Konzistentnosť je v muzikanstkom snažení najdôležitejšia. Nikola Bankov sa z Dánska presunul do Švajčiarska

Slovenský saxofonista Nikola Bankov má na svojom konte dva albumy, debutový Bright Future a aktuálny Dream Chaser. Ako môže znieť moderná muzika, postavená na saxofóne, ako sa košatí, vtiahne vás do dobrodružného hudobného života mladého muzikanta a najmä dokáže nadchnúť sviežosťou a invenciou v tak tradičnom žánri, akým je jazz, sa pokúsime zodpovedať v dnešnom podcaste. Nikola Bankov sa z dánskej Kráľovskej akadémie hudby po abolvovaní bakalárskeho štúdia presunul v septembri na Hochschule der Kunst vo švajčiarskom Zürichu. 

Je to pomerne čerstvá informácia. V jeseni si začal študovať na magistra vo Švajčiarsku. Prečo si si vybral tamojšiu Hochschule der Kunst?

Potreboval som zmenu a cítil som, že by som chcel ísť ešte inam po absolvovaní štúdia v Dánsku. Teraz je čas a šanca odísť niekam inam a zažiť niečo nové. Zürichu mám rodinu, ku ktorej som chodil často cez letné prázdniny, keď som bol menší, dokonca som tam v mojich hudobných začiatkoch hrával na ulici na saxofóne.

Bolo to v čase, keď ti jeden pán hodil do púzdra od nástroja bankovku a potom si ju vzal späť?

Bolo to presne vtedy, mohol som mať asi štrnásť rokov. (smiech)

Boli to super časy a už vtedy som si hovoril, že by som niekedy raz chcel žiť v Zürichu. Je to krásne mesto, krásna krajina, vysoký štandard, podobne ako v Dánsku a vybral som si ho aj preto, lebo tam mám rodinu. Nemčinu som celkom dobre ovládal už na strednej škole a je to aj plus, že sa ju doučím skôr ako dánštinu. Nemecky hovoriaci trh je pre mňa a moju hudbu veľká príležitosť ako spojiť Škandináviu a strednú Európu. 

Keď sa v nemecky hovoriacich krajinách spomenie meno Randy Brecker, ktorý hosťoval na tvojom aktuálnom albume, má teda väčší cveng ako v Dánsku?

To asi nie. Beriem to skôr ako príležitosť osloviť ľudí v Nemecku, Rakúsku, Švajčiarsku, dostať sa na ich trh, čo predstavuje viac ako osemdesiat miliónov ľudí. Myslím si, že tá šanca existuje a aj jazzu sa tam darí. 

Aktuálny album Dream Chaser si vydal pod nórskym vydavateľom. Aký to má súvis s tvojím európskym zameraním?

Mám to aspoň trochu rozbehnuté na všetky smery, čo je ťažšie. Niekto začne na Slovensku  a potom sa snaží dostať do Česka, Poľska, Maďarska. Ja som to poňal európsky. Začal som v Dánsku, kde som koncertoval, chodil som na Slovensko, v Nórsku som vydal album, teraz som sa presunul do Švajčiarska. Keďže to riešim v širšom pojme, asi to aj trvá dlhšie, ale myslím, že je to fajn. Zároveň pracujeme na medzinárodnom PR. Nesústredím sa lokálne a budem vďačný za každú príležitosť, kam sa moja hudba dostane. 

Máš pocit, že by si jedného dňa dokázal vyžiť z muziky?

Je to môj cieľ, rád by som to tak mal a myslím si, že sa to môže podariť. Myslím, že to mám dobre nastavené, len v tom treba pokračovať, pracovať na tom a verím, že sa to môže stať. 

Čo znamená, že to máš nastavené? Na začiatku si sa chcel posunúť zo Slovenska do Dánska. V tvojom prípade to bol logický krok. Za posledné obdobie si získal nielen domáce ocenenia, ale aj Danish music award. 

Chvalabohu, ani neviem ako, ale všetko na seba nadväzuje a zapadá dokopy. Aj sa sám čudujem, že všetky kroky a rozhodnutia, ktoré som zatiaľ spravil, majú svoje logické opodstatnenie a spätne, ako sa na to dívam, boli správne. Isto si pamätáš, keď som vydal prvý a druhý track ešte s košickou kapelou, nepoznal som nikoho, nikto o mne nevedel a bolo to také, že som písal jazzovému denníku email, či by o mne mohli napísať, pretože som vydal skladbu a možno by to niekoho bavilo. Dnes sa mi ľudia ozývajú sami a nemusím nikam posielať tlačové správy. Všetko však má svoju postupnosť. Spravíš niečo kvalitné, rozpošleš to, má to nejakú odozvu a dozvie sa o tom viac ľudí. Konzistentnosť je pri tom najdôležitejšia, ostať vytrvalý, nevzdávať sa a ísť si za tým, čo si zaujmieniš. Bez rešpektu pre svoj cieľ. (smiech)

Nórske vydavateľstvo alebo aj človek, ktorý mi rieši PR v New Yorku, to prišlo postupne. Rád sledujem, ako sa dejú veci, nemal som na to žiaden kľúč, ani mi nikto nepovedal, ako na to. Mám skvelých rodičov a super otca, ktorý má dobré nápady a hovorí mi, čo by som mohol spraviť, čo je určite silný hnací motor, keďže je ochotný mi pomôcť, čo ma dokáže nakopnúť a inšpirovať. Pod AMP Music & Records vydala album moja spolužiačka z Dánska. Pozrel som si, koho vydávajú, čomu sa venujú, ani neviem, prečo som im napísal, keďže som mal v tom čase iba dva tracky. Nejako sa to stalo.

Pri albume som premýšľal, ako si robia PR moji obľúbení saxofonisti, v ktorých médiách sú o nich články. Tak som sa ozýval rôznym ľuďom a skladal tím okolo seba, ktorý dokáže hudbu priniesť na inú úroveň. 

To všetko by sa ale neudialo bez samotnej muziky. Tvoj aktuálny album Dream Chaser, v preklade lovec snov, nadväzuje na debut Bright Future (svetlá budúcnosť). Vyvoláva to zdanie, že si vedel, kam ideš a teraz je to o plnení snov. Jedným z hostí je trubkár Randy Brecker, ktorý počas nahrávania pochválil tvoju muziku slovami “Sounds great man, I love your music”. Máš pocit, že sa ti plnia muzikanstké sny?

Nepremýšľam o sebe, keď robím názvy skladieb alebo albumov. Určite tieto názvy reflektujú mňa, ale majú skôr nabudiť ostatných ľudí. A áno, určite sa mi na mojej ceste splnili niektoré sny, či už nahrávanie s Randym Breckerom, zaradenie do rebríčka Forbes 30 pod 30 alebo aj ocenenie Danish music award. 

Aktuálny album Dream Chaser otvára skadba Soul Purpose, na ktorej hosťoval dánsky rapper Blacc El, už samo o sebe, keď si človek pustí túto skladbu, vôbec nemá nič spoločné s predstavou o jazze. Skvelé na tejto skladbe je, že takto môže a znie moderná muzika, postavená na tak tradičnom žánri, akým je jazz. Je toto skaldba vyjadrením teba, ako mladého autora, a toho, ako vnímaš súčasnú hudbu a pri tom vychádzaš z muziky, ktorá vznikala v prvej polovici 20. storočia?

Vôbec nerozmýšľam, ako má skladba znieť, keď ju komponujem. Keďže už mám viac skúseností, skôr si robím koncept, na čo by som sa chcel zamerať – napr. efekty, kompozične vylepšiť skladby a podobne, ale čo sa týka zvuku, spravím to tak, ako to cítim. Počúvam veľa modernej hudby, ktorú počúvajú prevažne mladí ľudia, či už je to rap, rock, dream pop alebo škandinávsky pop. Spájam veľmi veľa vecí, mám veľa kamarátov, ktorí robia rôznu hudbu a každý deň ma inšpirujú iné veci. Nepremýšam nad tým, že to musí znieť jazzovo, alebo či mi niekto povie, že som jazzový saxofonista prípadne popový.  Najdôležitejšie je, že sa mi to páči.

Skladba Soul Purpose je skvelou príležitosťou sa ťa opýtať, či chceš robiť jazzovú muziku?

Nie je to moja motivácia, aby som robil výlučne jazz a ľudia, ktorí prídu na naše koncerty, zistia, že nejde až tak o jazz, promotéri tiež, keď príde bubbeník s dvojkopákom na zvukovú skúšku. (smiech)

Skôr sa vnímam ako kreatívna osoba, nedávam si limity v myslení ani v muzike, ktorým žánrom to chcem dávať. Hudba je len jedna a je to tak, ako to cítim. Samozrejme mám svoj rukopis,  ťažko teraz povedať, či sa od neho vzdialim, ale ako ma to baví, tak to je. Nechcem znieť jazzovo, ani popovo, ale ako to komu znie, tak to je.

Skladba Dream Chaser má punk rockové prvky. Neprekvapilo Randyho Breckera, že si ho oslovil na hosťovanie práve do tejto skladby?

Nerozprávali sme sa špeciálne o tom, ako sa mu táto skladba páči. Keď som mu posielal nahrávky, odpísal, že sa mu veľmi páčia, ale nevyjadril sa, že je to príliš rockové. Asi sa mu to páčilo hudobne ako celok, ani to žánrovo neriešil, ale myslel som si, že by som ho vedel počuť v tejto skladbe, keďže aj on má vzťah k jazz rocku, s ktorým začínal so svojím bratom v Brecker Brothers.

Randy Brecker a Nikola Bankov. Foto – Lucas Illanes

Momentálne sa do svetovej hudby naplno vrátili synth popové prvky. Objavili sa aj v tvojich skladbách Traveler alebo Sketch 2. Mal si chuť koketovať so synth popom, lebo je to trendy alebo naopak máš k nemu vzťah?

Synth pop milujem. Aj teraz, keď píšem skladby, tak sú robené hlavne pre synth basu a synthy. Mám to veľmi rád, bavia ma tie zvuky, určite si na tom zakladám. 

Viac ako muzika založená na base, bicích a gitarách?

Asi áno. Možno aj preto, že mám klaviristu, ktorý je do toho maník a veľmi sa vyzná, taktiež hrá veľa synth popovej hudby s kapelami, rappermi a popovými umelcami, veľmi dobre to tam sedí a ja to tiež tak cítim. 

Jazz je muzika, ktorá má pevné korene a je široko rozvetvená. Je to tvoj pohľad ako mladého skladateľa na žánre, ktoré sú staršie ako ty a chceš ich uchopiť svojím, mladíckym prístupom?

Asi aj máš pravdu, áno. Chcem priniesť svoj pohľad na to, ako by hudba mala a mohla znieť a ako ju ja ako mladý človek reflektujem. Nielen hudbu, ale aj spájanie štýlov. Ale ani nad tým veľmi nepremýšľam. Aby som spájal žánre, alebo z niektorých vychádzal. Robím to podprahovo. Snažím sa nasávať inšpirácie z každej hudby, aby z toho vzniklo niečo, čo mi v hudbe chýba. 

Keď sa s kapelou bavíte o skladbách, aj nad tým filozofujete, alebo si sadnete a hráte?

Keď spolu skúšame, snažíme sa to robiť efektívne, pretože každý z nich je rozlezený po Dánsku. Snažím sa prísť pripravený na skúšku, buď mám pripravené demo alebo referenčnú skladbu a spravený lead sheet, čiže melódie a harmónie. Potom to už iba rozdám, prípadne pošlem pred tým, nech si to v čase voľna skúsia zahrať, možno aj niečo pripravia. Zahráme prvú časť, stopnem to a skúšame nájsť zvuk, ktorý mám v hlave. Nepíšem aké “voicingy” má hrať gitarista, aký rytmus má hrať bubeník, prípadne, čo má hrať basa, to už nechám na nich. Prinesiem šablónu skladby a kto, čo dodá, s tým som okej. Mám samozrejme finálne slovo, zároveň chcem, aby bol každý v kapele spokojný. Vydávame veci, za ktorými si stojím.

Čo sú inšpirácie, ktoré potrebuješ dať do svojej muziky?

Prichádzajú rôzne. Musí to byť moment, ktorý vo mne niečo zanechá. Keď sa stretnem s niekým inšpiratívnym, niekým, kto na mňa spraví dobrý dojem, alebo aj, keď ja niekomu pomôžem a mám z toho dobrý pocit, pričom si povieme pár milých slov. Aj to vo mne navnadí nejakú emóciu. Stačí impulz. 

Aj teraz stretávam skvelých ľudí. Nedávno som u nás na škole hral s basgitaristom, ktorý sa volá Tim Lefebvre, poznať ho môžete z albumu Black Star od Davida Bowieho. Hral som s ním celý týždeň, odohrali sme spolu koncert a to je zážitok, na ktorý som čakal veľmi dlho. Počul som ako hrá, rozpráva, uvažuje, videl som celú jeho osobnosť, aj to ma inšpiruje. 

Inšpiruje ma aj to, že som sa teraz presťahoval do Zürichu. Musím začať odznova, stretnem nových ľudí, som opäť sám na všetko. Snažím sa brať zo všetkého, čo zažívam. 

Možnosť zahrať si s ľudmi, ako je Tim Lefebvre a ďalšími, ktorí hrávali a hrajú s poprednými svetovými muzikantmi, je veľkou prednosťou štúdia na zahraničných školách. Čo to dáva tebe ako mladému muzikantovi?

Celá predstava o vysokej škole, odísť do zahraničia, je na to, aby človek nachytal kontakty, našiel, čo potrebuje. Je dobré mať predstavu, čo by človek chcel robiť a už s tou predstavou ísť na vysokú školu. Urýchly to proces. Teraz mám tým pádom viac času na iné veci. Samozrejme veľa cvičím, ale je dôležité chodiť vonku, kde môžeš stretnúť potencionálnych kolegov, môžeš s nimi hrať, nemusíš, ale je dobré, keď poznáš ľudí z Berlína, Kodane, odkiaľkoľvek z celého sveta. Dáva mi to veľa možností sa angažovať, hľadať si zázemie a budovať si svoje sny.

text a podcast: Edo Kopček
nahrávanie, mix a master zvuku: Dušan Papp
foto: Lucas Illanes