Slovenská hudobná scéna sa postarala o Dobrý festival, aký chceme a dobre poznáme

Druhý deň Dobrého festivalu patril najmä slovenskej hudobnej scéne. Ľudí prišlo viac, teplo bolo menej a organizačný tím opäť ukázal, že po toľkých rokoch festivalovania presne vie, ako sa to robí.

Program druhého dňa Dobrého festivalu sa začínal už o 10:00 hodine ráno, kedy bola pozornosť smerovaná najmä na najmenších návštevníkov. V knižnici a galérii DeutschMann sa čítalo, tvorilo aj cvičilo. Hudobný program odštartoval o 16:30 na pódiu Dobrá hudba kapelou Dáme Kávu, Šariš aréna ožila zvukom prešovskej kapely Gloom.

Po zrušení koncertu britských The Animals and Friends z dôvodu náhlych zdravotných problémov speváka a gitaristu Dannyho Handleyho sa z dvoch hlavných pódií ozývala výlučne slovenská hudba. Zrušenie koncertu zamrzelo, no areál sa aj napriek tomu zapĺňal zase o niečo rýchlejšie a intenzívnejšie ako v piatok. Pódium Dobrého festivalu si po niekoľkých rokoch užil aj Martin Husovský so svojou kapelou Komajota. „Hralo sa výborne. Sme radi, že tu bol divák, a že tu môžeme hrať po 6 alebo 5 rokoch. Bolo to pre nás znovuzrodenie aj v rámci novej zostavy, nových skladieb, iného koncertného programu. Je to veľká skúška aj pre nás.“

Kým kapela Komajota schádzala za potlesku z pódia, na Šariš aréne už zneli prvé tóny piesní kapely Gladiátor, ktorá mala na Dobrom festivale zahrať predvlani na ročníku, ktorý bol z dôvodu pandemických opatrení zrušený. Spevák Miko Hladký sa pred prešovskými fanúšikmi cítil skvele.

„Dnes bol výborný večer. Trochu sme sa obávali počasia ale chvalabohu to dopadlo tak, že počasie bolo s nami veľký kamarát. Ľudia boli fantastickí. Dobrý festival je už renomé, je to výborne zorganizovaný festival. Organizátori to majú naozaj vyšperkované a vymakané.“ Najznámejšie piesne, ktoré od kapely Gladiátor pozná snáď každý, spievali pod pódiom všetky generácie. „Tešíme sa, že s nami naši fanúšikovia starnú, vyrastali s nami. Je tu ale aj veľmi veľa mladých ľudí, čo som milo prekvapený. Sme radi, že aj mladí ľudia vnímajú hudbu našej generácie a spievajú naše texty.“

Keby sa priestor pred pódiom Dobrá hudba mohol rozpínať do nekonečných rozmerov, počas koncertu domácich IMT Smile by bol jednoznačne plný. Dav fanúšikov dal jasne najavo, kto bol headlinerom druhého festivalového dňa. Počas koncertu IMT Smile sa na pódiu objavil aj otec bratov Táslerovcov a o emotívny moment bolo postarané zaspomínaním si na ľudí dôležitých pre kapelu aj samotný Dobrý festival, ktorí tento ročník už nemohli zažiť.

Od Dobrej hudby sa dav ľudí plynule presunul späť na Šariš arénu, kde Chiki liki tu-a predviedli svoju klasickú, a všetkými Prešovčanmi milovanú, hudobnú kuca-pacu. „Prvých 5 skladieb bolo pre nás komplikovaných, pretože to bol prvý koncert, ktorý sme tento rok hrali na širšom pódiu. Trvalo to, kým sme sa stretli. Mali sme na tomto festivale už aj koncerty, ktoré neboli dokonalo úspešné, ale keďže sme realisti, tak vychádzame z toho, že vieme pre tých ľudí urobiť to, čo chcú počuť.“ Chiki liki tu-a si prešli veľkou zmenou, kedy z kapely odišiel gitarista Ľuboslav Petruška. Už viac ako rok hrajú v novej zostave so Stanislavom Sninským (Raptor Koch), a po niekoľkých odohraných koncertoch im to naozaj hrá. „Zmena prebehla tak, ako asi mala prebehnúť. Je to citeľné. S Ľubom sme fungovali cez 20 rokov, takže logicky je to iná liga. Ale tí, ktorí si to chcú užiť a chcú počuť tie skladby, to zvládnu.“

Slovenskú vlnu Dobrého festivalu ukončila opäť preplneným koncertom Zuzana Smatanová, ktorá s kapelou a spievajúcimi fanúšikmi zahrala svoje najväčšie hity. Akustické aj energické, presne také, aké sa od hudobníčky jej rozmerov dali očakávať. Cez polnoc sa do ďalšieho dňa festival prehupol za zvuku tvrdých gitár death metalovej prešovskej kapely Perversity, ktorú kde tu doplnili reggae rytmy z vedľajšieho, počas dvoch dní neutíchajúceho, Tabasco stageu.

Prešovský Dobrý festival splnil to, na čo sú jeho pravidelní návštevníci zvyknutí – kultúrne a spoločenské vyžitie, koncerty obľúbených kapiel aj zahraniční ťahúni. Podľa prešovských hudobníkov by si však jediný prešovský festival zaslúžil aj zastúpenie mladých kapiel. Martin Višňovský si myslí, že mladým kapelám dnes stačí menej. „Keď sa pozrieme na plagát tohto festivalu, je to už taký retro festival a úplne nie je jasné, kto ho neskôr nahradí. Ešte máme vek, kedy stojíme na nohách, ale mali by tu hrať mladé kapely. Čo by sme za to dali, keby niečo také bolo v meste pred 20 rokmi. Odpadávali by sme, že zrazu je tu pódium a môžeme hrať naozajstné koncerty v plnej sile. Nové kapely možno vznikajú, ale nemyslím si, že majú taký ťah na bránku ako bolo bežné. Možno im stačí menej, čo je tým pádom nič.“

Martin Husovský z Komajoty si myslí, že dôvodom ochudobnenia hudobnej scény v Prešove a na Slovensku bolo najmä kritické obdobie pandémie. „Je ťažké hovoriť o nejakej hudobnej scéne, keď korona pochovala akúkoľvek scénu. Prežili iba tí najväčší žraloci. Je to ťažké obdobie na nájdenie chuti a energie hrať. Sú kapely, ktoré to nepocítili, je ich zopár. Ale v rámci nezávislej scény alebo začínajúcich kapiel je to veľmi ťažké. Pred koronou sa hralo viac. Minimálne 50 % scény to určite pochovalo, bavíme sa o kapelách, ktoré skúšali a boli radi, že si mohli aspoň niekde zahrať. Teraz nie je priestor si zahrať, čo ma mrzí, pretože je to pre mnohých existenčný problém. Bude trvať dlho, kým vznikne priestor, aby to znova fungovalo. Kapely dnes nemajú kde hrať. Nové veci vznikali hlavne na klubovej scéne, no kluby mali počas posledných rokov obrovský problém prežiť. Naštartovanie novej hudobnej scény bude trvať roky. Bude stále ťažšie nájsť deti, ktoré chcú hrať a majú tú vášeň.“   

Dobrý festival máme za sebou. Opäť bol dobrý, opäť si nielen prešovskí návštevníci prišli na svoje a opäť sa potvrdilo, že spoluprácou dobrých a šikovných ľudí vznikajú dobré a plnohodnotné veci. Vyhliadky na Dobrý festival 2024 zatiaľ nie sú známe, no veríme, že sa pri prešovskej oslave hudby stretneme aj o rok.

text: Petra Hartmannová
foto: Peter Ivan, Adam Zvolenský (AtoZ)