Novému albumu sa stalo, že je country. S niektorými spoluhráčmi som sa ešte nestretla, hovorí Eniesa. (Podcast)

Rodáčka z Košíc, skladateľka, cestovateľka a milovníčka prírody Sandra Urbančíková je známa najmä pod svojím umeleckým pseudonymom Eniesa. Má neuveriteľný cit, dostať sa poslucháčom svo svojou hudbou pod kožu. Nielen o svojej tvorbe rozpráva v našom podcaste, ktorý si môžete vypočuť v playeri nižšie. Zároveň ho prinášame v editovanom prepise.

Ako sa začal tvoj hudobný príbeh? 

Môj hudobný príbeh začal ešte pred škôlkou, keď som začala spievať aj pri zvuku vysávača. Mamka na to veľmi rada spomína. V škôlke sme mali rôzne besiedky, kde som stvárňovala veveričku a iné spievajúce zvieratká. Následne ma mamka prihlásila na gitaru, aj napriek tomu, že som chcela ísť na husle, avšak u nás v meste taká možnosť nebola. Nevadilo mi to, pretože v mojich šiestich rokoch som gitaru vnímala ako väčšie husle. Mala som šťastie na výborného učiteľa Petra Tomka, ktorý ma priviedol k muzike a vďaka nemu som sa dostala do rôznych kapiel. Ukázal mi množstvo kvalitných spevákov, ktorí ma tiež inšpirovali. 

Ako to pokračovalo po tvojich školských časoch a po ZUŠ? 

Po strednej škole som sa rozhodla, že sa budem naplno venovať hudbe s tým, že sa ňou budem aj živiť. Bolo mi to umožnené, pretože som spolupracovala s hudobníkom Maokom, s ktorým som sa dostala do rôznych krajín ako Fínsko, Česko, Nemecko a Poľsko. Maok mal v rôznych štátoch vybudovanú fanúšikovskú základňu a ja som s ním tieto krajiny precestovala. Následne som nahrala prvý album s autorskými piesňami, ktorý sa nazýva 333 To Nusein, čo bola moja úplná prvotina. Po vydaní spomínaného albumu som si uvedomila, že sa dá živiť hudbou. 

Naučil ťa Maok aj hrať na santur? 

Naučila som sa naň hrať sama. Úplná zvláštnosť je, že môj santur pochádza z Košíc. Mali sme koncert v Dobrej čajovni ešte dávno, pred mnohými rokmi a zastavili sme sa v hudobninách, čo je naša tradičná zástavka v každom meste. Mali posledný santur a ja som sa rozhodla, že ho musím mať, aj keď v ten deň som ešte váhala. Utekala som za predavačom so 400 eurami v hotovosti, ktorý tvrdil, že už mal zatvorenú kasu, no predal mi ho aj napriek tomu. 

Pre tvoju tvorbu bola táto kúpa veľmi prínosná. Na tvojich koncertoch som ťa videla len virtuálne a to prostredníctvom videozáznamov, kde si často využívala spomínaný hudobný nástroj. 

Je to niečo podobné ako cimbal len v menšej verzii. Je to perzský cimbal, ktorý používa aj Lisa Gerrard, ktorú môžete poznať zo soundtracku z filmu Gladiátor. Má menej strún, ale je ich dosť a je to citeľné pri ladení. Využívam ho skôr v štúdiu pri nahrávaní reklám a rozprávok do divadiel, pretože výsledný zvuk veľmi pekne obohacuje celú nahrávku. Plánujem ho opäť zapojiť aj do koncertov, no vidím to skôr na leto, pretože je náchylný na zmeny teplôt a potom sa rýchlo rozladí. V lete mám v pláne spolupracovať aj so zahraničnými umelcami, kde ho určite využijem. 

Môžeš nám priblížiť niektorých zahraničných umelcov, s ktorými plánuješ spolupracovať? 

My sme už absolvovali spoločné turné, keďže môj manažér zastupuje rôznych umelcov a vozí ich do Česka, tak sa mi vždy snaží pripraviť živnú pôdu pod nohami. Naposledy sa mu to podarilo, keď sme hrali turné s izraelskou speváčkou, ktorá mala so sebou ďalších troch muzikantov. Bolo to zaujímavé, pretože sme si veľmi sadli ako ženy. Usudzujem z toho, že zakaždým, ako sa medzi skladbami prihovárala k ľuďom, tak to bolo veľmi podobné tomu, ako sa prihováram fanúšikom ja. Ona o tom samozrejme netušila, keďže je anglicky hovoriaca, čiže to považujem za veľké spojenie. Zatiaľ sme absolvovali len jeden duet, ale plánujeme niečo aj v budúcnosti. 

Keďže hovoríš, že medzi vami vzniklo takéto spojenie, tak by bola škoda nevyužiť to. Už sme sa síce dostali rovno ku koncertom, ale poďme ešte späť k hudbe. Dalo by sa povedať, že v nej často počuť éterické motívy. Veľmi sa mi páči rafinovane tvorená dynamika a farebná kompozícia hudobných aranžmánov, aj som trochu predpokladala, či náhodou ten santur tam nie je niekde zakomponovaný, ale keď hovoríš, že to bolo až na najnovšom albume, tak ma celkom zaujíma, akým spôsobom si vytvorila aranžmány? 

Chcem ešte povedať, že santur bol použitý ešte skôr, pretože v albume Domoraj je jedna skladba, ktorá sa mi prisnila. Základný motív má santur a teda takto premostím k tomu, že občas sa mi prisnije nejaká melódia, s ktorou sa zobudím a následne na ňu tvorím. Je to dar, že sa to dostane do sna. Ja si svoje sny pamätám a zvyknem si ich zapisovať, aby som sa potom dokázala odraziť. Vzniká to rôzne. Nemám pravidlo, že najprv musí vzniknúť hudba a potom text, či naopak. Skôr to závisí od obdobia, pretože niekedy píšem veľa textov a jedného dňa si sadnem a skúšam niečo k tým textom dotvoriť. Niekedy je to vyslovene o tom, že si hrám na gitare, no a vznikne z toho niečo pre mňa zaujímavé, čo by som chcela dostať na svoj album. Rada spievam, čiže k melódii často pridám aj nejaký text a takto to plynie prirodzene. Som vďačná za to, že mám neustále v hlave nejaké nápady, pretože nie každý to tak má. 

Môže byť tou múzou napríklad aj príroda a cestovanie, ktoré sa veľmi často objavujú vo videoklipoch. 

Príroda je pre mňa veľmi dôležitá a je veľkým motívom v piesňach. Hlavne v spomínanom albume Domoraj je príroda hlavnou témou. No pracujem aj s inými motívmi ako napríklad láska, rodina, priatelia, či zážitky z koncertov. 

Páči sa mi, ako dotváraš naratív práve tým vizuálom.

Mám veľmi rada videoklipy a teda obrazovú časť sveta. Som šťastná, že mám možnosť vidieť, aj napriek tomu, že hudobná zložka je pre mňa úplne najdôležitejšia. To, čo mám v hlave, zvyknem sprostredkovať ľuďom prostredníctvom malieb obrazov, aby videli, čo sa mi odohráva v hlave počas spevu. 

Môže to byť aj referencia na tvoje zážitky z cestovania z niektorej krajiny, s príbehmi ľudí, s ktorými si sa stretla.

Zatiaľ to takto neodráža žiaden môj videoklip. Máme napríklad tri videá z Ukrajiny, keď sme tam boli pred rokom na jeseň, ktoré vyjadrujú náš výlet a tú bezprostrednosť krajiny. Človek sa tam prechádza a stretne kravu, koňa a automaticky sa stávajú súčasťou videoklipu. Avšak to, čo spomínaš, je super nápad na ďalší videoklip.

Už si spomínala všetky spolupráce, ktorých je neúrekom. V Prešove sme ťa videli s Palim Kovaľom, s ktorým si mala aj niekoľko koncertov. Veľmi často ťa bolo počuť aj v spolupráci s Le Murs, ktorí sú formou tvojej domovskej kapely a objavili sa aj na albume. 

Le Murs je už uzavretý projekt. Boli to muzikanti, ktorí so mnou spolupracovali na albume Meet Blue Animal a potom trochu na albume Jablko, ktorý sme robili s Frantom Černým. Posledný album, ktorý vyšiel tento október som nahrávala už s inými muzikantami a v spolupráci s mojim novým blízkym spolupracovníkom Andrejom Karlíkom v štúdiu v Brusnici, čo je dedinka pri Stropkove. Momentálne hráme v triu s bubeníkom Adriánom a musím povedať, že všetky doterajšie spolupráce boli prínosné a úžasné, ale čo sa týka súčasnej kapely, sú to ozaj veľkí profesionáli a oni sú to, čo som 28 rokov hľadala. 

Pri tom ako sa pozriem na tvoju diskografiu, tak už máš na svojom konte nie jeden album. Aj tých spoluprác je viacero. Je dôležité nájsť si správnych spoluhráčov, medzi ktorými je aj tá chémia, preto ma zaujíma, ako vznikal album. Ako sa dostal do finálnej podoby? 

Čo sa týka materiálu, tak vznikal niekoľko rokov popri  ostatných albumoch. Sú to čisto anglické piesne a ja som čakala, kým ich bude dostatok na to, aby dávali zmysel a príbeh, pretože je pre mňa dôležité tvoriť naratív. Dnešní muzikanti sa zaoberajú singlami, čo je síce momentálne dôležitejšie pre poslucháčov, no ja musím povedať, že som milovníčka albumov a sama si cédečká kupujem. Vyberala som si aj auto na základe toho, aby malo CD mechaniku. Je vzácnosť, mať ho v ruke a počúvať zaradom piesne, ktoré majú nejaký zmysel, pretože ich tak interpret naskladal. Čakala som teda, aby album mal príbeh. Keď sa tých piesní nazbieralo dosť, tak sme ich postupne začali nahrávať. 

Keď už si spomínala nástroje využité okrem tvojho tria, čo všetko tam máme možnosť počuť? 

Bicie, basa, gitara, taká základná zostava. Tento album je country počinom, čiže v ňom môžeme počuť banjo od Ľuboša Malinu, ktorý nahrával už aj v mojom albume Jablko. Zaujímavé je to, že sme sa ešte nikdy nestretli, no verím, že sa to čoskoro zmení. Zatiaľ si len esemeskujeme. Ďalej tam je ústna harmonika až z Ameriky od Billa Barretta, ktorý príde v apríli budúci rok a možno budeme mať koncerty aj u nás na Slovensku. Ďalej sme použili hammond, tiež od Američana, ktorý sa volá Yaahn Hunter, ktorý spolupracoval s Gapom. Takisto je tam spevák Aaron Brooks z Ohia, čo bola pre mňa špeciálna spolupráca. Na čo nesmiem zabudnúť, že okrem huslí a čela je tam steel guitar od úžasného Ferka Jana, ktorého možno poznáte z kapely Peter Bič Project. Je to veľmi milo vyzerajúci a vždy usmievavý človek s obrovským srdcom, ktorý okrem huslí nahral aj steel guitar, čo je pre mňa fascinujúci nástroj. To, ako tento nástroj ovláda a dokáže používať, je to okrem počúvanej aj podívaná.

Neplánujete s hosťami natočiť videoklip s tým, že v ňom bude hrať na steel guitar? 

Určite super nápad, keby mal viac času. Na východe sú muzikanti veľmi vyťažení a je ťažké nájsť spoločný dátum.

Všetci hostia na albume posielali svoje nahrávky? 

Ferko bol aj v štúdiu, čo si veľmi vážim. Takisto aj Mišo Fedor na bicích, pretože sa na tomto albume vystriedali traja bubeníci. 

Nemala pri mixáži, či to bude sedieť, či to zapasuje rytmicky alebo v rámci aranžmánov?

Nie, pretože sú to profesionáli. Vedela som, do čoho idem a vedela som, ako to bude znieť, preto som sa nemusela báť. Andrej (Karlik) ten mix a spojenie všetkých nástrojov spravil skvelo a veľmi sa naňho spolieham. Máme radi podobnú hudbu a viem, že na sto percent sa mi bude páčiť to, ako to spojí. Musím povedať, že dve piesne na albume sú z predošlého štúdia v Košiciach a sedelo to dokopy s tým, čo sme robili neskôr. Mám svoj rukopis a ten rukopis to spája. 

Opäť sa ti prisnil aj tento album? 

Tento sa mi neprisnil, ale dali sa dokopy piesne pre moju dcéru, ktoré sú venované práve jej, takže toto je skôr taká krásna realita, ktorú s ňou žijem. 

Objavila sa aj ona v niektorej piesni? 

V pesničke I love you spieva vokály. 

Kde vás môžeme opäť počuť a vidieť s novým albumom? 

Najbližšie sa chystáme do Popradu, následne sa objavím ako hosť v záhrade v Banskej Bystrici s mojím kamarátom. 15. decembra budem v Nitre, ďalej 16. v Banskej Štiavnici, no a 17. v Prievidzi. Zahráme aj štefanskú zábavu v Čechách na Morave.

Čo plánuješ na ďalší rok?

Už sme sa pustili do nového albumu, ktorý bude československý a skôr by mal byť zameraný na hostí, čiže bude plný duetov a vokálov od iných ľudí. Uvidíme, ako to pôjde, no plánujeme ho vydať na jeseň. Okrem toho všetky tie zahraničné spolupráce, ktoré mi sprostredkuje môj manažér v Česku, čiže sledujte stránky a sa dozviete všetko. 

Dúfam, že aj na Slovensku ťa uvidíme osobne. 

Áno, ja som tu rada, aj keď v Česku sa objavujem častejšie. Považujem sa za pesničkárku a môj country album sa tam usadil, pretože má väčšiu základňu ako u nás. Preto momentálne viac pôsobím tam, no budem sa na Slovensko veľmi rada vracať, je tu veľmi krásne. 

Eniesa Live 2022:

26. 12. 2022
ENIESA & leVY – VALAŠSKÉ MEZIŘIČÍ
Štefanská s DOCUKU

31. 12. 2022
ENIESAn solo SILVESTER – VELKÉ KARLOVICE
DomoRaj

text a podcast: Barbora Petrášová
nahrávanie, zvuk a master podcastu: Dušan Papp
foto: eniesa.net