Od Raindown: Našli sme spoločnú motiváciu v hudbe
Prešov – Fanúšikovia kapely Raindown čakali (po albumoch Lonely a Svet na míle) na tretiu platňu s názvom Inkognito tri roky. Frontmen kapely Peter Debnár začal s novými motívmi pracovať koncom roka 2008, kedy si počas Vianoc nahral doma prvé demo. V ďalšom priebehu si kapela vybrala priestor na hudobnú reflexiu, aby si jej členovia nastavili vnútorné línie pri skladaní a aranžovaní nových skladieb. Prvý oficiálny materiál prišiel spontánne s príchodom Eda Kissa a Tomáša Durkáča. „Štyri mesiace sme sa spoznávali, zohrávali a skúšali staré veci. Keď v apríli 2009 začali vznikať prvé regulárne nahrávky, povedali sme si, že ideme do toho a urobíme celý album,“ spomínal spevák a gitarista Peter Debnár, ktorý zaujal aj v projektoch Pocta Jarovi Filipovi, či Mladá vlna.
Pod celkový výraz albumu sa nepodpísali iba noví členovia v zostave Raindown, ale tiež množstvo hudby, ktorú partia Prešovčanov v tom čase počúvala. Tento prirodzený vývoj talentovaných hudobníkov sa premietol aj v spolupráci s producentom Vladom „Randym“ Gnepom. „Nepoznám muzikanta, ktorého by neinšpirovala iná hudba. Počúval som Johna Mayera, Davida Ryana Harissa alebo Foo Fighters, no na druhej strane sme nechceli nikoho kopírovať. Z ich muziky sme si vybrali inšpiratívne prvky a pracovali sme s nimi. Randyho som oslovil preto, lebo som chcel na albume viac elektronických vecí. Inkognito sme nikdy nebrali ako nútené východisko zo situácie, kde sme sa hľadali, ale skladbám sme nechali priestor, aby sa postupne voľným spôsobom vyvíjali,“ vysvetľoval P. Debnár.
Album Inkognito je zaujímavý aj personálnym obsadením od hudobníkov až po textárov Jozefa Husovského a Mimu Roguľovú. Jeden zo spoluzakladateľov Raindownu perkusionista Miro Szirmai nehral s P. Debnárom a spol. pre svoje povinnosti mimo Slovenska od roku 2004 a ďalší z hudobníkov, ktorý stál pri zrode kapely, Martin Husovský sa za klávesy vrátil po štyroch rokoch. Keď už popri spomínaných Edovi Kiššovi, Tomášovi Durkáčovi, pripojíme do mozaiky gitaristu Jána Majerčína, klaviristu Jána Pastirčáka, plus na koncertoch Dana Špinera, dostaneme zostavu výrazných muzikantských individualít. Preto si Inkognito mohlo vyberať z nevyčerpateľného zdroja inšpirácie. „Naša spolupráca nám išla sama od seba a nápady prichádzali veľmi prirodzenou cestou. Celková pohoda vychádzala z toho, že sa nám podarilo zastabilizovať kapelu, do ktorej plynulo zapadli aj hostia na albume. Stretli sme sa naozaj výborná partia. Hoci sme často konfrontovali svoje názory, našli sme spoločnú motiváciu v hudbe a to bolo pre nás prioritné,“ zdôraznil P. Debnár.
text: Imrich Makó, Grand Studio
foto:
