Banská Bystrica má svoje vlastné CD a hlási sa o slovo

BANSKÁ BYSTRICA – Už roky sa traduje, že slovenská scéna sa delí na štvorlístok Prešov, Košice, Nitra a Bratislava. O slovo sa však hlási Banská Bystrica a to poriadnou dávkou domácej tvorby. Janka Kozáková a Peter Dobrík z Mukatada vybudovali nahrávacie štúdio PJ Sound Studio a pozvali do neho pätnásť banskobystrických kapiel, ktoré sa rozhodli predstaviť zvyšku Slovenska na Music Band Compilation Volume 1. Po piatich mesiacoch nahrávania je cédečko na svete. V piatok 24.septembra 2010 ho do života uviedli ako inak v domácom Klube 77. Úlohy krstných rodičov sa zhostili hudobník Marcel Palonder a majiteľ klubu Rasťo Škrinár. Album posypali „hviezdnym prachom“ a poliali mliekom, aby bolo podľa slov Janky Kozákovej „výživné a záživné.“

Každá z pätnástich kapiel odohrala po dve pesničky, pričom deklarovali hudobnú pestrosť, ktorá pulzuje za stenami skúšobní a klubov tohto mesta. Aj samotný Klub 77 zohral svoju podstatnú úlohu večera, nakoľko s výnimkou jednej kapely tu už hrali (aj niekoľkokrát) všetky, ktoré na albume môžeme počuť. „Páči sa mi, že je to multižánrové, hrali len domáce kapely a aspoň sa ukázalo, koľko dobrých kapiel doma máme,“ pochvaľoval si priebeh večera Rasťo Škrinár. Najviac sa skloňovali mená náročnejších Genevas, popových alternatívcov Pululu, Švepes, ktorí našli kompromis medzi sviežimi groovemi a melódiou, old school brit-punkových Got Blue Balls, či funky tanečných SeXy Papučiek.

Genevas najväčšmi zaujali Marcela Palondera, ktorému pripomenuli Mareka Brezovského, či Mariána Vargu. „Celé to bolo veľmi zvláštne, vtiahli ma do muziky, ktorú hrali a veľmi som si to užíval. Pokiaľ budú cvičiť, hrať a koncertovať, tak sa o nich určite Slovensko aj Európa dozvie. Už sme sa aj dohodli, že si spolu zahráme,“ neskrýval svoj záujem hudobník a krstný otec kompilácie M. Palonder.

Janka Kozáková mala zas pri niektorých kapelách pocit, že by mohli odohrať celý koncert. A nebolo to len v jej prípade. „Čo sa týka autorskej stránky a môjho vkusu, zaujala ma trojica kapiel Genevas, Got Blue Balls a SeXy papučky. Got Blue Balls sú dosť živelní, ale mám tiež rada, keď kapela vie tú svoju živelnosť držať aj pod pokrievkou a hrá s nadhľadom. Ale to je skôr záležitosť niekoľkých rokov a toho, ako sa budú ďalej vyvíjať,“ zamýšľa sa speváčka, ktorú naživo presvedčili aj The Toones svojim suverénnym bigbítom. Janka si počas nahrávania vyskúšala pre ňu trocha netradičnú úlohu, keďže nepracovala na vlastnom cédečku, ale na nahrávke pre iné kapely, pričom sa prejavila jedna z jej nesporných vlastností. „Veľmi rada pomáham ľuďom. Dúfam, že sa čoskoro dostavia prvé výsledky našej spoločnej práce.“ A aký má teda speváčka pocit po päťmesačnej práci na kompilácii? „Je skvelý pocit držať teraz tento album v rukách. Kapely boli poslušné (smiech) a zmanažovať 75 ľudí nie je až taká sranda. Ale keď sa za tým celým ohliadnem, bolo to pre mňa vcelku jednoduché. Celý večer som sa zhovárala s kapelami a aj oni z toho majú dobrý pocit,“ neskrývala radosť šarmantná speváčka.

Kompilácia je odvážnym projektom, pred ktorým treba aspoň  tri-krát zložiť klobúk, pretože vyniesla na povrch minimálne tri originálne kapely z Banskej Bystice. Pululu sa chystajú do štúdia pripraviť svoju prvotinu, Švepes naopak finišujú a Genevas by mali obrážať koncertné pódiá a hudobné fóra pre fajnšmekrov. Nedá sa tvrdiť, že ostatné kapely nemajú čo ponúknuť. „Kapelám držím prsty v tom, aby vydržali a hrali čo najviac, nech sa nevzdávajú a vyvíjajú ďalej, aby zneli čoraz lepšie,“ dodáva speváčka J. Kozáková a nedá sa s ňou nesúhlasiť. V každej kapele cítiť dobrý potenciál, či už skladateľský, alebo inštrumentálny. Treba tiež brať do úvahy vek mnohých členov týchto kapiel, ktorý sa hýbe v priemere osemnásť rokov. Ak zotrvajú a potiahnú sa navzájom, budeme sa môcť o takých päť rokov tešiť z novej vlny na našej hudobnej scéne, čo  by mohli uvítať nielen dramaturgovia rádií, ale aj hudobné festivaly.

„Je super, že chalani a dámy z PJ Sound Studio sa do tohto, pre nich tiež náročného projektu pustili. Je skvelé, že Bystrica bude mať vlastné cédečko, pretože sa možno podarí túto hudbu dostať aj mimo nášho regiónu. Dúfam, že o rok bude druhé, podobné cédečko,  že tam bude pätnásť nových , rovnako dobrých kapiel z tohto regiónu, pretože si myslím, že tu máme plno muzikantov. Treba im dať šancu a oni s tým niečo spravia,“ resumuje Rasťo Škrinár.

text: Edo Kopček
foto: Michal Hudák (titulka zľava: Janka Kozáková, Marcel Palonder, Rasťo Škrinár, foto v článku Švepes)