne, tým, že som včera krstil album Ladies & Genitals, pred tým skupinám Chiki liki tu-a a Puding Pani Elvisovej, som vlastne východniar.

No, nevolajú ťa vlastní, tak musíme my. Asi to je možno aj tým, že vás vnímajú ako slávnu kapelu a nechávajú si to na neskôr, keď ich kapela bude mať 20 alebo 25 rokov a si ťa zavolajú s tým, že ťa mali radi už dávno, len sa hanbili. Čo vidím často, že mladí muzikanti majú veľa pokory voči starším kolegom a predpokladám, že sa s tým stretávaš aj ty v backstageoch?

Samozrejme. Ale to je normálne.

Nemám pocit, žeby existoval medzi nejakými kapelami nejaký fight.

Z ľudského hľadiska nemáš mať prečo. Tu nejde o žiadne veľké peniaze, nie si konkurent v nejakom výrobnom boji. Máte spoločnú záľubu a buď sa tebe darí nejaký čas a neskôr sa ti možno bude dariť menej a budeš rád, keď ťa ten človek podporí, keď sa jemu bude dariť viac. To je normálna vec.

text: Edo Kopček
foto: Dominik Petro
zvuk a master podcastu: Dušan Papp