NovinkyKam na koncert?

Herbie Hancock privezie do Brna skvelú kapelu

Štrnásťnásobný laureát ceny Grammy Herbie Hancock privezie so sebou 29. novembra do Brna hviezdnu kapelu. Spolu s presláveným klaviristom v hale Vodova budú hrať Vinnie Colaiuta, bubeník Franka Zappu či Stinga. Ďalší Hancockov spoluhráč, basgitarista James Genus, sa zasa môže pochváliť spoluprácou s Grammy ovenčeným Michelom Camilom. Štvrtý v partii, gitarista a spevák Lionel Loueke, vystupuje po boku celej plejády špičkových jazzmanov, okrem samotného Hancocka napríklad s Avishaiom Cohenom či charizmatickou Esperanzou Spalding.

Zmyslom pre napätie sa legendárny klavirista Herbie Hancock preslávil vo svete hudby, ale talent pre drámu má aj jeho management, ktorý zloženie jeho sprievodnej kapely dlho tajil. „Máme obrovskú radosť, že môžeme potvrdiť najsilnejšiu zostavu Hancock-Colaiuta-Genus-Loueke. Myslím, že nič lepšieho si ani nemôžeme priať a návštevníci koncertu sa môžu tešiť na skutočne silný zážitok,“ uviedol umelecký riaditeľ festivalu JazzFestBrno a organizátor koncertu Vilém Spilka.

Vstupenky na jednu z najväčších jazzových udalostí tohto roka sú v predaji a míňajú sa veľmi rýchlo. Zostávajúce vstupenky v cenách od 30 do 90 Eur je možné zakúpiť prostredníctvom webu www.herbiehancock.eu. Organizátori koncertu pripravili aj špeciálne vstupenky na najatraktívnejšie miesta v sále, zároveň oprávňujúce k vstupu do VIP zóny v cene 125 Eur.

Okrem geniálneho hráčskeho talentu a šiesteho zmyslu pre hudbu nechýba Hancockovi ani cit pre výber spoluhráčov. Klávesový mág a milovník luxusných pián Fazioli sa totiž dlhodobo obklopuje tými najschopnejšími hudobníkmi, ktorých súčasná hudobná scéna ponúka. Patrí medzi nich aj bubenícke hudobné eso Vinnie Colaiuta, dlhoročný kľúčový spolupracovník Franka Zappu, Stinga alebo Joni Mitchell. Colaiuta delí svoj čas medzi svetové turné so svetovým osobnosťami pop music a jazzu a štúdiovú prácou pre najvýznamnejších producentov súčasnosti. Okrem iného nahral s Hancockom v roku 2008 platňu River: The Joni Letters ovenčenú cenami Grammy vrátane tej najzásadnejšej a to za nahrávku roka.

Basista James Genus pravidelne hviezdi v kapele v jednej z najpopulárnejších svetových televíznych show Saturday Night Live a medzitým si odskakuje na turné so svetovými jazzmanmi. Jeho hudobnú spoločnosť vyhľadávajú napríklad Michel Camilo, Boba James, Dave Douglas alebo Terence Blanchard. Gitarista, zvukový kúzelník a spevák Lionel Loueke pochádza z afrického Beninu a tradíciu africkej hudby neopakovateľne vkladá do iných hudobných kontextov vrátane jazzového. Okrem Hancockových projektov ho môžeme vidieť po boku Experanzy Spalding, Gretechen Parlato, alebo s vlastným triom.

Oznámené zloženie kapely sľubuje energickú hudobnú nálož s využitím akustických a elektrických nástrojov. Herbie Hancock je známy schopnosťou prekračovať a miešať hudobné štýly a podobne i jeho koncertný repertoár spája materiál zo všetkých úspešných období jeho plodnej kariéry. Hancockovým vystúpeniam nikdy nechýba moment prekvapenia. Je povestný svojou objaviteľskou povahou a ochotou riskovať v hudbe, čo mu zaistilo miesto medzi najzásadnejšími hudobníkmi posledných piatich dekád.

Herbie Hancock

Tohto roku sedemdesiatštyriročný Herbie Hancock je neoddeliteľnou súčasťou jazzových dejín už od roku 1960. Ako člen jednej z najvplyvnejších jazzových kapiel v histórii, druhého kvinteta Milesa Davisa sa Hancock stal jedným z priekopníkov jazzovej avantgardy. Jeho nahrávky zo 70. rokov (mimo iného s kapelou Headhunters) kombinovali elektriký jazz, funk a rock do netradičného a neopakovateľného štýlu, ktorý dodnes ovplyvňuje súčasnú hudbu. Album Future Shock z osemdesiatych rokov predznamenal Hancockov vpád na územie elektronickej tanečnej hudby a ponúkol hneď niekoľko hitov vrátane skladby Rockit. V rovnakom období pokračoval v spolupráci s akustickou kapelou VSOP, v ktorej hral spolu s Milesom Davisom, Waynom Shorterom, Ronom Carterom a Tonym Williamsom. Hancock získal Oscara za hudbu k filmu Round Midnight a štrnásť Grammy, vrátane tej najzásadnejšej za album roka pre nahrávku River: The Joni Letters a dvoch cien Grammy v roku 2011 za CD Imagine Project. Mnohé jeho skladby vrátane Canteloupe Island, Maiden Voyage, Watermelon Man a Chameleon sa stali modernými štandardami a zásadne ovplyvnili všetky štýly modernej hudby.

Vinnie Colaiuta

Vincent Colaiuta je mimoriadne uznávaný bubeník žijúci v Los Angeles. Potom, čo rok študoval na Berklee College of Music v Bostone sa presťahoval do Los Angeles a vcelku priemerne sa živil hraním s lounge kapelami. Zlom v jeho kariére prišiel v apríli 1978 vo veku 22 rokov, kedy sa prihlásil na konkurz do kapely Franka Zappu. Konkurz vyhral a začal tak spolupracovať so  Zappom na poste hlavného bubeníka pre štúdiové a živé vystúpenia. Colaiutove bubenícke výkony na Zappových albumoch Tinsel Town Rebellion, Joe´sGarage a Shut Up ´n Play Yer Guitar sú mnohými bubeníkmi považované za vôbec najlepšie nahrávky histórie modernej hudby. Joe´s Garage bol v roku 1993 vybraný časopisom Modern Drummer medzi 25 najlepších bubeníckych nahrávok všetkých dôb. Po odchode od Zappu pokračoval Colaiuta v spolupráci s celou radou významných rockových a popových umelcov, vrátane Gina Vannelliho, Joni Mitchell, Barbary Streisand, Sandy & Junior, Clannad Wang Chung, Chaka Khan a Jeffa Becka. Objavil sa tiež v kapelách a na nahrávkach mnohých jazzových hudobníkov vrátane Chicka Corey, Herbieho Hancocka, Jimmyho Haslipa, Quincyho Jonesa, Buddy Rich Big Bandu a Buella Neidlingera. V roku 1990 sa Colaiuta úspešne etabloval na post bubeníka v Stingovej kapele v rámci turné na podporu jeho albumu The Soul Cages. Colaiuta zostal v Stingovom bande ďalších sedem rokov.

V roku 1999 odmietol ponuku ísť na turné k doske Brand New Day z dôvodu neobvykle vyčerpávajúceho množstva času, ktoré chcel Sting tráviť na svetovom turné. Colaiutova precízna štúdiová práca so Stingom vyniká na doskách Ten Summoner´s Tales (1993), Mercury Falling (1996) troch opusoch na Brand New Day (1999) a dvoch pesničkách na Sacred Love (2003). V roku 1994 Colaiuta vydal sólovú nahrávku pod vlastným menom a naďalej zostáva jedným z najžiadanejších štúdiových hudobníkov. Nahral nespočetné množstvo albumov, filmovej hudby, televíznych a rozhlasových zneliek. Získal celkom 18 ocenení „Drummer of the Year“ v periodických čitateľských anketách časopisu Modern Drummer. V súčasnosti ho môžeme vidieť napríklad na turné so Stingom, Jeff Beckom a Herbie Hancockom.

http://www.youtube.com/watch?v=FDdLo2ekHsE

James Genus

Hrá fenomenálne na kontrabas a basgitaru a v  súčasnej dobe je okrem mnohých angažmánov

u popredných jazzových a popových hviezd aj členom kapely v Saturday Night Live Show. Tento angažmán je pre mnohých hudobníkov takpovediac snom a naviac mu dáva umeleckú slobodu vo vlastných projektoch a v kapelách, kde pôsobí ako sideman. Genusova bohatá diskografia obsahuje bez nadhodnotenia impozantný zoznam spolupracujúcich umelcov. Hral alebo dodnes hrá okrem iného s umelcami Horacom Silverom (1989), Royom Haynesom a Donom Pullenom (1989-1991), Natom Adderleyom (1990), Bennym Golsonom (1991), Bobom Bergom (1991-1996), Lee Konitzom (1992), Michaelom Breckerom (1992-1996), Bobom Jamesom (od roku 1994), Michelom Camilom (od roku 1995), Branfordom Marsalisom (1996), Chickom Coreom (1996), Davom Douglasom (od roku 1996) a Herbim Hancockom (od roku 2008). Narodil sa v Hamptone vo Virgiínii. Na gitaru začal hrať v šiestich rokoch a na basu prešiel o sedem rokov neskôr. Študoval na Virgínia Commonwealth University v rokoch 1983 – 1987 pod vedením legendy Ellisa Marsalisa (otec Branforda, Wyntona , Jasona a Delfeaya). Po absolutóriu v odbore jazzová interpretácia sa presťahoval do New Yorku, kde hral a nahrával akustickú a elektrickú basu pre najväčších jazzmanov súčasnosti , okrem iného Davida Sanborna, Boba Jamesa, Herbieho Hancocka, Chicka Coreu a Wyntona Marsalisa. Aj keď môžete Genusa počuť každý týždeň hrať v Saturday Night Live Show, jeho kontrabasová excelencia na nahrávkach Davea Douglasa „Meaning and Mystery“ a Boba Jamesa „Urban Flamingo“ vysvetľuje, prečo je dnes Genus jedným z najžiadanejších jazzových basistov na svete.

http://www.youtube.com/watch?v=4ApHH39yI4c

Lionel Loueke

Začal ako spevák a bubeník a ku gitare sa dostal pomerne neskoro, vo veku sedemnástich rokov. Po svojich jazzových začiatkoch v Benine odišiel na Národný inštitút umenia v neďalekom Pobreží Slonoviny. V roku 1994 opustil Afriku, aby pokračoval v jazzových štúdiách na American School of Modern Music v Paríži a následne pokračoval v Spojených štátoch na Berklee College of Music v Bostone. Z uznávanej univerzity sa Loueke presadil ešte na prestížnejšej Thelonious Monk Jazz Institute, kde sa stretol so svojimi spoluhráčmi z kapely Gilfema – Massimom Biolcatim, Ferencom Némethom a Gretchenom Parlatom i ďalšími hudobníkmi, s ktorými si vybudoval trvalé tvorivé vzťahy. Svojho učiteľa Herbieho Hancocka považuje za „hudobného maliara“ a po jeho vzore kombinuje pútavé harmónie, sférické melódie, hlboké znalosti afrických ľudových foriem, konvenčné a originálne gitarové techniky a vytvára tak svoj jedinečný zvuk. Jeden z jeho albumov na značke Blue Note, Mwaliko, ponúklo unikátnu sériu intímnych duetov s Angelique Kidjo, Richardom Bonnom, Esperanzou Spalding a Marcusom Gilmorom – umelcami a hudobnými priateľmi, ktorí majú aj naďalej hlboký vplyv na Louekeho kapelnícku víziu. Okrem dosky Karibu a troch predchádzajúcich albumov s kapelou Gilfema (Gilfema, Virgin Forest + 2), sa Loueke objavil na cenu Grammy nominovanom albume Flow (2005) Terenca Blancharda a Hancockovej doske River: The Joni Letters (2008), ktoré získalo hneď dve ceny Grammy. Absolvoval nespočetné množstvo svetových turné ako člen Hancockovej kapely a objavil sa na nahrávkach jazzových legiend, medzi nimi nechýba Jack DeJohnette (Sound Travels), Charlie Haden (Land of the Sun), Kenny Barron (Traveler) a Gonzalo Rubalcaba (XXI. Century). Nahrával s Esperanzou Spalding (Radio Music Society), Gretchen Parlatom (In a Dream), Avishaiem Cohenom (After the Big Rain), Kendrickom Scottom (Source) a ďalšími popredným vrstovníkmi.

http://www.youtube.com/watch?v=KXzgWTZ2NW0

Usporiadatelia koncertu, agentúra 24/7 Promotions, sa etablovali predovšetkým festivalom JAZZFESTBRNO, na ktorom počas trinástich rokov existencie vystúpila celá rada najzásadnejších svetových jazzových interpretov na čele s vokálnou skupinou Take 6, kráľom salsy Eddie Palmerim, brazílskou divou Eliane Elias, vokálnym mágom Bobby McFerirnom, štýlotvorným gitaristom Patom Methenym či legendou jazzového piana Chickom Coreom. Tohtoročný festival začiatkom marca pamätne otvoril klavírny fenomén Brad Mehldau a 25. mája vyvrcholil jedinečnou show

súčasného jazzového vokalistu číslo jedna Gregoryho Portera, ktorý poslucháčom predstavil repertoár z aktuálneho a nedávno cenou Grammy ovenčenou nahrávkou Liquid Spirit.

Viac o festivale na www.jazzfestbrno.cz

zdroj: Silvia Turnerová

You may also like

Leave a reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

More in:Novinky