Dobrý Festival

Gary Moore na Dobrom Festivale: „Beautiful“

Vo svojich štrnástich rokoch dostal Gary Moore svoju prvú elektrickú gitaru. Keď som mal ja štrnásť, objavil som u nás doma v obývačke jeho nahrávku Ballads & Blues. O desať rokov neskôr stojím pred hlavným pódiom na Dobrom Festivale v Prešove a Gary odpáli svoj koncert nadupanou skladbou Over the hills and far away. Jeden z kolegov novinárov sa ma pýta: „Ty si jeho fanúšik?“ a ja sa na neho spokojne usmejem a prikývnem.

Potvrdenie účasti Garyho Moorea na Dobrom Festivale spôsobilo obrovskú radosť nielen nám, čo sme sa podieľali na prípravách festivalu, ale aj jeho slovenským fanúšikom. Vzhľadom na to, že Gary neplánuje tento rok koncerty v Maďarsku zorganizoval Zoltan Csillag, šéf maďarského fanklubu Garyho Moorea, zájazd z Budapešte do Prešova. Na Dobrý Festival to mali blízko aj naši poľskí susedia. Gary sa začiatkom roka vrátil zo svojho turné po Blízkom Východe s myšlienkou, ktorú mu vnúkli samotní fanúšikovia. Tí si už totiž niekoľko rokov na jeho koncertoch pýtajú pesničky z obdobia Wild Frontier a After The War. Playlist doplnení o baladu Still Got The Blues, či skladby postavené na keltskom rocku si po nórskych fanúšikoch vychutnali s mesačným odstupom práve Slováci.

Publikum čítajúce niekoľko tisíc Garyho fanúšikov prevažne v strednom veku dopĺňali mladšie ročníky. Nie každý poznal skladby, ktoré Gary spoločne s Neilom Carterom (klávesy, gitara), Jon Noyceom (basgitara) a Darrinom Mooneym (bicie) naservírovali počas svojho jeden a pol hodinového vystúpenia. Stará garda však poznala aj novšie kusy z ostatného albumu Bad For You Baby, čo potešilo samotného Garyho. Still Got the Blues zas prežívali všetci rovnako – s maximálnym citovým vypätím. Gary Moore nie je Malmsteen a čaro jeho hry nespočíva v strúhaní hmatníka zhora nadol a späť. Precítené sóla, zasnená aj dravá atmosféra pôsobili na fanúšikov ako afrodiziakum. Znalci sa usmievali a „noví“ fanúšikovia zas neveriacky pozerali. Vtedy som si uvedomil, že rock´n´roll je síce starý viac než päťdesiatsať ro(c)kov (blues ani nespomínam), no aj „vykopávky“ si na prvé počutie nájdu cestu k mladému poslucháčovi.

Gary Moore sa v Prešove ukázal v skvelej forme a do Prešova priniesol dávku intimímnosti blues, aj rockového driveu. Niečo bolo retro a niečo zas nadčasové. Každý si však z jeho vystúpenia uchová v pamäti momenty, ktoré sú mu najbližšie. Prípadné facebookové dohady o tom, ktorý účinkujúci bol vrcholom festivalu (určite nie Iné Kafe, ani ukrajinský Haydamaky) ostávajú na chúťkach jedinca. Z plejády všetkých kapiel či interpretov však Gary Moore so svojim staro-novým bandom priniesol do Prešova deväťdesiat minút hudby, ktorá má svetovú aj historickú hodnotu. V závere odmenil skandujúcich fanúšikov zadumanou Parissiene Walkways, ktorá jasne vyjadruje osobnosť, jemnocit a virtuozitu Garyho Moorea.

text: Edo Kopček
foto: Daniel Lipár
publikované v časopise Nový Populár

You may also like

Leave a reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.