SZIGET FESTIVAL 2016 – REKORD ZNOVA ZDOLANÝ!

Sziget Fesztival Island Of Freedom – Budapešť – jeden z najväčších festivalov Európy zdolal rekord v počte návštevníkov. Kým minulý rok bolo na ostrove cca 441tisíc ľudí, tento rok sa toto číslo vyšplhalo na neuveriteľných 496tisíc. Vypredané boli všetky 7 a 5 dňové lístky a celkovo boli vypredané 3 dni.

Na festivale pracovalo a staralo sa o návštevníkov 16 000 ľudí. Najhojnejší počet ľudí zo zahraničia predstavovali tento rok Austrálčania po nich Švédi a Francúzi. Celkové náklady na tohtoročný Sziget sa vyšplhali na 25 miliónov Eur/netto, z toho bolo 10 miliónov iba na účinkujúcich.

Ako začať. Možno sa hneď ospravedlním za dĺžku článku, ale proste neviem toľko zážitkov napísať do kratšej verzie, tak aby to dávalo zmysel a aby som vám predala moje pocity. Sziget je miesto, kam sa tešia ľudia zo 100 krajín sveta celý rok. 10.augusta konečne prišiel deň D a festival sa mohol začať. Ja som sa vybrala už deň pred, čiže 9.8., pričom sa Szigeťania mohli nasťahovať na ostrov už 7.8.2016 (nedeľa) od 18:00 hod.

Vybalili sme stany, prezliekli sme sa a mohli sme ísť na dlhú prechádzku. Sziget sa veľkosťou nedá porovnať k našim slovenským festivalom. K porovnaniu vám poviem príklad, chcete ísť zo Sziget Pláže k Volt Stage na koncert. Musíte ísť minimálne o hodinu skôr ako sa koncert začne. Avšak festival je plne vybavený a pripravený na hojný počet ľudí, či miestami na stanovanie, jedlom, pitím, záchodmi (splachovacie či obyč. TOI TOI-ky) a sprchami. Aj keď na sprchy si treba pripraviť hodinu a pol čakania (možno to u chalanov ide rýchlejšie 😀 ). Možno lepšie je sa ísť sprchovať v noci alebo ráno o 7ej.

Ako aj minulý rok, tak aj tento rok sa pokúsim vysvetliť o čom Sziget je. Nie, nie je o hviezdach. Pred 5mi rokmi stáli usporiadatelia pred vážnou otázkou. Ako určite všetci viete, na svete je veľa dobrých festivalov a panuje medzi nimi rivalita ako taká. Sziget stál pred otázkou: Ostanú pri svojej koncepcii robiť festival podľa seba, bude Sziget o umení/kultúre/farebnosti/slobode prejavu alebo sa vyberie cestou komerčných festivalov a bude súťažiť s ostatnými, kto má väčšie hviezdy v line-upe? Našťastie si vybrali prvú cestu a po 5tich rokoch sa ukázalo, že to bola tá správna. Sziget predá 40% permanentiek ešte pred tým, ako ohlásia nejakého vystupujúceho. Usporiadatelia však sľubujú, že tento akt dôvery zo strany návštevníkov určite nezačnú využívať vo svoj prospech a vždy sa budú snažiť priniesť čo najviac hviezd.

K tomuto by som uviedla jeden asi z najkrajších príkladov priamo od tvorcu Szigetu, „Moju malú dcérku sme zobrali do Disneylandu ešte na jar. Tento rok prišla moja manželka aj s deťmi na dva dni na Sziget a snažil som sa im ukázať to, čo aj malé deti môže zaujímať. Vtedy som dostal asi najkrajší kompliment na festival. Moja dcérka mi povedala, že sa jej Sziget páči viac ako Disneyland.“

Keď už sme boli pri tých hviezdach. Na Szigete sa tento rok predstavilo mnoho zahraničných aj maďarských kapiel/speváčok/spevákov. Dni na Szigete sú označované od -1. po 5.deň. Na -1. dni sme sa pozreli na koncerty MARKY RAMONE’S BLITZKRIEG, SKUNK ANANSIE, DIE ANTWOORD. Posledný na Hlavnom stagei boli THE CHEMICAL BROTHERS, ktorých som počúvala asi na základke, takže z toho dňa to bol pre mňa asi TOP interpret. Nechýbali songy ako Hey Boys, Hey Girls; Galvanize či aj nové veci ako Go.

Hlavný stage bol tento rok pomenovaný po jednom zo zakladateľov a hlavnom bookingovom manažérovi Dan Panaitescovi, ktorý v júli zahynul pri vážnej autonehode.

Nultý deň sme začali koncertom Jake Bugga, odskočili sme na A38 a stihli  MØ a jej hit Lean On, neskôr sme sa znova presunuli na Main Stage na Parov Stelar, ktorí ma príjemne prekvapili energickou hudbou a skvelou speváčkou a večer nám ukončila slávna Rihanna, ktorá meškala 30 minút čiže „spievala“ kratšie. Spievala je asi dosť silné slovo, keďže toho moc nenaspievala. Celý čas jej bežal playback, ktorý sa ani nesnažili skryť 😀 +pesničky zostrihané na nejaké čudné mixy. Našťastie som nebola ani prekvapená ani sklamaná, možno ma prekvapil iba fakt, že odspievala celý koncert v jednom kostýme.

Prvý deň festivalu sme začali so skvelým anglickým spevákom John Newmanom, ktorý je aj naživo úžasný spevák. Po ňom sme si dali Bastille a ich Pompeii a večer na Main stagei ukončili Manu Chao La Ventura, ktorí boli síce super, ale čakala som viac, hity ako „Me gustas“ tu odzneli len v stopách a niektoré pesničky boli až príliš dlhé, ku koncu som sa trošku aj nudila. Tu sa náš deň samozrejme nekončil, lebo sme dni končili väčšinou ráno o 6tej 😀 Prešli sme do Telecom Arény, kde nás vytancoval dosýta DJ Tujamo.

Druhý deň som začala s BRING ME THE HORIZON-om, ktorí ma trošku sklamali, spevák Oli Sykes už dávno nespieva ako kedysi a ešte v r.2013 sa mi jeho spev páčil. Tento rok to už bola bieda, výšky nedospievané, na staré songy by už mali zabudnúť, lebo ich len kazia a nové veci boli na half-playback alebo spieval potichu. Po nich sme si počkali na Sigur Ros a na záver večera prišli MUSE, po  šiestich rokoch som ich videla na rovnakom stagei a mala som pocit že som sa vrátila v čase. Tá istá eufória, motýle v bruchu, nedočkavosť pred koncertom a nestarnúci spevák Matthew Bellamy. Odohrali či už staršie songy ako Supermassive Black Hole, Starlight aj novšie songy ako Dead Inside.

Ďalší deň sme sa flákali celý deň po Szigete, objavili sme Art Zone, Design Zone s H&M, Lumináriu, prešli sme maďarskú a reggae dedinu. Večer sme začali koncerty so Sum 41, čo bol pre mňa dosť veľký comeback okrem In To Deep a iných starších songov zahrali aj novú vec Fake My Own Death. Celkovo bol tento koncert veľmi energický, pozitívny a keby som mala znova 14 bola by som niekde inde z nich 😀 Po nich sme si trošku oddýchli na deke a hlavne v relaxačnej polohe vypočuli Tinie Tempah. Potom prišla typická babská pripravovačka na večer a David Guetta mohol začať. Netreba ho výnimočne predstavovať, jeho songy sú známe po celom svete a za sebou má spolupráce s rôznymi spevákmi a speváčkami. Zabavili sme sa teda na jednotku! Po ňom sme samozrejme spať nešli a nasledovala naša typická poMainstageová destinácia Telecom Aréna, kde nám hral do nálady DJ ZEDD.

Predposledný deň, čiže pondelok sme sa boli pozrieť v Outdoor cirkuse na dvoch perfektných akrobatov z Francúzska/Kanady. Predstavenie nieslo názov Les Dudes/Lets Do This. Ich vystúpenie by som nazvala 45 minútovým neustálym smiechom, pretože tak dobre som sa asi ešte nezasmiala v cirkuse. Potom nasledovali koncerty Years and years, zlí neboli, ale pre mňa to bol taký ten typický boyband ako každý iný. Po nich sme si pozreli projekt bývalého člena slávnej kapely Oasis, kapelu Noel Gallagher´s High Flying Birds. Headlinerka tohto večera bola speváčka SIA, ktorá si získala srdcia mnohých ľudí, ako aj moje. Táto žena skutočne rada spieva, nepotrebuje sa ukazovať ani odhaľovať. Postavila sa na kraj pódia a spievala ako kráľovná. Počas koncertu mala každá pesnička samostatné predstavenie s tanečnými choreografiami na spôsob videoklipov. Po koncerte Sie sme sa presunuli na Blues Stage, kde hrala maďarská kapela Paddy And The Rats, tí čo boli na tohtoročnom Topfeste, mohli steich vidieť na B-stagei. Neobyčajne sme potom šli na Nicki Romera do Telecom Arény.

Posledný deň ma už chytala pofestivalová depresia, niektorí začali baliť stany (čo som druhý deň ľutovala, pretože v noci pršalo a ráno bola búrka takže sa v blate výborne balil stan 😀 ). Takže sme si chceli posledný deň čo najviac užiť. Ja som šla o tretej pred Main Stage, keďže som chcela byť na Parkway Drive v prvej rade, čo sa mi aj podarilo 😀 Koncert bol absolútne skvelý a užili sme si ho snáď všetci. Spevák kapely neskrýval prekvapenie a ďakoval publiku za to, že prišli. Po nich sme si sadli na trávnik a užívali si hudbu The Lumineers a The last shadow puppets. Ku koncu tohto koncertu som prešla do A38ky na koncert speváčky Jess Glynne, ktorú som nepoznala resp. myslela som si, že ju nepoznám. Avšak zistila som, že z rádia poznám viac jej songov. Musím uznať, že je to jedna veľmi príjemná, milá a sympatická osoba so super hlasom a skvelými vokalistkami. Týmto koncertom som však mala trošku zadné úmysli. Po jej koncerte totiž nasledoval koncert kapely Bullet For My Valentine a počas jej koncertu som sa hodinu a pol posúvala dopredu, až som sa na BFMV ocitla v druhej rade. Plán sa teda vydaril a mohol sa začať koncert, tak isto ako aj na Novarocku aj na Szigete boli skvelí. Plná hala A38-ky. Trochu ma zamrzelo, že počas pesničky Tears Dont Fall, ktorú všetci čakali, začal na Main Stagei ohňostroj a bolo ho dosť počuť. Čo som počula a videla videá, tak bol ohňostroj počas Hardwella naozaj perfektný, no Bullet ma zaujímali tento rok viac 🙂 Po koncerte sme sa stretli pri stanoch a mohli sme ísť ďalej, najprv sme si sadli na strik do Fröccsfalu, neskôr sme sa vybrali na diskotéky, ja konkrétne do Unicum bar-u. Večer sme uzavreli ako obyčajne posledný krát v Telecom Aréne na Fedde Le Grandovi.

Každý deň o 19:00 sa konali tematické párty rovnako ako minulý rok, mohli ste teda zažiť pom-pom party, colour party, party s vlajkami či konfety party. Tento rok bola hymna Szigetu pesnička Be with you od speváčky Odett .

Nebudem nikoho nahovárať, aby na Sziget išiel ale viem zaručiť jednu vec, nikdy nikde inde nezažijete to, čo zažijete na Szigete.

A ja budem čakať s ďalším pol miliónom ľudí na Sziget 2017, ktorý bude od 9.8.-16.8.2017. Vidíme sa!

text: Monika Kocsisová

foto: Rockstar Photographers